INDOLENTNÉ LYMFÓMY

Asi 50% NHL tvoria folikulárne lymfómy z buniek zárodočného centra. Väčšinou začínajú nebolestivou lymfadenopatiou v krčnej, axilárnej, ingvinálnej a femorálnej oblasti. Pri stanovení diagnózy býva ochorenie diseminované, najmä v slezine a v kostnej dreni. Lymfómy z marginálnej zóny môžu postihovať uzlinové alebo mimouzlinové lokalizácie – nazývajú sa lymfómy z monocytoidných B-buniek alebo MALT lymfómy. Ďalším podtypom je splenický lymfóm, ktorý ja charakterizovaný splenomegáliou.

AGRESÍVNE LYMFÓMY

Do tejto kategórie patria lymfómy z prognostických kategórii intermediárnych a so zlou prognózou. Lymfómy z plášťových buniek typicky postihujú lymf. uzliny, slezinu, pečeň, tráviaci trakt a kostnú dreň. Difúzne lymfómy z B-buniek. Pacienti majú krčnú alebo abdominálnu lymfadenopatiu alebo mimouzlinové postihnutie (GIT, kosti, koža, CNS, testes, štítna žľaza). V priebehu ochorenia sa môže pridružiť aj infiltrácia pečene, obličiek alebo pľúc, je to vysoko invazívne ochorenie, ktoré môže spôsobiť aj lokálnu kompresiu ciev, dýchacích ciest, periférnych nervov a kostí.

Lymfoblastové lymfómy z prekurzorov T- a B-buniek

Sú časté u detí, v dospelosti menej. Býva periférna krčná, subklavikulárna a axilárna lymfadenopatia alebo mediastinálna masa. Zriedkavejšie je mimouzlinové postihnutie.

HODGKINOV LYMFÓM

Je to lymfoproliferatívne ochorenie pre ktoré je charakteristické postihnutie lymfatických uzlín, prípadne pečene, sleziny, kostí a iných orgánov. Najčastejším príznakom sú zväčšené uzliny (80% pacientov), najčastejšie nad bránicou. Uzliny sú zväčšené v oblasti krku, supraklavikulárne, axilárne uzliny, zriedkavejšie v oblasti pod bránicou. Príčina vzniku HL nie je známa a nie sú definované ani jednoznačné rizikové faktory, pozoruje sa však určitá genetická predispozícia a je nápadný vzťah ochorenia k vírusom. Mierne je zvýšené riziko u pacientov po tonzilektómii, apendektómii, u ľudí s vyššou živ. úrovňou.