Neurón a nervová sústava

Neurón·Výbežky: dendrity- je ich viac, sú tenšie a kratšie axón- je jeden alebo dva, sú hrubšie -Môžu tvoriť až 98% tela nervovej bunkyV reťazci uložené za sebo, tvoria dráhu-na začiatku stojí senzitývny (afferentný) neurón, kt. vedie do miechy; tesne pred miechov sa nahromaďujú a tvoria gangliá -interneurón, môže ale nemusí byť v reťazci; spracúva a odovzdáva prijaté signály -motorický neurón vysiela povel na základe prijatých signálov Nervový vzruch predstavuje zmena el. potenciálu alebo transmiter (bilogicky účinná chem. látka)- chem. alebo el. spôsob prenosu vzruchu. Výmena informácii prebieha v špecifických nervových zakončeniach- synapsách CNS·tvorí miecha a mozog ·2 základné zložky hmoty: sivá hmota biela hmota v mozgu je biela hm. vo vnútry, sivá na povrchu a v miecha naopak-sivá hm. má 3 základné formácie: kôra- najväčšia časť; tvorí súvislú vrstvu nuclei (jadrá)- menšie zhluky v hĺbke tkaniva CNS formatio retikularis- nesúvislá riedka sieťovina vnútri mozgovéh kmeňa ·tractus nervorum- zväzok vlákien, kt. vedú podobnú info a majú rovnaký pôvod a miesto určenia. fascikulus- ich pôvod alebo ciel nie sú rovnaké lemniscus- smerujú z ascendentných nerv. vláken do vyšších častí CNS·

Spojovacie tkanivo CNS (neuroglia) obsahuje 3 typy gliových buniek: astrocity- majú hviezdicový tvar bunkyoligodendrocyty- bunky s malým počtom výbežkov; obalujú nerv vlákna a tvoria myelínový obalmikrogliové bunky- malé bunky s rátkymi výbežkami·obaly miechy: pia mater- prilieha tesne na miechu a obsahuje cievy arachnoidea dura mater- pri mozgu zrastá s periostom, pri mieche nie, tvorí saccrus dure matris spinalis (tvrdý obal, kt. nie je spojený so stavcami) ligamentá- stabilizujú miechu miecha pláve v likvore, kt sa nachádza v subdurálnom priestore v epidurálnom priestore je väzivové a tukové tkanivo Miecha·medulla spinalis·obsahuje 31 segmentov·dĺžka asi 50 cmšírka 1-1,5 cmváha okolo 35g·začína pod lebkou- prvý miechový nerv C1siaha po L1-L2; končí s conus medularis, odtial vystupuje n. fillum terminale, kt. je pokračovaním miechyod C3 sa vytvárajú kaudálne korene (cauda equina) až po sakrum madialis.·má 4 časti: cervikálna thorakálna lumbálna sakrálna·miecha má dve zhrubnutia: intumesentia cervicalis intumesentia lumbosacralis·dura matris je dlhšia ako samotná miecha·rez miechov: - ventrolaterálne a dorzolaterálne vystupujú z miechy koreňvé vlákna fila radicularia, kt. sa spájajú do (4) koreňov: radix posterior (2) radix anterior (2) tieto korene sa potom spájajú vo foramen intervertebrale do nervus spinalis;

Pri spojení je pri zadných rohoch zretelné zhrubnutie ganglion spinale-v prostriedku je kanalis centralis;zpredu prebieha fisura mediana anterior;zozadu sulcus medianus posterior (v knihe s.m.dorzalis);v mieste výstupu predných a zadných koreňových vláken je sulcus ventrolateralis a dorzolateralis (v poznámkach= posterolateralis);medzi sulcus dorzolateralis a sulcus medianus dorzalis je sulcus intermedius·miechový segment: je úsek miechy ktorého fila radiculária sa zbiehajú do jedného spinálneho nervu·substantia grisea (sivá hmota): - v priečnom reze ma tvar motýla (H)-predné a zadné stĺpce (columnae ventrales et dorzales) sa spájajú v substantia intermedia centralis, kt. sa naxádza okolo canalis centralis-v priebehu zadných rohov je vidieť zhrubnutie caput columnae dorzales-senzitývne nervy vstupujú prevažne zadnými rohmi miechy, prednými vstupujú motorické nervy-so substancia intermedia centralis vystupujú v hrudníkových a krížových segmentoch bočné stĺpce columnae laterales (sú strednou časťou sivej hm.), nachádzajú sa v nich bunky, kt. sú zdrojom autonómnych sympatických a parasympatických nervov.-bunky dorzálnych stĺpcov vytvárajú morfologicky a funkčne rozlíšené skupiny buniek (jadrá): nucleus proprius- v oblasti caput columnae dorzalis nucleus thoracikus- Stilling-Clarkovo jadro substantia gelatinosa-

Pod hrotom zadného rohu nucleus posteromarginalis- v oblasti apex zadného rohu-okolo canalis centralis- zoskupenia viditelné najme v hrudníkových segmentoch: nucleus intermediomedialisnucleus intermediolateralisobsahujú perikariá autonómnych neurónov, ktoré cez venrálne korene vstupujú do truncus symathicus-bunky ventrálnych stĺpcov obsehujú prevažne motoneuróny usporiadané do nuclei motorii: n.m. posterolateralis n.m. centralis n.m. anterolateralis ·Substantia alba (biela hmota)- obaluje sivú hmotu-v pravo aj v ľavo sa rozdeluje rovnako na 3 sektory: funiculus ventralis funiculus lateralis funiculus posterior (v knihe dorsalis) sa rozdeluje na fasciculus gracilis a fasciculus cuneatus-obsahuje nervové vlákna, kt. mozme podla ich priebehu rozdelit: - fasciculi prporii- obopínajú substantiu grizea a prepájajú jednotlivé segmenty medzi sebou - ascendentné dráhy miechy (senzitívne) vedú z vonku do vnútra funkčne ich rozdelujeme na: dráhy protopatickej citlivosti- prenášajú pcity bolesti a tepla zo svalov, kĺbov, útrob tela; nemajú na konci receptory, končia väčšinou voľnými zakončeniami; 1. skupina prebieha ascendentne po funiculi ventrales ako tractus spinothalamicus ventralis et lateralis; 2. skupina prebieha kolaterálne a končí v sivej hmote iného segmentu;

Motorická odpoveď na bolesť a teplo nie je rýchla, lebo niektoré neuróny majú inhybičný účinok, je možné stimulovať ich dráždením senzitývnych zakončení; axóny sa u ascendentných drách krížia v dekutacio piramididi; typ. je tu vysoký prah, dlhá latencia a zlá lokalizovatelnosť dráhy proprireceptývnej citlivosti- dráhy dotykovej kožnej citlivosti; vnímajú tlak, vybráciu, polohu tela; majú receptori inervované periférnymi výbežkami buniek spinálneho ganglia, sú to Meissnerové a Ruffiniho telieska pre dotyk a tlak, Paciniho telieska pre vibráciu, speciálne proprioreceptri vo svaloch a šľachách pre polohu tela; axóny tu prebiehajú neskrížene - descendentné dráhy miechy- lákna bielej hm. ktoré vedú motorické podnety; rozdelujeme na: tractus corticospinalis (piramidalis)- najvýzn. descndentná motorická dráha; pri vstupe do miechy sa väčšina vláken kríži; sprostredkováva vedmé, vôlové, uvedomované pohyby extrapiramídové motorické dráhy- nemajú priami vzťah k vôlovej regulovatelnosti; patria sem- tractus rubrospinais tractus reticulospinalis- účinok na svalový tonus, pravdepodobne mot. reflexi súvisiace s mimovolnými dých. pohybmi tractus vestibulospinalis- zúčastňuje sa reflexu udržiavania rovnováhy