Krvácanie z GIT

Krvácanie z GIT je veľmi vážnym, aj dosť častým nálezom. Samotné krvácanie z kvantitatívneho hľadiska môže byť masívne a akútne alebo okultné a chronické.Môže sa vyskytovať v epizódach. Asi v 80% prípadov sa akútne krvácanie zastaví spontánne. Môže sa však objaviť znova alebo môže pretrvávať a ohroziť život pacienta. Pri GI krvácaní sa musí riešiť problém korekcie hypovolémie, zastavenia krvácania a prevencie nového objavenia sa. Krvácanie sa môže prejavovať v týchto formách:1.hemateméza – pacient môže vracať jasnočervenú krv /z ezofágových varixov/. Ak sa však krv, ktorú pacient vracia, dostala do kontaktu so žalúdočnou kyselinou, podobá sa na múl z čiernej kávy. 2.meléna – je označenie pre čierne zafarbenie stolice spôsobené prítomnosťou krvi. Vzniká pri krvácaní z ktorejkoľvek časti GIT-u medzi ústami a hrubým črevom. Obyčajne býva pri krvácaní z úseku nad lig. Treitz .

Čierne zafarbenie stolice spôsobuje oxidovaný hém, ktorý sa vytvorí asi za 8 hodín. Meléna vznikne vtedy, ak krvácanie dosahuje 50 – 100 ml za deň.3.hematochézia – je to nález jasnočervenej krvi stolici. Príčinou býva krvácanie z hrubého čreva, rekta alebo análneho otvoru. Môže ale pochádzať aj z vyšších úsekov GIT–u. Ak je krv v lúmene GIT-u dlhšie ako 8 hodín, prejaví sa ako meléna aj vtedy, ak pochádza z nižších častí GIT-u.4.okultné krvácanie – je laboratórny dôkaz prítomnosti krvi v stolici.Podnetom pre vyšetrenie okultného krvácania môže byť celková slabosť, dyspnoe, synkopy a u starších pacientov problémy ako pri ICHS.Podľa lokalizácie možno rozdeliť GI krvácanie na dve skupiny – krvácanie proximálne alebo distálne od lig. Treitzi. Lokalizácia krvácania totiž určuje jeho hlavné príčiny. V 90% ide o krvácanie proximálne od lig. Treitzi. Krvácanie pri peptickom vrede môže byť zo žalúdka, doudéna, alebo z anastomózy po chirurgickom zákroku. Ďalšou príčinou krvácanie zo žalúdka je erozívna gastropatia.

Vzniká po abúze alkoholu alebo užívaní protizápalových liekov ako acylpirín a nesteroidné antiflogistiká – ibuprofen. Erózie v žalúdku sa často vyvinú u hospitalizovaných pacientov s veľkou traumou, po popáleninách, úrazoch hlavy.. Vyvíja sa stresová gastritída s krvácaním. Až 20% hospitalizovaných pacientov na ňu umiera. Krvácanie z ezofágových varixov býva veľmi časté, prejavu sa náhle a masívne. Často sa vyskytuje pri cirhóze, najmä alkoholickej. Až 70% s hypertenziou pre cirhózu má opakované krvácanie z varixov. Tiež sa u nich vyvíjajú porucha koagulácie, čo v tomto prípade znamená smrteľné nebezpečenstvo.Ďalšími príčinami krvácania z hornej časti GIT-u môžu byť ezofagitídy, peptické vredy, najčastejšie karcinómy a tumory žalúdka. Môže byť chronické, niekedy akútne a masívne. Môže vzniknúť aj pri opakovanom vracaní/Malloryho-Weissov syndróm/. Pre tento syndróm je typické, že hemateméza sa neobjaví pri prvom vracaní, ale až pri nasledujúcich. Krvácanie distálne od lig. Treitzi pochádza najčastejšie z anorektálnej oblasti a z hrubého čreva.

Malé množstvo jasnočervenej krvi v stolici obyčajne pochádza z hemoroidov, z análnych fistúl a fisúr. Často sa vyskytuje u homosexuálov a býva príčinou hematochézie.Pri karcinóme hrubého čreva a pri polypoch bývajú prítomné chronické straty krvi ale môže sa objaviť aj prudké krvácanie.Ďalšiu príčinu krvácania predstavujú divertikuly. Najčastejšie sú lokalizované v colon sigmoideum ale tieto zriedka krvácajú, naopak v colon ascendens sú lokalizované o niečo zriedkavejšie, ale krvácanie je masívne. Tiež ich zápaly- divertikulitídy bývajú príčinou krvácania. U starých osôb vzniká krvácanie z dôsledku malformácií v podslizničnej oblasti artérii a vén. Nazývajú sa angiodysplastické lézie. Najmä v staršom veku a sú prítomné súčastne s aterosklerózou aorty. Poruchy tenkého čreva iba málokedy zapríčiňujú gastrointestinálne krvácanie. /Meckelov divertikul/.Príčinou krvácania z GIT-u môže byť aj porušená hemostáza a hemokoagulácia. Preto sa často vyskytuje pri trombocytopénii, leukémii, pri poruchách koagulácie (hemofília), pri vaskulárnych malformáciach a pri vaskulitídach. GI krvácanie sa u detí môže klinicky manifestovať niekoľkými spôsobmi. Masívne krvácanie je urgentnou záležitosťou s nebezpečím vývinu hypovolemického šoku. Chronické krvácanie nemá hemodynamické dôsledky. Najčastejšie sa prejaví mikrocytovou anémiou.