Prejavy zlyhania srdca

Zlyhanie srdca je stav, keď srdce nie je schopné zabezpečiť adekvátnu perfúziu tkanív a to napriek normálnemu alebo zvýšenému plniacemu tlaku. Pod pojem zlyhanie srdca nepatria stavy, keď hypoperfúzií tkanív dochádza následkom zníženého plniaceho tlaku (napr. šok), alebo ak je hypoperfúzia sprevádzaná zvýšením plniacim tlakom z extrakardiálnych príčin (napr. neadekvátne veľká a rýchla infúzna terapia).Klinické chápania pojmu srdcového zlyhania zahŕňa v sebe hlavne sekundárne následky samotného srdcového zlyhania (dušnosť, edémy), eventuálne prejavy kompenzačných mechanizmov (hypertrofia). Pojem congestive heart failure (stázové zlyhanie srdca) vystihuje klinickú predstavu o tomto syndróme. V klinike sa totiž zlyhanie srdca stotožňuje s predstavou stázy. Pri zlyhaní ľavého srdca sráza (preplnenie) v malom obehu je sprevádzaná dušnosťou, pri zlyhaní pravého srdca je stáza vo veľkom obehu, ktorá býva sprevádzaná periférnymi edémami. Pritom ako z definície vyplýva, je primárnym následkom zlyhania srdca nedostatočná perfúzia periférnych tkanív.Zlyhanie srdca nie je klinická jednotka. Je to stav, do ktorého môžu vyústiť najrozličnejšie srdcové ochorenia.

Najčastejšou príčinou zlyhania srdca je ischemická choroba srdca a hypertenzná choroba.Spúšťacím momentom série následných dejov vedúcich k obrazu rozvinutého zlyhania srdca je znížený vývrhový objem srdca. Tým dochádza súčasne k dvojakým prejavom: jednak v smere krvného toku- forward failure a jednak retrográdne, proti smeru krvného toku- backward failure. Forward failure (zlyhanie smerom dopredu), je priamym následkom zníženého rázového a tým aj minútového srdcového objemu. Nastáva pokles ejekčnej trakcie. Za normálnch okolností tvorí množstvo vyvrhnutej krvi asi 60- 70% z koncovodiastolického objemu. Pri poškodení sa toto množstvo znižuje. Prejaví sa to nedostatočnou činnosťou rozličných orgánov, napr. tráviaceho syst., obličiek, pečene, mozgu atď.Backward failure (zlyhanie smerom dozadu)- vzniká tým, že pri znížení srdcového vývrhu väčšie množstvo krvi zostáva na konci systoly, postihnutej komore. Pri znížení ejekčnej frakcie napr. na 40% sa stáva v postihnutej komore 60% z koncovodiastolického krvného objemu na miesto normálnych 30- 40%. Vzhľadom k tomu, že počas diastoly pritečie do komôr normálne množstvo krvi, dochádza postupne k zvyšovaniu koncodiastolického objemu aj tlaku v postihnutej komore. Pri zlyhávaní ľavej komory sa tento zvýšený tlak prenesie postupne do ľavej predsiene, pľúcnych žíl a nakoniec aj to samotných pľúcnych kapilár. Klinicky sa to prejavuje rôznymi stupňami dušnosti. Pri zlyhávaní pravého srdca stúpa objem a tlak v pravej komore.

Zvyšovanie hydrostatického tlaku v kapilárach vedie nakoniec ku vzniku periférnych edémov.Kým sa však vyvinú evidentné klinické príznaky srdcového zlyhania, uplynie od poškodenia srdca rôzne dlhé obdobie. Počas tohto obdobia sú prejavy poškodenia srdca eliminované tzv. kompenzačnými mechanizmami. Tieto môžu byť akútne, ktoré sa uplatňujú prakticky okamžite od nástupu zlyhania srdca a mechanizmus chronický, ktorý sa prejaví pri dlhodobom hemodynamickom preťažení. V akútnej fáze poškodenia srdca sa uplatňujú dva kompenzačné mechanizmy. Frankov- Starlingov mechanizmus a katecholamínmi sprostredkovaná stimulácia kontraktility a frekvencie srdca. Pri chronickom hemodynamickom preťažení pristupuje ako ďalší kompenzačný mechanizmus hypertrofia srdcového svalu.

Pokiaľ kompenzačné mechsnizmy úplne nebránia vzniku klinických prejaov srdcového zlyhania, hovoríme o kompenzovanom zlyhaní srdca. O dekompenzovanom srdcovom zlyhaní hovoríme vtedy, keď aj napriek využitiu kompenzačných mechanizmov dochádza ku vzniku klinických prejavov zlyhania srdca.Prejavy zlyhania ľavej komory srdcaPrejavy kardiálneho zlyhania vyplývajúce z hypoperfúzie tkanív (forward failure) sa zväčša objavujú ako prvé, ale bývajú menej nápadné ako následky stagnácie krvi pred srdcom (backward failure). Preto sa klinická závažnosť poškodenia srdcovej funkcie posudzuje predovšetkým v závislosti od stupňa dušnosti pri zlyhaní ľavej komory a od veľkosti periférnych edémov pri zlyhaní pravej komory.