Charakteristika a následky malígnych nádorov
Malígny nádor vzniká nadmernou proliferáciou malígnych buniek s poruchou diferenciácie so schopnosťou invadovať do okolia a tvoriť druhotné nádorové ložiská- metastázy. Porucha diferenciácie sa prejavuje stratou charakteristických vlastností tkaniva. Rast malígneho nádoru je nekoordinovaný, autonómny, invazívny. Priemerný 1 cm nádor obsahuje 1miliardu buniek. Rýchlosť narastania nádoru je rôzna a je ovplyvnená cievnym zásobením v nádore, imunologickým dozorom, rastovými faktormi... Typická je zvýšená spotreba glukózy, vedie k hypoglykémii, vyplavovaniu kortizolu, glukánu, a katecholamínov, k odbúravaniu tukov a bielkovín. Môže vzniknúť laktátová acidóza v dôsledku anaeróbnej glykolýzy nádorovej bunky. Zánik nádorovej bunky môže viesť k hyperurikémii a hyperkalémii. Priame účinky nádorov: invázia a erózia krvných a lymfatických ciev, kompresia ciev, miechy, invázia do kostí a nervov, obštrukcia ciev, dých. ciest, ureterov. Nepriame účinky: hormonálne, hematologické, metabolické, kožné účinky a neurologické prejavy. Nádorová choroba- celkové a orgánové prejavy rastu a diseminácie malígneho nádoru. Diagnóza sa dopĺňa tzv. GRADINGOM (stupňom malignity), a STAGINGOM (rozsahom nádorového ochorenia). Vychádza sa z morfologického obrazu tumoru získaného biopsiou. 1. stupeň predstavuje najmiernejší stupeň malignity s najlepšou diferenciáciou buniek. 4. stupeň- najmalígnejšia forma, veľká bunková variabilita, malá diferenciácia buniek a vysoká mitotická aktivita. Rozsah ochorenia sa hodnotí podľa všeobecne prijatej klasifikácie nádorov TNM (T- rozsah tumoru, N- postihnutie regionálnych lymfatických uzlín, M- prítomnosť vzdialených metastáz). Často býva sprevádzané systémovými prejavmi malignít, ktoré sú priame alebo nepriame. Infekcia je jednou z najvážnejších komplikácii tohto ochorenia. Najčastejší pôvodcovia infekcií: E. coli, Pseudomonas, Bacteroides, Clostridius, mykózy, vírusy, protozoa... Úlohou imunitného systému je imunologický dozor, identifikácia a ničenie nádorových buniek. Malígne bunky majú na svojom povrchu zmenené antigény, na ktoré imunitný systém reaguje a deštruuje, kým ich počet neprekročí 10 miliónov. Malígne bunky, ktoré sa dostávajú do cirkulácie, musia z nej rýchlo zmiznúť, pretože inak môžu byť zlikvidované Nk bunkami, cytotoxickými T-lymfocytmi alebo makrofágmi, počas niekoľkých minút. Malígna bunka sa snaží zachrániť pred svojou likvidáciou únikom do parenchýmu sekundárneho tkaniva, či orgánu. Nádorové bunky sú schopné uniknúť spod imunologického dozoru viacerými spôsobmi. U pacientov s imunodeficienciou je vyššie riziko vzniku lymfómov, malígnych nádorov kože, žalúdka, krčka maternice, močového mechúra a iných malignít. Vplyv stresorov spôsobuje vyššiu vnímavosť na malignity. Nezvládnutý stres spolupôsobí pri vzniku malígnych ochorení
