Senzitívny systém a jeho poruchy

Mozog sa dozvedá o polohe rozličných častí tela v priestore i o polohe tých častí navzájom, no najmä o tom, ako sa uskutočňuje pohyb v každej svojej fáze, aby sa prípadné odchýlky mohli bezprostredne naprávať- toto umožňuje rozsiahly systém spätných väzieb, akýkoľvek prúd dostredivých vzruchov do CNS sa označuje ako aferencia, aferentná signalizáciaaferentácia – prúd dostredivých vzruchov pri konkrétnom pohybe - každá porucha aferencie spôsobuje poruchu hybnosti a naopak, aferencia zahrňuje povrchovú a hlbokú citlivosťpovrchová citlivosť:- receptory povrchovej citlivosti sú uložené v koži a v slizniciach ako špecializované útvary, alebo len ako jednoduché nervové zakončeniadotyková = taktilná citlivosť – slúži jej niekoľko receptorov: Golgiho-Mazzoniho telieska, Meissnerove a Merkelove hmatové telieska a nervové zakončenia vo vlasových vačkoch, vyšetrujeme vlasovou alebo vatovou štetôčkoutermická citlivosť – rozlišovanie tepelných a chladových podnetov aplikovaných na kožu, zisťujeme pomocou termoreceptorov, vyšetrujeme pomocou 2 skúmaviek so studenou a teplou vodoualgická = nociceptívna citlivosť – schopnosť rozlišovať bolestivé podnety, adekvátny podnet – dotyk ostrým predmetom, pichnutie, vyšetrujeme pichaním špendlíkomgrafestézia = dermolexia – schopnosť rozlišovať rozličné písmená, číslice na kožidiskriminačná citlivosť – schopnosť rozlišovať 2

Súčasne aplikované dotyky na kožutopestézia = lokalizačná citlivosť – schopnosť správne určiť miesto na koži, na ktorú sa aplikoval nejaký podnethlboká citlivosť (proprioceptívna citlivosť):- receptory hlbokej citlivosti sú uložené vo svaloch, šľachách, kĺbnych púzdrach, väzoch, perioste- sú to svalové vretienka, Golgiho šľachové telieska a receptory kĺbových puzdier – proprioreceptorypolohocit – schopnosť rozlišovať polohu kĺbupohybocit = kinestézia – schopnosť vnímať uhlové zrýchlenie pri pohybe kĺbupalestézia = vibračná citlivost – schopnosť vnímať vibrácie chvejúcej sa ladičky z periostu a kostíbarestézia – schopnosť vnímať hlboký tlakhlboká bolestivosť – vnímanie bolesti z vnútorných orgánov, svalov, šliach, periostu a kĺbových puzdiernervové dráhy citlivosti – trojneurónové, krížia sa (na úrovni miechy, v mozgovom kmeni) a prekrížené prichádzajú do talamu – ďalej idú do kôrovej projekčnej oblasti (senzitívnej) v temennom lalokuPoruchy citlivosti:Subjektívne poruchy citlivosti:parestézie – nepríjemné pocity, ktoré chorý opisuje ako mravenčenie, tŕpnutie, pálenie, ich vznik sa vysvetľuje dráždením senzitívneho systému v rozličných jeho častiach patologickým procesombolesť – nepríjemný až neznesiteľný pocit vznikajúci dráždením senzitívneho systému v jeho rozličných častiach chorobným procesom – podľa charakteru bolesti rozlišujeme:neuralgie – bolesti v oblasti periférneho nervukauzalgie – bolesti, ktoré sa vyskytujú po neúplnom prrerušení periférneho nervu úrazom, pálčivý charakter, stupňujú sa teplom, mierni ich chlad, trofické a vazomotorické poruchyradikulárne (koreňové) bolesti – sa ozývajú v inervačnej oblasti miechových koreňov, ktorých priebeh sledujútalamické bolesti – sa vyskytujú pri poruchách talamu v 2. polovici tela, pálčivý charakterfantómové bolesti viscerálne bolesti – pôvod vo vnútorných orgánochObjektívne poruchy citlivosti:hyperestézia – zvýšená citlivosťhypestézia – znížená citlivosť, hypalgézia – znížená algická citlivosť, palhypestézia

Znížená vibračná citlivosť, termhypestézia – znížená termická citlivosť, hemihypestézia – znížená citlivosť ½ telaanestézia – úplná strata citlivosti, analgézia – strata vnímania bolesti v určitej oblasti, palanestézia – strata vibračnej citlivosti termanestézia – strata termickej citlivosti, hemianestézia – úplná strata citlivosti v P či Ľ ½ tela, anaesthesia dolorosa – vzniká pri niektorých poškodeniach talamu, keď má pacient v anestetickej oblasti spontánne bolestidyzestézia – vzniká pri neúplnom poškodení, kvalitatívna objektívna porucha citlivosti, pacient vníma podnet neadekvátneSenzorický oddiel CNS – sídli v primárnej senzorickej kôre (gyrus postcentralis v parietálnom – temennom laloku mozgu)receptory – špecializované nervové bunky, ktoré majú schopnosť zachytávať určité fyzikálne a chemické energie a meniť ich na elektrické signályreceptor – aferentná dráha – centrálne projekčné štruktúry v mozgovej kôre – umiestnené pre každú zmyslovú modalitu v špecifických geneticky určených oblastiachzrak – kôra okcipitálnych lalokovsluch – kôra temporálnych lalokovkožná citlivosť – kôra parietálnych lalokov-aferentné nervové vlákno neurónu 1. radu umiestnené v spinálnom gangliu prináša z receptorovej bunky zakódované informácie vo forme akčných potenciálov na neurón v mieche alebo predĺženej mieche (neurón 2. rádu) -z neho vystupuje nervové vlákno, ktoré končí na neuróne v talame (neurón 3. rádu) -vlákno tretieho neurónu končí v primárnych prejekčných neurónoch kôryvýnimka: čuchový zmysel – z čuchových receptorov vedú dráhy priamo do čuchovej kôry bez prepojenia v talameprekríženie – v predĺženej mieche, v mieche-somatosenzorické vzostupné dráhy vedú senzorickú informáciu z kožných receptorov, proprioreceptorov v svaloch a kĺboch a z viscerálnych receptorov-podnety v určitej čast tela sa dostávajú do presne určenej kontralaterálnej oblasti kôry postcentrálneho závitu temenného mozgového laloka tesne za centrálnou brázdou – do gyrus postcentralisimaginárny disproporcionálny človek – senzorický homunkulusdisproporcionalita – dôsledok nerovnakého počtu senzorických jednotiek v príslušnej oblasti tela (diskriminačná citlivosť)