Vývin človeka
Vývin človeka
a) 1. zárodočné obdobie (embryonálny vývoj)
Zárodkový vývoj človeka sa začne od okamihu oplodnenia, t.j. splynutia pohlavných buniek a táto fáza vývoja človeka trvá 8 týždňov.
Prvý mesiac
Po oplodnení sa vajcová bunka ihneď začína deliť (brázdovať). Za 24 hodín sa oplodnená zygota rozdelí na 2 bunky a za ďalších 24 hodín sú tieto bunky už 4 a pokračuje ďalšie delenie. Postupne vznikne guľôčka tvorená množstvom malých buniek–morula. Bunky na povrchu moruly sa postupne usporiadajú a vytvoria obal–trofoblast, z ktorého sa vyvinie jedna z obalových plodových blán (chorión). Delenie až do štádia moruly prebieha ešte vo vajíčkovode. Objem zárodku sa v tom čase začína, lebo vnútri trofoblastu vzniká dutinka so zhlukom buniek, z ktorého vznikne telo zárodku. Všetky bunky majú rovnaké vývojové možnosti, preto v tomto štádiu sa ešte môžu rozdeliť na dve časti a podmieniť vývoj jednovajcových dvojčiat. Na šiesty deň vývoja sa zárodok začína zahniezďovať v sliznici maternice. Tento proces trvá asi 40 hodín–potom sa zárodok vrastá čoraz hlbšie do sliznice maternice. Po vzniku choriových klkov, ktoré sprostredkúvajú výmenu výživných látok, kyslíka a aj ich odvádzanie, vlastne matka začína vyživovať zárodok vlastnou krvou a dýchať zaň.
Medzitým pokračuje vývoj vlastného zárodku. Vytvára sa amniový váčok, ktorý nakoniec obaľuje celý zárodok. Z amniového váčku sa potom vyvinie zárodočný štít, na ktorom sa už dá rozlíšiť chrbtová a brušná strana, len zatiaľ nepoznať, na ktorom konci je hlava. V tomto čase sa vytvára i žĺtkový vak, z ktorého sa zárodok počas svojho vývoja vyživuje. Na 13.-14. deň vývoja zárodku sa zjavuje chvostový koniec zárodku. Vtedy aj začínajú vznikať prvé orgánové sústavy človeka– nervová, tráviaca a obehová. Spolu s nimi vzniká kostra a chrbtová struna, na ktorej mieste sa neskôr vytvorí chrbtica. Do konca prvého mesiaca vývoja vznikajú rozličné tkanivá a svalstvo. Tiež je to obdobie najväčšieho nebezpečenstva pre zárodok, lebo v prípade vírusového ochorenia matky môže dôjsť k vývojovej vade alebo samovoľnému potratu.
V tomto čase vzniká i pupočná šnúra a placenta, ktorá krv plodu okysličuje, obohacuje o živiny, odvádza splodiny látkovej premeny, a dodáva aj rôzne protilátky z tela matky. Placenta tiež oddeľuje krv matky a dieťaťa, a tak sa tie nedostávajú do styku. Cez placentu sa do tela plodu dostávajú aj rozmanité škodliviny a jedy(alkohol,...), čo môže spôsobiť rozsiahle poškodenie plodu!
Druhý mesiac
V druhom mesiaci sa zárodok začína podobať na človeka. V 6. týždni sa začnú vyvíjať mužské a o týždeň neskôr aj ženské pohlavné žľazy. V 12. týždni sú už vyvinuté aj znaky vonkajších pohlavných ústrojov. b) 2. plodové období ( fetálne) Trvá od 9. týždňa do konca tehotenstva. Každý orgán a každá sústava prechádzajú obdobím, keď sú mimoriadne citlivé na vonkajšie vplyvy. Je to najmä obdobie konca 2 a začiatku 3 mesiaca. Nepriaznivé vplyvy, ktoré pôsobia v tomto období, majú rozsiahle následky na ďalší vývoj plodu. Ich pôsobením vznikajú vrodené vývojové chyby. Postihované sú najmä končatiny, centrálna nervová sústava a srdcovo-obehová sústava. Postupne sa vyvíjajú aj ostatné orgány a plod i tvarom tela nadobúda čoraz výraznejšiu podobnosť s človekom. Vývoj vrcholí po 280 dňoch vnútromaternicového vývinu keď plod zaujme pozdĺžnu polohu – hlavičkou nadol a narodí sa.
Pôrod
Ukončuje tehotenstvo. Normálny novonarodený chlapec váži v priemere 3500g, dievča okolo 3250g. Priemerná dĺžka je 50cm, pričom opäť sú chlapci dlhší ako dievčatá. Podľa znakov donosenosti sa dá stanoviť, či ide o nezrelé alebo o zrelé dieťa. Za donosený plod sa považuje plod s hmotnosťou na 2500g, keď má vlasy ostro ohraničené a neprechádzajú plynule do ochlpenia tela, keď má ružovú kožu bez chĺpkov, má dobre vytvorený podkožný tuk,... Po pôrode sa plod mení na novorodenca. Novorodenec
Novorodenec je pripravený k životu mimo tela matky, ale je celkom závislý od okolia. Novorodenec má zhoršený sluch a vidí len na 30cm. No veľmi silno má vyvinuté inštinkty a reflexy–najmä sací, úchopový, pátrací, prehĺtací reflex a plač, krik, kýchanie, kašlanie, úsmev. Zmena prostredia na novorodenca kladie vysoké nároky najmä v oblasti regulovania telesnej teploty.
Novorodenec tiež začína sám prijímať potravu a zabezpečovať celú látkovú premenu, čo dovtedy robil organizmus matky. Mení sa aj zloženie krvi, pretože novorodenec začína sám dýchať–výrazne sa znižuje počet červených krviniek. Ich rozklad zvyčajne spôsobí novorodeneckú žltačku.
Kojenec
Trvá do konce 1. roku života dieťaťa. Názov vznikol podľa toho, čo dieťa v tomto období hlavne robí–saje mlieko a spí. Kojenie materským mliekom je pre dieťa najvhodnejším a najľahšie stráviteľným spôsobom výživy. Zloženie materského mlieka sa mení v priebehu dňa a vekom dieťaťa. Dieťa si vezme toľko, koľko potrebuje ( zo začiatku sú intervaly kŕmenia krátke). Teplota mlieka je zhodná s teplotou ľudského tela a obsahuje protilátky. Dĺžka dieťaťa sa za prvý rok zväčší o 50% a hmotnosť sa za rovnaké obdobie strojnásobí.
Batoľa
Je to obdobie 1 až 3 roku dieťaťa. Rast sa spomaľuje. Dokončila sa tvorba mliečneho chrupu. Dieťa mení proporcie–stráca bacuľatosť a zdokonaľujú sa mu rečové schopnosti a myslenie. Pohyb–poznávanie okolia, orientácia, skúmanie, zvedavosť, manipulácia s predmetmi. Zvýšená pohyblivosť => väčšia možnosť úrazu. Hlasité prejavy nespokojnosti. Osvojovanie základných hygienických návykov. Napodobňovanie činnosti dospelých. Učí sa spoločenskému chovaniu (pozdrav, prosba, ďakovanie,...).
Predškolský vek
Obdobie 3 až 6 roku dieťaťa. Rozširovane slovnej zásoby (prečítaním rozprávok, básničiek,...). Rozvoj predstavivosti – rozvoj kresieb, modelovania, viacrozmerné stavby z kociek. Hra s loptou, jazda na bicykli, korčuľovanie, lyžovanie a plávanie. Zapája sa do spoločenských hier, rešpektuje jednoduché pravidlá hier, dieťa je stále viac samostatné.
Školský vek
Trvá od 6 do 15 roku dieťaťa. Dieťa chodí do školy, vstrebáva množstvo nových poznatkov, vyvíja sa jeho charakter. Mliečny chrup vypadne, vznik trvalého chrupu. Rozvoj fyzických a duševných schopností. Dieťa sa dokáže sústrediť–učí sa písať, čítať, počítať, kresliť. Začiatky logického uvažovania. Konkrétne myšlienky sú nahradzované abstraktnými. Potreba pocitov sebavedomia a dôvery. Záujem o šport, mimoškolskú činnosť. Zmysel pre humor, kamarátstva – typické sú partie jedného pohlavia. Okolo 15 roku sa záujem zameriava na opačné pohlavie.
Dospievanie
Rozdeľuje sa na pubertu (11.–15. rok) a dorastový vek (15.–19. rok). Definitívne dokončenie rastu, druhotné pohlavné znaky, funkčné pohlavné orgány. Celý proces dospievania riadia pohlavné hormóny, kontrolované centrálnym nervovým systémom. U dievčat puberta začína okolo 13. roku života, u chlapcov v 15. roku. Dospievajúci sú veľmi kritický k svojmu okoliu, hľadajú vzory. Telesná(koniec rastu postavy–okolo 20. roku života) a pohlavná dospelosť, ale spoločenská a psychická nevyspelosť. Dievčatá: -vývoj pŕs okolo 12 roku -ukladanie podkožného tuku – formovanie ženskej postavy -prvá menštruácia – vyspelosť pohlavných orgánov -pravidelný menštruačný cyklus. Chlapci: -zvýšenie hladiny pohlavných hormónov (12 rok) -zväčšenie pohlavných orgánov -zväčšenie svalov a ubúda tuk -vyvíjanie druhotných pohlavných znakov -zväčšovanie hrtanu – zmena hlasu (mutovanie) Dospelosť
Medzi 20 – 40 rokom. Maximálna fyzická výkonnosť je vo veku 24 rokov. Voľba povolania, životného partnera, založenie vlastnej rodiny. Psychická a spoločenská dospelosť– zodpovednosť, nesebeckosť, záujem o potreby druhých, starostlivosť o svojich rodičov
Stredný vek
Po 45 roku až do 60 roku. Výrazný pokles pohlavných hormónov, vrásky, zníženie pevnosti kostí, opotrebovanie a kazovosť zubov, pokles zrakovej ostrosti, šedivenie, u mužov vypadávanie vlasov. Klesá fyzická výkonnosť. Zdravie je spojené s pravidelným cvičením a správnou životosprávou. U žien – menopauza. U mužov pokles hormónov pomalší – menšie zmeny v psychike.
Staroba
Po 60 roku života. Vlasy strácajú farbu, kože pružnosť, zhoršenie sluchu, poruhy pamäte (najmä krátkodobej) , výška sa v dôsledku hrbenia zmenšuje. Pravidelná rovnomerná námaha napomáha udržať si výkonnosť.
|