Klinika bolesti Bolesť je symptóm sprevádzajúci celý život človeka. Bolesť je užitočná fyziologická informácia o kvalite podnetov pôsobiacich na organizmus (ochranný signál). Má subjektívnu povahu. Nevieme ju laboratórne dokázať, odmerať, ani presne definovať.Definícia: ,,Bolesť je nepríjemný senzorický a emocionálny zážitok vznikajúci pri skutočnom alebo možnom poškodení tkanív, alebo sa ako taký opisuje.“Pri klasifikácii sa uvádza: lokalizácia bolesti, systém, časové charakteristiky, intenzita, priebeh, etiológia.ASYMBÓLIA bolesti- vrodená, alebo získaná necitlivosť na bolesť. Ide o chýbanie psychickej reakcie na bolestivé podnety.Bolesť- zložitý jav pri ktorom rozoznávame 4 zložky: SENZORICKÚ ALGOGNOSTICKÚ- percepcia bolesti, bolesť je produkt skúsenosti, ALGOTYMICKÚ(emocionálna)-psychická odozva na vnímanie bolesti, BEHAVIORÁLNU zložku.

Klinická charakteristika: 1. AKÚTNA bolesť: priebeh- náhla príhoda, príčina- vonkajšia noxa, vnútorná choroba zistiteľná a odstrániteľná, začiatok- náhly, trvanie- krátkodobé, bolestivé zóny sú presne určiteľné, priebeh- s časom klesá, prognóza- úplný ústup. Zvýšená reakcia autoimunitného nervového systému: mydriáza, tachykardia, tachypnoe, zvýšené potenie, presun krvi do orgánov zo svalov, BOJ alebo ÚTEK. 2. CHRONICKÁ bolesť: priebeh- dlhodobý stav, príčina- neznáma, ak je známa liečba je dlhá a neúspešná, začiatok- môže byť náhly až plíživý, trvanie- mesiace, roky, bolestivé a nebolestivé zóny sú ťažko odlíšiteľné, priebeh- s časom sa zvyšuje, prognóza- obyčajne pretrváva. Stáva sa samotnou chorobou a nie len symptómom. 3. NÁDOROVÁ bolesť: dlhotrvajúca, návratná bolesť, spojená s kontinuálnym nociceptívnym stimulom. TOTÁLNA bolesť, mnohopočetné dimenzie: fyzická, psychologická, sociálna a duševná. Bolesť znižuje aktivitu kolujúcich killerových buniek, vedie to k imunodepresii, rezistencii základného ochorenie na liečbu.

Na základe patogenézy bolesti rozlišujeme: NOCICEPTÍVNU bolesť: vyvolaná stimuláciou nociceptorov -bolesť povrchová- koža a sliznica, účinné primárne analgetiká, -bolesť hlboká- somatická, pohyb. aparát, viscerálna. SOMATICKÁ bolesť: pokojová, dobre lokalizovaná, stála, opis ako hlodanie a pobolievanie. VISCERÁLNA bolesť: hlboká, tupá, pálčivá, ťažko definovateľná, ťažko lokalizovateľná, je difúzna, vyžarujúca. Vegetatívne príznaky: nevoľnosť, zvracanie, hnačky... NEUROGÉNNA bolesť: lézie periférneho alebo CNS. Záchvatovitá, ostrá, pichavá, silná, vystreľovacia, neuralgická, trvalá, mierna až silná intenzita, pálivá, nepríjemná- deaferentačná...Podľa etiológie: SPASTICKÁ bolesť: vyvolaná mechanickými faktormi(kontrakcia hladkej svaloviny vnút. orgánov...), ZÁPALOVÁ bolesť: vznik- zápalové mediátory na nociceptory( apendicitída, bolesť zubov...).

NEURALGIE: poškodenie perif., alebo cent. nerv. štruktúr(polyneuropatie, fantómové bolesti...), DYSREGULAČNÁ bolesť: porucha regulačného mechanizmu(chybné držanie tela, migréna...), PSYCHOSOMATICKÁ bolesť: (psych. stres, migréna po psychickej záťaži...).Prah bolesti- hranica, kedy je podnet vnímaný ako bolesť, nemení sa s časom ani intraindividuálne, ani interindividuálne.Perceptuálna dominancia- intenzívna bolesť v určitej lokalite môže viesť k zvýšeniu prahu bolesti v inej lokalite. Tolerancia bolesti- vyjadrená dĺžkou, intenzitou pôsobenia podnetu do vyvolania bolestivej odpovede testovanej osoby. Ovplyvnená faktormi, znižuje sa pri opakovaných bolestivých podnetoch.Mení sa intraindividuálne aj interindividuálne (detský vek- nižšia, v starobe- vyššia). Nižšia tolerancia: osoby obézne, anxiózne, unudené, s poruchami spánku. Zvýšená tolerancia: u alkoholikov, pri liečbe analgetikami, pri hypnóze, pri telesnej aktivite, aj pri psych. odolných ľuďoch.