Zdôvodnenie bolo vskutku prozaické; " jedná sa o ruského Tatára, ktorý tu zomrel počas ťaženia na Paríž a jeho výrazné zakrivenie nôh je dôsledok častej jazdy na koni."Niet sa však čomu čudovať, veď Darwinova teória o evolúcii druhov ešte nebola zďaleka tou bibilou vied ako ja v súčasnosti.
Po tomto prvom náleze nasledovali ďalšie z celej Európy aj Blízkeho východu, a kedže sa nachádzali v tých istých vrstvách usadenín ako pôvodný nález, o Tatároch či chorých na krivicu, nemohlo byť ani reči. Následne boli v Britskom múzeu objavené pozostatky neandertálca. Išlo o lebku z Gibraltáru, ktorá sa našla už v roku 1848, ale bola založená do skladu. Jednalo sa o prvý oficiálny nález predka dnešného človeka. Z nálezov je tiež zrejmé, že v Európe sme s neandertálcami koexistovali približne 20 000 rokov a v oblasti Blízkeho východu dokonca 50 000 rokov. Čo sa stalo? Akoto že hominidi, ktorý sa úspešne rozšírili po celej Európe a časti Ázii sa pozvoľna vytratili?
Najmladšie nálezy neandertálcov z Gibraltáru sú asi 30 000 rokov staré. Potom sa títo ľudia vytratili. Ktovie, či sme to neboli práve my, ľudia dnešného typu, kto spôsobil vymretie neandertálcov. Bolo to spôsobené tým, že naši predkovia systematicky vyvražďovali neandertálcov, alebo sme jednoducho boli lepšie prispôsobení meniacim sa podmienkam? V každom prípade sme museli mať nejakú výhodu, inak by sme tu dnes neboli.
Akí boli teda naši predkovia a čo sa s nimi stalo? Dnes už na túto otázku nehľadá odpoveď len antropológia a paleontológia, ale významnou mierou prispieva aj molekulárna biológia. Práve analýzou mitochondriálnej DNA z nálezov neandertálcov a jej následným porovnaním so vzorkami dnešných ľudí sa potvrdil náš "príbuzenský" vzťah. Pomocou analýzy DNA mitochondrií, ktoré mimochodom dedíme iba od matky, sa podarilo vystopovať, že najstaršia žena Homo sapiens pochádzala z Afriky z obdobia zhruba pred 300 tisíc rokmi. Teóriu "mitochondriovej" Evy sa podarilo potvrdiť aj po analýze chromozómu X. Aj "Adam" podľa analýz chromozómu Y pochádzal z Afriky.
Je teda veľmi pravdepodobné, že ľudia sú potomkovia veľmi malej, ba priam ohrozenej skupiny ľudoopov. Je známe, že človek zdieľa so šimpanzom 98% genetického materiálu. Ako je možné, že sme takí rozdielni? Odpoveď poskytla opať genetika. K oddeleniu našich predkov od šimpanzov došlo pravdepodobne len pred 5 mil. rokov. Ale ako k tomuto rozdeleniu došlo? Iste je to dôsledok nejakej mutácie. Všetky ľudoopy majú 48 chromozómov, my ich však máme len 46. Kam sa podel zvyšok? Metódami farbenia chromozómov, tzv. prúžkovaním, sa zistilo, že náš druhý chromozóm je pravdepodobne výsledkom splynutia dvoch menších chromozómov šimpanza. Takýto "šimpanz" sa pravdaže v ničom nelíšil od normálneho šimpanza, jeho pohlavné bunky však obsahovali len 23 a nie 24 chromozómov a tak nemohol mať potomstvo so žiadnym iným zdravým šimpanzom. Ale mohol mať potomkov s rovnako postihnutým šimpanzom.