Nádorové ochorenia lymfocytového pôvodu

NÁDOROVÉ OCHORENIA LYMFOCYTOVÉHO PôVODU

Leukémie a malígne lymfómy tvoria heterogénnu skupinu klonálnych ochorení, ktoré vznikajú malígnou transformáciou buniek lymfocytového radu. Malígne lymfómy vznikajú malígnou transformáciou buniek, ktoré sú prevažne v lymfatickom tkanive.

Akútna lymfoblastová leukémia (ALL) sa častejšie vyskytuje u detí a u mladých dospelých. Chronická lymfocytová leukémia (CLL) je častejšia v dospelej populácii. Non – Hodgkinove (nehodgkinove) malígne lymfómy (NHL) predstavujú asi 3,6% všetkých nádorových ochorení. Infekcie a infekčné patogény majú podstatnú úlohu v patogenéze niektorých NHL, ale neexistuje priamy dôkaz o ich úlohe v patogenéze pre B- alebo T-bunkových ALL a CLL. Epsteinov-Barrovej vírus (EBV) má výrazný vzťah k patogenéze Burkittovho lymfómu a ALL.

Niektoré lymfómy sú spojené s vírusom imunodeficiencie, ako je lymfóm spojený s HIV. Lymfómy z lymfatického tkaniva asociovaného na sliznice žalúdka sú dôsledkom infekcie, ktorú vyvoláva Helicobacter pylori.

Leukémie a lymfómy z B-buniek

Asi 80% ALL a 90% NHL vychádza z B-buniek a ich prekurzorov. Veľmi užitočné je delenie podľa stupňa “zhubnosti“ na „indolentné a agresívne“ lymfocytové hematologické malignity. „Indolentné“ prebiehajú pomalšie, skôr chronicky, „agresívne“ veľmi rýchlo progredujú.

„Indolentné“ B-bunkové malignity

Chronická lymfocytová leukémia (CLL) je najčastejším typom indolentnej leukémie. Malígne bunky tvoria subpopuláciu B-buniek, ktoré exprimujú povrchové imunoglobulíny IgM/D a antigén CD5. Lymfóm z malých lymfocytov (small lymphocytic lymphoma) podobne ako B-CLL tvorí špecifickú subpopuláciu B-buniek. Vlasatobunková leukémia (hairy cell, HCL) je zriedkavé ochorenie. Prolymfocytové leukémie (PLL) majú morfologický a fenotypický vzhľad transformovaných B-buniek a silnejšie exprimujú povrchové imunoglobulíny.

Agresívne B-bunkové malignity

Difúzny lymfóm z veľkých buniek exprimuje pan-B bunkový antigén a niekoľko antigénov, ktoré odrážajú aktiváciu a transformáciu B-buniek. Medzi agresívne lymfómy sa zaraďuje aj folikulárny lymfóm z veľkých buniek. Ďalej poznáme lymfóm z buniek plášťovej zóny a Burkittov lymfóm (endemický / neendemický variant).


Leukémie a lymfómy z T-buniek

Indolentné T-bunkové malignity

Do tejto skupiny patria T-bunková CLL, PLL a lymfocytová leukémia s veľkými granuláciami (LGL) a kožné T-bunkové lymfómy.

Agresívne T-bunkové malignity

Takmer všetky T-bunkové lymfómy sa považujú za agresívne. Patrí sem aj anaplastický veľkobunkový lymfóm, ktorý postihuje sínusoidy lymfatických uzlín.

NON-HODGKINOVE MALÍGNE LYMFÓMY

Viac ako 2/3 pacientov s NHL má ako prvý príznak ochorenia nebolestivú periférnu lymfadenopatiu, niekedy sa môžu zväčšené uzliny objavovať a miznúť. Najčastejšie na krku, v supraklavikulárnej oblasti, v axilách. Celkové príznaky typické pre Hodgkinov lymfóm – slabosť, chudnutie, potenie má asi 20% s NHL. Pri infiltrácii lymfatických uzlí mediastína môže byť prejavom kašeľ, dýchavica, pri extranodálnej infiltrácii orgánov tráviaceho traktu, môžu mať pacienti bolesti brucha, pocit plnosti, nafukovania, splenomegáliu. Príznakom infiltrácie CNS sú bolesti hlavy, letargia, fokálne neurologické príznaky, záchvaty alebo paralýza. Pomerne častá je infiltrácia pečene.
INDOLENTNÉ LYMFÓMY

Asi 50% NHL tvoria folikulárne lymfómy z buniek zárodočného centra. Väčšinou začínajú nebolestivou lymfadenopatiou v krčnej, axilárnej, ingvinálnej a femorálnej oblasti. Pri stanovení diagnózy býva ochorenie diseminované, najmä v slezine a v kostnej dreni. Lymfómy z marginálnej zóny môžu postihovať uzlinové alebo mimouzlinové lokalizácie – nazývajú sa lymfómy z monocytoidných B-buniek alebo MALT lymfómy. Ďalším podtypom je splenický lymfóm, ktorý ja charakterizovaný splenomegáliou.

AGRESÍVNE LYMFÓMY

Do tejto kategórie patria lymfómy z prognostických kategórii intermediárnych a so zlou prognózou. Lymfómy z plášťových buniek typicky postihujú lymf. uzliny, slezinu, pečeň, tráviaci trakt a kostnú dreň. Difúzne lymfómy z B-buniek. Pacienti majú krčnú alebo abdominálnu lymfadenopatiu alebo mimouzlinové postihnutie (GIT, kosti, koža, CNS, testes, štítna žľaza). V priebehu ochorenia sa môže pridružiť aj infiltrácia pečene, obličiek alebo pľúc, je to vysoko invazívne ochorenie, ktoré môže spôsobiť aj lokálnu kompresiu ciev, dýchacích ciest, periférnych nervov a kostí.

Lymfoblastové lymfómy z prekurzorov T- a B-buniek

Sú časté u detí, v dospelosti menej. Býva periférna krčná, subklavikulárna a axilárna lymfadenopatia alebo mediastinálna masa. Zriedkavejšie je mimouzlinové postihnutie.

HODGKINOV LYMFÓM

Je to lymfoproliferatívne ochorenie pre ktoré je charakteristické postihnutie lymfatických uzlín, prípadne pečene, sleziny, kostí a iných orgánov. Najčastejším príznakom sú zväčšené uzliny (80% pacientov), najčastejšie nad bránicou. Uzliny sú zväčšené v oblasti krku, supraklavikulárne, axilárne uzliny, zriedkavejšie v oblasti pod bránicou. Príčina vzniku HL nie je známa a nie sú definované ani jednoznačné rizikové faktory, pozoruje sa však určitá genetická predispozícia a je nápadný vzťah ochorenia k vírusom. Mierne je zvýšené riziko u pacientov po tonzilektómii, apendektómii, u ľudí s vyššou živ. úrovňou.