Cievne ochorenia mozguCievne ochorenia mozgu prejavujú poruchou normálnej mozgovej funkcie a príčinou je predovšetkým porucha krvného zásobenia mozgu, alebo stlačenie mozgového tkaniva krvou. Príčina poruchy môže byť buď v zásobujúcich cievach vo vnútri lebečnej dutiny, alebo pri chorobách srdca, poruchách krvného obehu a aj niektoré hematologické ochorenia dokážu spôsobiť poruchu krvného zásobenia mozgu.Je zvykom tieto ochorenia označovať ako náhle cievne mozgové príhody (NCMP, angl. stroke) a sú po nádorových ochoreniach a chorobách srdcovo - cievneho aparátu treťou najčastejšou príčinou úmrtia v krajinách s vyspelou civilizáciou. Okrem tohto hľadiska sú nezanedbateľné aj ekonomické následky. Liečba a následná starostlivosť o pacientov postihnutých NCMP je jednou z najdrahších.NCMP je možné rozdeliť do dvoch základných skupín:a)ischemické cievne mozgové príhody - tvoria 75% z celkového počtu,b)hemoragické cievne mozgové príhody - tvoria 18% z celkových mozgových príhod,c)zvyšok tvoria rôzne cievne malformácie a vývojové abnormality, hypertenzné encefalopatie, trombózy mozgových splavov a intrakraniálnych žíl.Z časového hľadiska je možné cievne príhody rozdeliť na:-pomaly vznikajúce - pri ktorých najčastejšou príčinou býva artérioskleróza, ďalej syfilis a hypertenzná choroba,-náhle vznikajúce - ktoré vznikajú na podklade už chorobne zmenených ciev a prejavujú sa upchatím cievy, jej prasknutím alebo spazmom. Etiopatogenéza a základné hodnoty zásobovania mozgu krvou

Mozgové tkanivo vyžaduje neprestajnú dodávku kyslíka a živín (glukózy). Normálny krvný prietok v sivej hmote mozgu je približne 60ml krvi/100 g tkaniva/min. a nároky bielej hmoty sú asi jedna tretina uvedenej hodnoty. Celkovo mozog dospelého človeka vyžaduje prietok asi 750 ml krvi/min. Normálna ponuka kyslíka v arteriálnej krvi je asi 2x väčšia, ako sú nároky mozgového tkaniva, preto pokles prietoku do 50% sa na činnosti mozgu neprejaví. Ak prietok krvi mozgom klesne na hranicu cca 20mi/100 g tkaniva/min., začnú sa prejavovať príznaky ischemizácie mozgového tkaniva. Dochádza k prechodnej (reverzibilnej) poruche funkcie mozgových neurónov. Klinicky sa táto porucha prejaví najčastejšie zníženou pozornosťou jedinca, závratmi a neskôr poruchami vedomia.Ak prietok krvi mozgom klesne pod 10ml/100g tkaniva/min., dochádza už k nezvratnému (ireverzibilnému) poškodeniu štruktúr neurónov a gliových buniek. Ak sa prietok krvi mozgom úplne zastaví, nastáva bezvedomie do 3 - 5 sekúnd, po uplynutí 1 min. sa zastavuje činnosť jednotlivých neurónov a po 3 - 5 min. sa rozvíja proces, ktorý sa končí neodvratným štrukturálnym poškodením mozgu.

Rizikové faktory, ktoré sa podieľajú na vzniku cievnych mozgových príhod je možné rozdeliť na:a) faktory tzv. na neovplyvniteľné, medzi ktoré patria:-vek - riziko vzniku cievnej mozgovej príhody sa zvyšuje s vekom, riziko sa zvyšuje dvojnásobne s každou dekádou veku po dosiahnutí 55 rokov, 66% jedincov, ktorí utrpia cievnu príhodu je vo veku 65 rokov a viac,-geografické vplyvy - v civilizovaných krajinách je evidentne vyšší výskyt cievnych mozgových príhod a aj pri nich existujú rozdiely medzi jednotlivými rasovými skupinami,-pohlavie - cievna mozgová príhoda sa vyskytuje častejšie u mužov, ako u žien, vo veku pod 75 rokov, nad tento limit je to naopak a všeobecne platí, že na cievnu mozgovú príhodu umiera viac žien, ako mužov, ale mužov postihuje častejšie,-rodinná anamnéza - riziko vzniku cievnej mozgovej príhody je vyššie, ak sa cievna mozgová príhoda už v rodine vyskytla u rodičov alebo súrodencov aspoň vo forme prechodnej cievnej príhody, -pozitívna osobná anamnéza - ak ide o opakovanú cievnu mozgovú príhodu u daného je-dinca,b) rizikové faktory, ktoré je možné ovplyvniť spôsobom života:-vysoký krvný tlak - je druhým najdôležitejším rizikovým faktorom vzniku cievnej mozgovej príhody po veku,-diabetes mellitus - prakticky 1/4 diabetikov umiera na cievnu mozgovú príhodu, diabetes zdvojnásobuje riziko vzniku cievnej mozgovej príhody, pretože postihnutie ciev priamo súvisí s cukrovkou,-vysoká hladina cholesterolu v krvi - mení predovšetkým viskozitu krvi a zhoršuje prietokové parametre,-poškodenie koronárnych artérií, vznik koronárnych príhod a ďalších, ktoré, poškodzujú funkciu srdcového svalu a následne zvyšujú riziko cievnej mozgovej príhody,-všetky pridružené poruchy činnosti srdca.

Predsieňová fibrilácia, endokarditída, funkcie srdcových chlopní, otvorené foramen ovale, rôzne kardiomyopatie, to všetko zvyšuje riziko vzniku cievnej mozgovej príhody,-ďalšie systémové ochorenia ako sú lupus erythematodes, cievne choroby, syfilis, hemofília, pneumónie,-fajčenie - kde sa počíta aj tzv. pasívne fajčenie,-obezita,-lieky - najmä antikoncepcia, osobitne u žien fajčiarok a žien, ktoré majú problémy s koa-gulá-ciou krvi, používanie hormonálnej liečby,-alkohol,-drogy.Artérioskleróza mozgových cievArtérioskleróza mozgových ciev sa prejavuje súhrnom klinických príznakov, vyvolaných patologickými zmenami (sklerózou) mozgových ciev. Jej podstatou je, okrem iného, aj porucha metabolizmu cholesterolu a tukov. Pri vzniku sa pravdepodobne uplatňujú aj dedičné faktory, nikotín, zlá životospráva, dlhé a opakované psychické traumy, dlhotrvajúce duševné vypätie. Sklerotický proces spôsobuje stratu pružnosti cievnej steny a zúženie priesvitu cievy. Následkom tohto zúženia je sťažený prietok krvi a zhoršenie zásobenia mozgového tkaniva krvou a kyslíkom. Ak sa cieva úplne uzavrie nasadajúcim trombom, vznikne mozgová ischémia. Ak takáto, sklerózou postihnutá cieva praskne, jej následkom je mozgové krvácanie.

Príznaky a klinický obraz sa vyvíjajú veľmi pomaly:-psychické príznaky - zhoršuje sa pamäť, chorý si ťažko spomína na mená, slová a udalosti z blízkej minulosti, je mrzutý, v duševnej práci menej výkonný a nepružný, ťažko sa rozhoduje; nové veci sa mu nepáčia, naopak, staré časy chváli; pre ľahkú unaviteľnosť a zlú koncentráciu nevydrží dlho čítať, nadáva na autora, že má ťažký sloh; býva precitlivelý na bežný hluk,-fyzické príznaky - bolesti hlavy neurčitého charakteru, nespavosť, závraty,-vlastné neurologické príznaky - znížená mimika, lenivosť pohybov, flekčné držanie tela, drobné krôčiky.Liečba: zníženie hladiny tukov v krvi, antikoagulanciá, vazodilatanciá, hypotenzíva, acylpyrín na zlepšenie viskozity krvi, telesný pohyb, zlepšenie kondície, ktoré zlepšuje celkové prekrvenie,Infarkt mozgu (encefalomalácia) je vyradenie časti mozgu po upchatí zásobujúcej mozgovej cievy, postihnutá oblasť odumrie a znekrotizuje. Príčinou môže byť mozgová embólia alebo trombóza. Ak ide o upchatie cievy embolom (najčastejšie pochádzajúcim zo srdca, sú to vnútrosrdcové nástenné tromby vznikajúce pri chronických poruchách srdcového rytmu), len zriedkavo dôjde k embólii vzduchom alebo tukom.Prejavy: mozgová embólia sa najčastejšie prejaví náhlou stratou vedomia (najmä ak ide o cievu väčšieho kalibru) a vznikom hemiplégie so súčasným poškodením n.VII (zvyčajne na tej istej strane).