Prietok krvi obličkami

Obličky sú párový orgán uložený retroperitoneálne vo výške Th12 až L4. Sú dôležitými orgánmi vylučovacej sústavy. K hlavným a charakteristickým funkciám obličiek patrí exkrečná funkcia (filtrácia krvi, tvorba moču, ktorým sa organizmus zbavuje odpadových látok.), resorbčná funkcia (hospodárenie s látkami, podľa potreby ovplyvňujú koncentráciu napr. vody v organizme), endokrinná funkcia (produkcia renínu a erytropoetínu) a účasť na udržiavaní homeostázy.

Pre zabezpečenie správnej a efektívnej funkcie obličiek, je dôležitý neustály a rýchly prietok krvi obličkou. Krv prichádzajúca do obličiek je určená na filtráciu.Za pokojových podmienok pretečie oboma obličkami 1200-1300ml krvi/min., čo je približne 20% minútového objemu srdca. Krv privádza a.renalis. Iba 10% z objemu privádzaného a. renalis prechádza do glomerulárneho systému. Zvyšná krv sa dostáva do puzdra a väziva obličiek.Pre krvný obeh obličiek je typická existencia dvoch kapilárnych sieti za sebou (glomerulus a peritubulárny kapilárny plexus). Do glomerulov je krv privádzaná aferentnými arteriolami – vasa afferentia. Vo vnútri Malpighiho telieska sa vytvorí cievne klbko, zložené z približne 30.slučiek kapilár – glomerulus.

Odtiaľto je krv odvádzaná eferentnými arteriolami – vasa efferentia, ktoré v peritubulárnom priestore vytvoria hustú pleteň. Peritubulárny kapilárny plexus obklopuje proximálne i distálne stočené kanáliky. Pre funkciu obličiek je dôležité, že v kapilárach glomerulu je tlak krvi pomerne vysoký (60 mm Hg ), čo je výhodné a čo uľahčuje ultrafiltráciu v glomeruloch. Naopak, v kapilárach peritubulárneho plexu, je tlak krvi nižší (asi 13mm Hg), čo zase uľahčuje vstrebávanie vody a iných látok do krvi. Tlak krvi v kapilárach 1.rádu je vyšší ako v iných kapilárach systémového obehu, čo vyplýva z morfologického usporiadania riečiska. Prívodné artérie sú krátke a aferentné arterioly sú priamymi vetvami interlobulárnych artérií.

Pre tlak krvi je ďalej rozhodujúca práca srdca a tonus aferentných a eferentných arteriol. Hlavné eferentné arterioly môžu výrazne zvyšovať odpor, a tým udržiavať vysoký tlak v kapilárach glomerulov. Tlak krvi v kapilárach 1.rádu má hodnotu približne 8 kPa (50 – 60 mmHg), to je 40 – 50 % systémového arteriálneho tlaku, čím je zabezpečená prevaha krvného hydrostatického tlaku nad onkotickým tlakom krvnej plazmy a tým efektívna glomerulárna filtrácia. Mimoriadne dôležitý je úsek v oblasti okolo Henleho kľučky. Henleho kľučka je tubulárna časť nefrónu.

Má tvar písmena U a rozoznávame na nej zostupné (descendentné) ramienko a vzostupné (ascendentné) ramienko. Ku Henleho kľučke sú priložené artriolae rectae (vasa recta). Vasa recta pochádzajú z vasa efferentia. Vzájomné usporiadanie Henleho kľučky a vasa recta je tesne vedľa seba, čo umožňuje fungovanie protiprúdového mechanizmu. Aktívny transport iónov Cl von z ascendentného ramienka Henleho kľučky vyvolá zvýšenú osmolaritu intersticiálnej tekutiny. V dôsledku toho dochádza k prechodu vody z descendentného ramienka Henleho kľučky (ktoré je dobre priepustné pre vodu, ale zle priepustné pre ióny) do intersticiálnej tekutiny. Z ascendentného ramienka postupne prechádzajú aj ióny Na a urea (močovina). Osmolarita intersticiálnej tekutiny sa ešte viac zvýši.

Na a urea následne difundujú z interstícia do zostupných ramienok vasa recta, zatiaľ čo voda prestupuje opačným smerom. Zo vzostupných ramienok vasa recta sa Na a urea vracajú opäť do interstícia a voda sa vracia späť do krvi. Voda je týmto recirkulujúcim systémom priebežne odvádzaná krvnými cievami. Prietok krvi obličkami sa môže merať pomocou elektromagnetického prietokomeru alebo na základe Fickovho princípu , ktorý využíva fakt, že v obličkách sa mnohé látky vylučujú z krvi do moču. Pre obličku platí: Prietok krvi = vylúčené množstvo látky / arteriovenózna diferencia(artériovenózna diferencia – koncentrácia látky v artérií mínus koncentrácia látky v žile)V prípade, že sa použije látka, ktorá sa vylučuje do moču tak dokonale, že jej koncentrácia vo v. renalis je nulová, možno použiť Fickov princíp: Prietok plazmy = U x V / P (U – konc. látky v moči, V – objem moču za 1 min., P – konc. látky v plazme).