Žily, ako kapacitné cievy, regulujú objem krvi, zabezpečujú venózny návrat a ovplyvňujú tak funkciu srdca. Harveyova predstava krvného obehu a jednosmerného toku krvi má svoj pôvod v experimentoch uskutočnených na periférnych žilách.Centrálny žilový tlak, t. j. tlak vo veľkých žilách, je determinovaný rovnováhou medzi čerpacou funkciou srdca a venóznym návratom. Žilový tlak stúpa, ak stúpa objem krvi. Vysoký žilový tlak môže zvýšiť návrat krvi k srdcu a ovplyvniť minútový objem srdca. Vysoký žilový tlak mení taktiež kapilárnu rovnováhu a následkom môže byť vznik edému.Žilový systém dolných končatín môžeme rozdeliť na povrchový, hlboký a spojovací.Povrchový systém tvorí vena saphena magna, vena sphena parva a ich prítoky. Žily hlbokého systému sprevádzajú rovnomerné artérie a na predkolení sú zdvojené. Povrchový a hlboký žilový systém je spojený početnými transfascialnými spojkami- tzv. spojovacím systémom ( venae communicantes alebo venae perforantes).Základnou fyziologickou úlohou žíl dolných končatín je zabezpečiť návrat krvi s preriférie k srdcu.

Žilová krv z dolných končatín pri svojej ceste k srdcu musí u človeka, vplyvom jeho vzpriameného postoja a gravitačnej sily, prekonávať pomerne veľký hydrostatický tlak. Medzi mechanizmy, umožňujúce spätný návrat venóznej krvi z dolných končatín do srdca, patria svalová pumpa, lýtkových svalov, žilové chlopne, venózne plantárne preťaženie, venózny tonus, pulzácia paravenóznych artérií, respiračné pohyby hrudníka, bránice, vnútrobrušný tlak a činnosť srdca.Zo všetkých hemodynamických mechanizmov je najdôležitejšia a najaktívnejšia svalová pumpa lýtkových svalov, teda striedanie kontrakcie a relaxácie jednotlivých svalových skupín. Rovnako dôležitú a nezastupiteľnú úlohu pri tom zohrávajú žilové chlopne, ktoré zabraňujú spätnému toku krvi a rozdeľujú stĺpec krvi na menšie úseky.Kŕčové žilyKŕčové žily sú vákovite rozšírené, kľukaté povrchové žily. Najčastejšie sú lokalizované na dolných končatinách (varices cruris). Varixy dolných končatín sa vo vyspelých krajinách Európy a USA vyskytujú u tretiny až polovice obyvateľstva. Patria medzi ochorenia, ktorých výskyt je spojený s ekonomickou vyspelosťou krajiny. Vplyvom postupne sa zvyšujúcej úrovne civilizácie došlo k množstvu zmien v životnom štýle človeka, podstatne sa zmenila strava, v ktorej sa znížilo množstvo vlákniny, obmedzil sa aktívny pohyb a vznikol sedavý spôsob života, ktorý sa uplatňuje už od ranného detstva.

V súčasnosti existujú dve hlavné teórie vzniku primárnych varixov. Prvá predpokladá, že ide o geneticky podmienenú poruchu, podľa druhej ide o čisto získaný chorobný stav, ktorý vzniká dôsledkom vonkajším faktorov prostredia. Medzi všeobecne uznávané rizikové faktory vzniku a rozvoja primárnych varixov patria vek, obezita, ženské pohlavie, gravidita, práca v stoji, nosenie sťahujúceho šatstva, sedavý spôsob života, nevyhovujúca obuv a chôdza po mestskej dlažbe.TromboflebitídaTromboflebitída je zápal žilovej steny, sekundárne sprevádzaný tvorbou trombu. Tromboflebitída postuhuje prevažne žily povrchového venózneho systému. Povrchová tromboflebitída je ochorením z malým rizikom embolizácie, pretože trombus pevne adheruje k zápalovo zmenenej stene povrchovej žily. Príčinou povrchovej tromboflebitídy je mechanické, chemické (napr. intravenózna injekcia hypertonického roztoku), alebo mikrobiálne (intravenózna kanyla) poškodenie žily, lokálne alebo vzdialené zápalové procesy v organizme. Povrchová tromboflebitída zvyčajne vzniká na varikózne rozšírených žilách a vtedy sa zvykne označovať ako varikoflebitída.Osobitným typom povrchových tromboflebitíd sú migrujúce tromboflebitíty, ktoré postihujú krátke segmenty malých a stredných povrchových žíl najčastejšie na dolných, ale aj horných končatinách a zriedka i na trupe.

Špeciálnou formou je Mondorova choroba, kedy ide o fibrotizujúcu endoflebitídu bočných a horných hrudných a horných brušných povrchových žíl.Flebotrombóza Flebotrombóza je intravitálne zrážanie krvi v žilách. Postihuje hlboký žilový systém. Na rozdiel od povrchovej tromboflebitídy, kde je primárnym procesom flebitída pri hlbokej flebotrombóze je primárnym procesom trombóza a zápal žilovej steny vzniká vždy až sekundárne. Hlboká venózna trombóza ohrozuje pacienta dvoma možnými vážnymi komplikáciami- pľúcnou embóliou vznikajúcou vo včasnom štádiu ochorenia a potrombotickým syndrómom, ktorý sa objavuje ako neskorý dôsledok trombózy. Medzi predisponujúce faktory vzniku flebotrombóz patrí obezita, vyšší vek, kardiálna dekompenzácia, prekonaná hĺbková žilová trombóza. Trombotický proces začína najčastejšie v žilách nohy a lýtka.