Mnohé zamrznú v zime, ak sa pred zimným spánkom pre nedostatok síl nezahrabú hlboko do zeme. Každá korytnačka musí v zime spať – hybernovať. Tento spánok trvá zhruba od zač. októbra do zač. marca. Moje korytnačky sa tohto roku už prebrali zo zimného stánku, pretože spali od začiatku októbra. Prežili rok 2000. Na zimný spánok je ich vhodné ukladať niekde, kde teplota neklesá pod 5 stupňov Celzia a nevystupuje nad 12 stupňov Celzia, napríklad v pivnici, prípadne v komore. Ja zo svojich skúseností viem, že pred uložením korytnačiek definitívne na zimný spánok, musia mať na zadných končatinách vytvorené dostatočné tukové vankúšiky, aby z nich mohli počas hybernácie čerpať živiny. Tieto vankúšiky im je vidieť a najmä cítiť na dotyk. Korytnačka patrí medzi studenokrvné živočíchy, to znamená, že teplota ich tela závisý od teploty okolia, v ktorom sa vyskytujú – čím je prostredie chladnejšie, tým je korytnačka menej aktívna – pomalšie sa pohybuje, menej príjíma potravu, čím je naopak prostredie teplejšie, tým sa korytnačka zas pohybuje rýchlejšie, je čulejšia, viac príjíma potravu. Môj samec je však veľmi aktívny bez ohľadu na znižovanie teploty okolia, najmä po najedení sa škriabe zo škatule von i niekoľko hodín, veľmi radi „šplhajú“ obidve. Aktívne sú najmä v ranných hodinách, kedy sa škriabaním pazúrov dožadujú potravy.
V lete ich nosím so sebou i keď ideme na chalupu. Tam sa dokážu prechádzať po záhrade i v hustej tráve celé hodiny. Len prudké slnko okolo obeda im nerobí dobre, vtedy ich dávam do tieňa, kde spia. I keď sa hovorí, že korytnačky sú pomalé, nemyslím, že je to celkom pravda, pretože keď sú zvedavé na niečo nové v ich okolí, rozbehnú sa dosť rýchlo. Takto sa mi neraz stalo, že ak som na ne na chvíľu nedal pozor, keď chodili po záhrade, mal som veru problém ich nájsť, pretože splývali s okolitým prostredím. Radi sa mocú i po byte, spať zaliezajú do rôznych kútov a rohov, takže ich večer pracne hľadám, aby som ich uložil do škatule. Keď mám prísť zo školy, akoby ma čakali v chodbe. Mám pocit, že sú dosť komunikatívne. Kým si na mňa nezvykli, keď som ich bral do ruky zaťahovali hlavy pod pancier, asi sa cítili ohrozené. Teraz sú pokojné, aj keď ich držím v ruke, bez problémov mi z ruky žerú. Taktiež sú kľudné, keď ich oňucháva náš pes, ktorý ich plne rešpektuje a nechá ich na pokoji. Moje korytnačky zatiaľ neprekonali žiadne dlhodobé ochorenie. Vyskytli sa u nich len napr. zápaly očí, čo sa prejavovalo tým, že oči mali opuchnuté. Toto sa mi podarilo vyliečiť očnou mastičkou Framycoin.