Korytnačky - seminárna práca

Už keď som bol malý, fascinovali ma suchozemské korytnačky. Ako štvorročný som dostal moju prvú korytnačku. Veľmi som sa tomu potešil a chodieval som ju s bratrancom pásavať na lúku. Jedného dňa sa však moja korytnačka stratila, prevrhla krabicu, v ktorej bývala a ušla preč. Dlho som za ňou smútil a hľadal som ju, ale nepodarilo sa mi ju nájsť. Tak som sa s ňou musel rozlúčiť nadobro. Neskôr som dostal aj s bratom dve korytnačky zelenkasté, avšak podľa veľkosti panciera museli byť veľmi staré, neviem určiť presne ich vek, ale mohli mať okolo 40 rokov. Dostali sme ich v lete. Keď sme ich zazimovali v krabici so suchým lístím, zdalo sa, že sa aklimatizovali. No po prebudení na jar nedokázali prijímať potravu. Zverolekár skonštatoval, že sú na pohľad zdravé, ale keďže celý svoj život prežili vo voľnej prírode, nedokážu sa v zajatí prispôsobiť novému spôsobu života. Ako deväťročnému mi kúpili znovu korytnačku. Dostal som ju za vysvedčenie, asi v júni pred piatimi rokmi. Dal som jej meno LUJZA, mám ju dodnes. V období, keď som si Lujzu kúpil bola veľmi drahá, lebo cena korytnačiek začala prudko stúpať, pretože korytnačky sa pašovali zo zahraničia. Pri kúpe korytnačky som dostal od predajcu i certifikát, že korytnačka je zákonne dovezená zo zahraničia a je riadne registrovaná. O rok neskôr som si kúpil druhú korytnačku stepnú, bol to samec a dal som mu meno LOJZO. Kým som si druhú korytnačku vybral bol som ju dvakrát vymeniť, lebo všetky mali choré oči a bál som sa, že je to infekčná choroba a nakazí sa i moja korytnačka LUJZA. Nová korytnačka mala veľmi poškodený
pancier, niekoľko vrchných šupín mala až do kosti poškodených. Vyliečil som jej pancier neustálym potieraním olejom a najmä výdatnou stavou, bohatou na vitamíny a minerály. Tiež som v chovoprodukte kúpil tabletky na spevnenie panciera. Často som korytnačku vykladal na slnko, aby získala vitamín D prirodzenou cestou. Zo začiatku som nevedel na prvý pohľad odlíšiť LOJZA a LUJZU, len podľa farebných znakov na pancieroch. Vo všeobecnosti sa pohlavie samice od samca dá rozlíšiť tak, že samica má kratší a menej ohybný chvost, samec má dlhšie pazúre, dlhší ohybnejší chvost, tak je to u takmer všetkých druhov korytnačiek.
Pre korytnačku stepnú netreba veľké terárium-akvárium. Jeho rozmery by mali byť minimálne: 60cm x 40cm x 30cm. Ja ich chovám v škatuli z PVC, s týmito rozmermi. Škatuľa je praktická z toho dôvodu, že sa dá dobre vyčistiť a je nerozbitná.

Ak by ste mali menšie akvárium, je treba s nimi chodiť na lúku, aby sa napásli čerstvej trávy a mali trochu pohybu. Aspoň jeden raz za mesiac by sme ich mali okúpať vo vode s teplotou asi 28 stupňov Celzia, aby sa vyprázdnili a očistili. Keď ich okúpeme, treba ich natrieť jedlým olejom alebo Indulónou, pretože olej obohacuje pancier-CARAPAX o vitamín D. Asi po hodine od naolejovania ich treba utrieť suchým uterákom. Potom ich dáme do akvária a podáme im jedlo – porajbaná mrkva, rôzne listy a kvety lúčnych a lesných rastlín, ktoré nesmú rásť v bezprostrednej blízkosti cesty, lebo takéto rastliny im škodia, pokrájaná paradajka, kiwi, ananás, banán, cibuľa, hrozno, šalátové listy, lúčne koníky, muchy, rybacie mäso, pomaranč, mandarinka, jablko, hruška, broskyňa, marhuľa, varené vajce, tvaroh, slivky.. Moje korytnačky majú každá iné obľúbené jedlo. Samec LOJZO obľubuje pokrájané paradajky, nastrúhanú mrkvu a všetky farebne pestré potraviny. Neraz sa mi stalo, že mi žral gumu na gumovanie. Raritou u neho je, že má veľmi rád cibuľu. Pri jej požívaní ho štípu oči, pretože si ich veľmi šuchá prednými nohami, ale aj napriek tomu ju neprestane jesť. Samica LUJZA začne jesť väčšinou len vtedy, keď vidí ako žerie samec. Je veľmi vyberavá, má najradšej hlávkový šalát, ale len čerstvý, nie ovädnutý. V lete uprednostňujem prírodnú potravu a to niektoré druhy tráv. Majú svoje obľúbené druhy, napr. listy skoroceľa a púpavy. Majú radi i lúčne koníky. Pri prijímaní potravy vystrkujú svoj malý jazýček a potravu odhrýzajú čelusťami, ktoré sú stvrdnuté a tak prispôsobené k tomu, aby si mohli z potravy akoby odhryznúť.

Korytnačka stepná : pancier má takmer kruhovitý, pomerne nízky, v strede plochší, narastá do dĺžky priemeru maximálne 20 cm. Je žltohnedej farby s čiernymi škvrnymi, ktorých počet a intenzita sfarbenia sú rôzne. Má na nohách 4 pazúry. Obýva piesočnaté aj hlinité pustatiny, vystupuje do výšky až 1 200 metrov nad morom. Zriedkavo obýva polia a sady. Nemá rada vlhké prostredie. V júni, keď rastliny uschýnajú, v prírode žijúca korytnačka upadá do letného spánku, ktorý postupne prechádza do zimného. Avšak toto sa netýka v zajatí chovanej korytnačky. Korytnačky pohlavne dospievajú vo veku 11 rokov. Rozmnožujú sa i v zajatí. Mladé samice znášajú iba dve vajcia, staršie už po dve až šesť vajec. Vajcia kladú do zeme, do hĺbky 40 cm. Inkubačné obdobie /to je čas, kedy sú vajcia v zemi až kým sa z nich nevyliahnu mladé korytnačky/ trvá 80 až 110 dní. Mláďatá prezimujú v zemi a na povrch vyliezajú až na jar nasledujúceho roku.

Mnohé zamrznú v zime, ak sa pred zimným spánkom pre nedostatok síl nezahrabú hlboko do zeme. Každá korytnačka musí v zime spať – hybernovať. Tento spánok trvá zhruba od zač. októbra do zač. marca. Moje korytnačky sa tohto roku už prebrali zo zimného stánku, pretože spali od začiatku októbra. Prežili rok 2000. Na zimný spánok je ich vhodné ukladať niekde, kde teplota neklesá pod 5 stupňov Celzia a nevystupuje nad 12 stupňov Celzia, napríklad v pivnici, prípadne v komore. Ja zo svojich skúseností viem, že pred uložením korytnačiek definitívne na zimný spánok, musia mať na zadných končatinách vytvorené dostatočné tukové vankúšiky, aby z nich mohli počas hybernácie čerpať živiny. Tieto vankúšiky im je vidieť a najmä cítiť na dotyk. Korytnačka patrí medzi studenokrvné živočíchy, to znamená, že teplota ich tela závisý od teploty okolia, v ktorom sa vyskytujú – čím je prostredie chladnejšie, tým je korytnačka menej aktívna – pomalšie sa pohybuje, menej príjíma potravu, čím je naopak prostredie teplejšie, tým sa korytnačka zas pohybuje rýchlejšie, je čulejšia, viac príjíma potravu. Môj samec je však veľmi aktívny bez ohľadu na znižovanie teploty okolia, najmä po najedení sa škriabe zo škatule von i niekoľko hodín, veľmi radi „šplhajú“ obidve. Aktívne sú najmä v ranných hodinách, kedy sa škriabaním pazúrov dožadujú potravy.
V lete ich nosím so sebou i keď ideme na chalupu. Tam sa dokážu prechádzať po záhrade i v hustej tráve celé hodiny. Len prudké slnko okolo obeda im nerobí dobre, vtedy ich dávam do tieňa, kde spia. I keď sa hovorí, že korytnačky sú pomalé, nemyslím, že je to celkom pravda, pretože keď sú zvedavé na niečo nové v ich okolí, rozbehnú sa dosť rýchlo. Takto sa mi neraz stalo, že ak som na ne na chvíľu nedal pozor, keď chodili po záhrade, mal som veru problém ich nájsť, pretože splývali s okolitým prostredím. Radi sa mocú i po byte, spať zaliezajú do rôznych kútov a rohov, takže ich večer pracne hľadám, aby som ich uložil do škatule. Keď mám prísť zo školy, akoby ma čakali v chodbe. Mám pocit, že sú dosť komunikatívne. Kým si na mňa nezvykli, keď som ich bral do ruky zaťahovali hlavy pod pancier, asi sa cítili ohrozené. Teraz sú pokojné, aj keď ich držím v ruke, bez problémov mi z ruky žerú. Taktiež sú kľudné, keď ich oňucháva náš pes, ktorý ich plne rešpektuje a nechá ich na pokoji. Moje korytnačky zatiaľ neprekonali žiadne dlhodobé ochorenie. Vyskytli sa u nich len napr. zápaly očí, čo sa prejavovalo tým, že oči mali opuchnuté. Toto sa mi podarilo vyliečiť očnou mastičkou Framycoin.

Poškodený pancier som vyliečil častým potieraním jedlým olejom a kvalitnou stravou doplňovanou vitamínmi a minerálmi. Raz sa mi prihodilo, že korytnačke sa odlomila časť z pazúra. Táto časť už nedorástla, ale korytnačke to v jej pohybe neprekážalo V prípade, že by chovateľ mal pochybnosti, že jeho korytnačka nie je celkom zdravá, doporučil by som návštevu zverolekára. Korytnačky sú ale nenáročné tvory, ktoré prežijú rôzne nepriazne prostredia a sú veľmi odolné voči chorobám. U nás na Slovensku žije len jeden druh korytnačky, ktorý je zákonom chránený – Korytnačka močiarna. Ja som nemal to šťastie uvidieť ich u nás vo voľnej prírode. Korytnačky sú rozšírené po celom svete, od morí a ostrovov, cez močiare a jazerá až po púšte a pustatiny. Patria medzi najstaršie druhy živočíchov na našej planéte a dúfam, že tieto krásne živočíchy prežijú ďalšie dlhé storočia napriek tomu, že niektoré druhy sú už na pokraji vyhynutia a to len kvôli tomu,
že ľudia sú nielen ku korytnačkám, ale aj ku celej prírode bezohľadní a bezcitní, napriek tomu, že sami boli a sú neodeliteľnou súčasťou prírody.
Moje korytnačky sa stali členmi našej rodiny, tak ako náš pes, či akvárijné ryby. Dúfam, že sa moje korytnačky dožijú dosť dlhého veku a že sa budem z nich tešiť i keď budem dospelý.