(Pravdaže, museli byť rozdielneho pohlavia) A kedže takéto mutácie sa vyskytujú zvyčajne medzi príbuznými, je pravdepodobné, že mitochondriálny Adam a eva boli súrodenci.
Takto sa naši predkovia reprodučne izolovali od šimpanzov. Následné mutácie a zmeny podnebia a prírodných podmienok nás stále viac a viac izolovali a pretvárali, až nám planiny Afriky boli primalé. Človek sa vtedy nachádzal v štádiu, ktorému sa hovorí Homo erectus, teda človek vzpriamený.Aj keď poznatky z tohto obdobia ešte nie sú zjednotené a aj typov človeka vzpriameného je viac, je zrejmé, že všetky tieto ľudské typy majú niečo spoločné s prvou veľkou migráciou, ktorá zasiahla pravdepodobne iba áziu a európu. Pravý homo sapiens, teda človek rozumný, sa z Afriky do ostatného sveta dostal podstatne neskôr. V Európe sa kladie príchod moderného človeka zhruba do obdobia poslednej doby ľadovej, pred 40-30 tisíc rokmi. Obýval také isté biotopy ako neandertálec. Ten sa s najvačšou pravdepodobnosťou vyvinul z potomkov prvých prisťahovalcov a v dôsledku extrémneho podnebia sa adaptoval na studenú klímu.
Táto adaptácia sa zdá byť pre neho osudná. Neandertálec bol výborne prispôsobený prežívaniu v malých lovekých skupinách. Z nálezov v dnešnom Iraku v jaskyni Šanidar je jasné, že neandertálci svojich mŕtvych pochovávali a zdá sa, že poznali aj antiseptické a hojivé účinky mnohých rastlín, ktorých peľ pokrýval celé telo mŕtveho. Najveľkolepejšiu z prevakých lokalít však objavili až na začiatku 80.rokov 20.st. v Španielsku. Je stará 300 000 rokov a poskytuje zrejme najstaršie svedectvo o náboženskom cítení človeka. Archeologický výskum v severošpanielskom Atapueroa ukázal, že pred 3000 storočiami celé generácie protneandertálcov používali jamu ukrytú hlboko v jaskyni pod horou ako pohrebisko pre svoje spoločenstvo. Aj keď neandertálci neboli takí vynachádzaví ako súčasný ľudia, to, že pochovávali svojich mŕtvych naznačuje, že si intenzívne uvedomovali sami seba. Doteraz sa v tejto jame našli úlomky kostí, z ktorých sa podarilo zostaviť 32 kostier, a konečné číslo môže dosiahnuť až 70.
Na inom nálezisku - v nemeckom Bilzingglebene - archeológovia objavili niečo, čo vyzerá ako pol milióna rokov staré táborisko aj s kamennými nákovami a kladivami, s miestami, kde možno stáli prístrešky, a s pomaľovanými kameňmi, najstaršim "umením" sveta. Neandertálci žili v 15-20 členných tlupách.
Dokonca sa starali aj o svojich ranených. Takže nešlo o žiadnych "barbarov". Neandertálci mali v priemere vačší objem mozgu ako dnešný ľudia. Kým sami neandertálci asi nezdokonaľovali techniku výroby nástrojov, po príchode moderného človeka sa výroba zbraní mení podľa vzoru prisťahovalcov.