V prípadoch, ak embolus upchá len menšiu tepničku, nemusí vzniknúť porucha vedomia, ale môžu sa objaviť len Jacksonovské kŕče na jednej polovici tela, prípadne monoparéza alebo hemiparéza. Chorý býva obyčajne v bezvedomí, je bledý, chrčivo dýcha, hlava a oči bývajú stočené na postihnutú stranu, ochrnutá strana tváre sa pri dýchaní viac vydúva, dolná končatina je vytočená navonok. Ak vznikla embolizácia v dominantnej hemisfére, následkom býva aj afázia. Častý je spontánny odchod moča a stolice. Celý priebeh veľmi závisí od priesvitu postihnutej cievy a lokalizácie mozgového postihnutia. Ak ide o mladého človeka a malú cievu, návrat hybnosti je rýchlejší a výraznejší, ako u starších jedincov a postihnutí ciev väčšieho kalibru.Diagnostika.: nepriechodnosť mozgovej cievy sa najlepšie zistí angiografickým vyšetrením, no pri ťažkom stave pacienta je transport, manipulácia aj samotné vyšetrenie dosť zaťažujúcou procedúrou. Jednoduchšie je vykonať CT vyšetrenie, ktoré dokáže zobraziť (ale najskôr po 24 - 48 hod.) postihnutú oblasť mozgu, z čoho je možné vydedukovať stupeň aj lokalizáciu poškodenej cievy. Podobné schopnosti má aj MR vyšetrenie, najmä pri použití kontrastných látok. USG pomocou sledovania dopplerovským signálom niekedy dokáže extra-, ale aj intrakraniálne odlíšiť poruchy krvného prietoku a aspoň do určitej miery presnosti lokalizovať miesto poruchy prietoku a ischémie.

Trombóza
Trombóza je upchatie mozgovej cievy trombom, ktorý vznikol na mieste poškodenia vnútornej steny artérie a najčastejšou príčinou poškodenia je artérioskleróza. Trombus rastie pomaly a tým aj postupne zužuje lumen cievy. Od mozgovej embólie sa mozgová trombóza líši len začiatkom ochorenia, kedy sa funkčná schopnosť mozgového tkaniva znižuje postupne a pred vznikom samotnej chorobnej jednotky môže mať chorý nepríjemné pocity napríklad v polovici tela. Ťažkosti mávajú prechodný charakter - niekedy pacient zakopáva špičkou jednej nohy, pri postihnutí v dominantnej hemisféry niekedy ťažko rozpráv, ale všetky príznaky sa môžu potom upraviť a to pri činnostiach, kedy sa zlepší perfúzia krvi mozgom. Takémuto stavu sa niekedy prechodný ischemický stav (transientná ischemická ataka - TIA).Priebeh a liečenie sú prakticky identické pri oboch chorobných jednotkách, ale prognóza je lepšia pri postupnej trombóze mozgových ciev.Liečba:-prvoradou úlohou je zabrániť vzniku edému mozgu, ktorým mozog reaguje na akékoľvek poškodenie; samotnú poškodenú oblasť mozgu už nie je možné zachrániť, funkcia sa neobnoví, je nevyhnutné zmenšiť tlak na okolité mozgové štruktúry a zabrániť tak vzniku ďalších poškodení; na zlepšenie metabolizmu sú osožné látky podporujúce utilizáciu glukózy v mozgových bunkách,-znížiť schopnosť agregácie erytrocytov a trombocytov, aby nedošlo k ďalším embolizáciám,-zlepšiť celkovú systémovú cirkuláciu na zvýšenie, resp. udržanie efektívneho perfúzneho tlaku,-starostlivosť o chorého a jeho celková rehabilitácia.

Hemoragické cievne mozgové príhodyVznikajú pri porušení celistvosti cievnej steny a k poškodeniu mozgového tkaniva dôjde predovšetkým tlakom krvného nahromadenia. Základné rozdelenie je na:-intracerebrálne krvácanie - do hmoty mozgu,-subarachnoidálne krvácanie - je prítomnosť krvi medzi obalmi mozgu.Typické intracerebrálne krvácanie vzniká najčastejšie pri arteriálnej hypertenzii (za kritický sa považuje systolický tlak 200 torr) a obyčajne sa nachádza v oblasti podkôrových centier (bazálne gan-gliá) a vnútorného puzdra (capsula interna). Dochádza tu ku krvácaniu z tzv. Charcotovej hemora-gickej artérie (a. lenticulostriata). Prasknúť môže len taká mozgová cieva, ktorá je porušená. Zdravá mozgová tepna dokáže vyrovnať všetky tlakové zmeny krvi. Artéria vždy praskne tam, kde je jej stena najslabšia, t.j. v mieste najslabšieho odporu (locus minoris resistentie). Len zriedkavo dochádza k intracerebrálnemu krvácaniu po prasknutí arterio - venóznej malformácie (AVM) a prekrvácať môže aj pôvodne ischemické ložisko (tzv. biela malácia mozgu sa mení na tzv. červenú maláciu). Na prítomnosť krvi mozog reaguje opuchom, cievnymi spazmami a niekedy aj rozšírením mozgových komôr, najmä ak do nich prenikne časť krvi a upchá komunikačné otvory medzi nimi.Príznaky: mozgová príhoda (tiež ictus) je charakterizovaná náhlym (apoplektickým) začiatkom príznakov, niekedy aj s poruchou vedomia, bolesťami hlavy, vracaním. Provokujúcim momentov je niekedy náhle zvýšenie krvného tlaku - pri kašli, zatlačení na stolicu, rozčúlení, fyzickej námahe.

Všetky príznaky úzko súvisia s topografiou výskytu ložiska a najčastejšími príznakmi sú poruchy hybnosti končatín (paréza, plégia, hemiparéza, hemiplégia), poruchy citlivosti, poruchy reči, zraku, hlavových nervov, poruchy mikcie a samozrejme rôzne stupne porúch vedomia.Priebeh: je rozmanitý a závisí od mnohých okolností. Ak sa krvný výron prevalí do mozgových komôr, obyčajne nastane smrť bez toho, aby sa postihnutý prebral z bezvedomia. Poškodené časti mozgu už nikdy nedokážu vykonávať svoju predchádzajúcu funkciu a prakticky po každej cievnej mozgovej príhode zostávajú trvalé následky väčšieho alebo menšieho rozsahu. Štádium uzdravovania trvá rôzne dlho. Závisí to od mnohých faktorov ako sú:-veľkosť ložiska,-jeho lokalizácia,-vek chorého,-spôsob a rýchlosť liečby,-celková starostlivosť o postihnutého-následná rehabilitácia.Liečba: len časť intracerebrálnych mozgových krvácaní je možné operačne odstrániť neuro-chirurgickým otvoreným alebo stereotaktickým spôsobom operovania.

Závisí to od stavu chorého, veľkosti ložiska, jeho lokalizácie a mnohých ďalších faktorov, aj od erudície a presvedčenia chirurga o správnej indikácii. Najčastejšie liečia hemoragické cievne mozgové príhody neurológovia a užitočná je predovšetkým liečba:-hemostyptická - v prvých fázach krvácania, aby sa predišlo o opätovnému zakrvácaniu,-protiedematózna - na zabránenie vzniku opuchu mozgu a následným ďalším sekundárnym poškodeniam mozgu,-vyživovacia a ochranná - zlepšenie výživy a utilizácie glukózy mozgom, rozporuplná je týmto smerom liečba kortikoidmi, niekedy uznávaná, na niektorých pracoviskách zase potieraná,-polyvitaminózna,-liečba na dostatočné zabezpečenie cirkulácie a perfúzie krvi mozgom - t.j. starostlivá liečba a predchádzanie kardiálnym komplikáciám,-polohovanie pacienta najmä v prvých fázach po príhode,-rehabilitácia.Subarachnoidálne krvácanieVnútrolebečná aneuryzma je vydutina mozgovej cievy rôzneho tvaru vznikajúca na oslabenom mieste cievnej steny. Môže byť:-kongenitálna - vrodená-na aterosklerotickom podklade-posttraumatická-pozápalová - najmä syfilis, mykózy.Prítomnosť aneuryzmy na mozgovej cieve sa nemusí po celý život prejaviť žiadnymi príznakmi. Len keď je veľká a tlačí na svoje okolie, niekedy svojou prítomnosťou vyvoláva podobné príznaky, ako mozgový nádor. Niekedy zase nepraskne celkom, ale prejaví sa len presakovaním krvi do subarachnoidálneho priestoru.Klinický obraz: je typický vznikom náhleho meningeálneho syndrómu len s drobnými ložiskovými príznakmi. Spravidla vzniká po jednorázovej fyzickej záťaži, po zakašľaní, kýchnutí, zatlačení na stolicu a ďal-ších spôsoboch zvýšenia vnútrobrušného lisu.

Diagnostika: prítomnosť krvi v likvore je najjednoduchšie vyšetriť lumbálnou punkciou. Prítomnosť krvi v intracerebrálnom alebo subarachnoidálnom nahromadení pomerne jednoducho odlíši CT vyšetrenie, ale nedokáže presnejšie lokalizovať aneuryzmu. Bezprostredne po zakrvácaní do subarachnoidálneho priestoru (obyčajne do 3 hodín) dochádza k spazmu (stiahnutiu) aj zdravých mozgových ciev a je tak porušený celkový o-beh krvi mozgom. Tento spazmus skreslí výsledky cievnej mozgovej artéri-ografie. Povolí po príslušnej liečbe obyčajne do troch dní, takže na dôkaz prítomnosti mozgovej aneuryzmy sa obyčajne vyžaduje opakované AG vyšetrenie.Liečba: je podobná ako pri intracerebrálnom krvácaní s tým, že pre riziko recidívy krvácania je nevyhnutné každú prasknutú mozgovú aneuryzmu operačne vyhľadať a odstrániť, alebo podviazať, prípadne zaklipovať. Krajné riešenie je obloženie aneuryzmy nejakým cudzorodým mate-riálom (svalom, vatou), aby sa aspoň takto primi-tívne zosilnila stena aneuryzmy. Stav je nebez-pečný, lebo podľa štatistík na následky prasknutia aneuryzmy umiera bezprostredne po krvácaní až 30% pacientov a opakované, druhé krvácanie, neprežije 50% postihnutých.