Žirafa

Trieda: cicavce
Rad: párnokopytníky
Podrad: prežúvavce
Čeľaď: žirafovité
Celková výška: 400-580 cm
Váha: samci môžu vážiť až 2000 kg
Dĺžka ťarchavosti: 14-15 mesiacov
Počet mláďat: 1, výnimočne 2
Zaujímavosť: Žirafa je najvyšším cicavcom na zemi.

V iných jazykoch:
anglicky- giraffe
francúzsky- girafe
taliansky- giraffa
nemecky- giraffe
africky- kameelperd
zulsky- indlulamethi
Swahilsky- twiga

Slovo žirafa:
-jej meno pochádza pravdepodobne z arabského slova „xirapha“, ktoré označuje niekoho, kto sa pohybuje svižne a vznešene

História: Pred mnohými rokmi nebolo na žirafách nič zaujímavé. Krk nemali veľmi dlhý. Neskôr bola objavená pralesná žirafa (okapi) , medzitým mnoho ďalších poddruhov a potom žirafa Rotschildova, ktorá je dnes najznámejšou žirafou.

Poddruhy žiráf:
Zatiaľ bolo objavených 11 poddruhov žiráf.
Sú to:
-žirafa sieťovaná ( Etiópia, Somálsko, sever Keni)
-žirafa sudánska
-žirafa mramorovaná
-žirafa nubijská (v Sudáne a západnej Etiópii)
-žirafa západoafrická (v Čade a západnej Afrike)
-žirafa zambijská (Zambii a N.P. South Luangwa)
-žirafa angolská (Angola)
-žirafa kapská (juh Angoly, Botswane, juh Zimbabwe, Namíbii)
-žirafa Rotschildova (Ugande, Sudáne, na juhozápade Afriky)
-žirafa masajská (na juhu Keni, v Tanzánii)
-žirafa kordofanská (v Sudáne, Čade a DR Kongu)

Vzhľad, rýchlosť, váha, atď...
Žirafí krk sa skladá presne, ako u človeka, zo siedmich stavcov.
Váha dospelých žiráf sa pohybuje okolo 1000 kg, dospelí samci môžu vážiť až 2 tony. Žirafy sa pohybujú rýchlosťou 50-60 km/h, taká rýchlosť pre nich vôbec nie je problém. Chodia mimochodom ( tz. Že dvíhajú obe nohy na jednej strane naraz). Rovnováhu udržiavajú pomocou krku.

Ako žirafy pijú:
Pre žirafy je vlastne pitie akrobatický kúsok, pretože pri ňom musia ohnúť kolená, roztiahnuť predné nohy ďaleko od seba a kývavými pohybmi pomaly hlavu spustiť k vodnej hladine. Pri dvíhaní hlavy musí žirafa postupovať tiež opatrne. Jej mozog sa totiž pri pití nachádza 2 m pod srdcom a keď sa dvihne, tak je zase naopak 2 m nad ním. Takže keby krk rýchlo sklonila a potom rýchlo zdvihla, asi by omdlela.

K čomu slúži žirafe krk...
Najprv je to samozrejme získavanie potravy zo stromov, potom k udržiavaniu rovnováhy. Vedci však prišli na to , že čím majú samci dlhší krk, tým úspešnejší pri získavaní samíc.

Zmysly:
Žirafa má pravdepodobne najväčší rozsah videnia zo všetkých cicavcov. Vidí ďaleko a veľmi ostro. Tvora veľkého ako človek dokáže rozoznať bez problémov vo vzdialenosti 2000 m. Zrak ale nie je jediným zmyslom , ktorý má veľmi dobre vyvinutý. Patrí k nim sluch aj čuch.

Potrava:
Medzi žirafiu potravu patria výhonky akácií, ktoré sú šťavnaté a krehké ešte i v dobe, keď sú iné rastliny celé vysušené. Žirafy majú skvelý ohybný jazyk, ktorý sú schopné vyplaziť až na vzdialenosť 0,5 m. Tŕne žirafám vôbec nevadia, dokážu sa s nimi skvele vysporiadať. Vysunie svoj jazyk, ovinie ho okolo vetvy a jemne ich medzi našpúlené pysky. Potom zavrie papuľu a dokonale očeše listy, tŕne a malé vetvičky. Na žirafom jedálničku však okrem výhonkov akácií figuruje stovka ďalších druhov rastlín. Denne zožerie asi 50 kg potravy. Žirafy sa idú pásť ráno a večer, keď sú lístky na stromoch mierne zvinuté a lepšie sa trhajú. Žirafy sú bylinožravce aj keď občas býva spozorované, že sa priživujú zdochlinami kopytníkov, dopĺňajú si tak asi zrejme chýbajúce tekutiny.

Rozmnožovanie:
Samec si vyberie samicu, pristúpi k nej a tlačí sa ňufákom k jej slabinám. Samica na to reaguje močením. Samec pritom skloní opatrne hlavu, aby zachytil moč jazykom, potom zodvihne hlavu a vysunie svoje zovreté pysky (flámuje). Zmyslom jeho počínania je snaha odhaliť v ako štádiu ruje samica je a či sa má o ňu zaujímať. Pokiaľ je všetko tak ako má byť, zamilovaný pár sa začne o seba obtierať a nasleduje párenie. Po párení je samica ťarchavá 15 mesiacov a rodí 1 mláďa, iba vzácne sa rodia dvojčatá.

Spánok:
Žirafa odpočíva a podriemuje v stoji. Na zem si ľahne pokiaľ sa cíti v bezpečí. Hlbším spánkom spí tak, že si ľahne na zem , otočí krk dozadu a hlavu položí na zem vedľa stehna. V tejto polohe nikdy dlho neostane, dokáže spať 3-4 minúty.

Komunikácia:
Žirafy nie sú nemé, ako sa dlhu dobu predpokladalo. Majú hlasové ústroje a môžu vydávať celú škálu zvukov. Keď sa ocitnú v nebezpečenstve, vydávajú frkavé zvuky s prudkým vyfukovaním vzduchu z nozdier. U samcov je vzrušenie alebo súboj chrčivý, kašľavý zvuk alebo mrčanie. Pri vrcholiacej ruji vydávajú žirafy zvuky pripomínajúce bučanie. Ohrozené žirafie mláďa sa prejavuje piskľavým, nariekavým hlasom, vydávaný zatvorenými pyskami. Ďalším typom komunikácie je mimika. Svojím chovaním a spôsobom držania celého tela dávajú žirafy najavo svoje pocity. Dominantná žirafa pri stretnutí s iným samcom nesie hlavu vztýčenú a nadradenosť zdôrazní zdvihnutou bradou. Keď chce soka zahnať kráča priamo k nemu s krkom nahnutým dopredu, sklonenou hlavou a rožky bojovo namierene proti nemu. U samíc ale nižšie postavená žirafa ustúpi silnejšej a mimika vtedy nehraje v komunikácii rolu, platí vtedy prirodzený rešpekt. Komunikácia vzniká tiež v podobe signálu ich chvostov.