Poranenia mozgu

Poranenia mozgu Mozog je dokonale chránený proti mechanickým vplyvom z vonkajšieho prostredia uložením v dutine lebky, je chránený obalmi mozgu, väzivovými pruhmi, na ktorých leží, a mozgovomiechovou tekutinou, ktorá ho obklopuje. Napriek tomu sú traumatické poškodenia mozgu a miechy pomerne časté. Rozlišujú sa otvorené a uzavreté poranenia mozgu. K uzavretým patrí otras mozgu( commotio cerebri), pomliaždenie mozgu( contusio cerebri), stlačenie mozgu(compressio cerebri). Poranenie najčastejšie spôsobuje pôsobenie tlakovej vlny. Aj nadmerný posun mozgu vo vnútrolebkovej dutine môže spôsobiť poškodenie mozgových tkanív a funkcií. Pri otvorených poraneniach sa vytvára komunikácia medzi extrakraniálnym a intradurálnym priestorom, miesto poranenia krváca ( hematóm, ischémia, edém), môže sa do rany dostať infekcia(zápal).

Pri mechanickom poranení mozgu treba myslieť aj na traumatické poranenie cervikokraniálneho spojenia. Práve poškodenie cervikálnej chrbtice ja často primárne a určuje aj klinickú symptomatológiu. Pri charakteristike zmien na bunkovej úrovni pri poraneniach mozgu treba myslieť na to, že nervové bunky sa už nedelia, teda ich počet je konečný, nemôže sa obnovovať náhradou novými funkčnými neurónmi. Poranenie mozgu môžeme charakterizovať aj ako zásah do integrity nervového systému, narušenie organizovanosti tkaniva, buniek a ich subcelulárnych súčastí účinkom vonkajšej sily. Dôsledky poranenia sú určené druhom poranenia, jeho lokalizáciou a rozsahom. Pre pacienta má veľký význam aj to, aké komplikácie sú s poranením spojené. Rozdiel môže byť v počte buniek, ktoré sú zničené alebo reverzibilne poškodené. OTRAS MOZGU Je akútna, najčastejšie traumaticky podmienená globálna, ale pritom krátkodobá reveerzibilná porucha mozgových funkcií. Základným príznakom je porucha vedomia, ktorá trvá niekoľko sekúnd až hodín. Pri klinickej klasifikácii sa hodnotí dĺžka bezvedomia a výskyt, dĺžka anterográdnej alebo posttraumatickej amnézie. Ďalšie sprievodné znaky sú: šok, únava, bolesť...

Otras mozgu nie je samostatnou funkčnou ani patologickoanatomickou jednotkou. Prvá teória vysvetľujúca otras mozgu je MONAKOVOVA teória asynapsie. Zdá sa, žev na patogenéze otrasu mozgu sa zúčastňuje stredný mozog a jeho neurotransmitery.Porucha noradrenalínu a acetylcholínu vo formatio reticularis tejto oblasti spôsobuje poruchy posturálnej aktivity a môže byť príčinou viacerých neurovegetatívnych príznakov. Tlaková mechanická vlna prechádzajúca tkanivami hlavy postihuje všetky jej štruktúry s väčšími alebo menšími následkami. Mechanizmus úrazu je preto komplexný. Pri náraze na VRCH hlavy sú postihnuté horné plochy mozočka a corpus callosum, na BÁZE mozgu- spodné časti frontálnych a temporálnych lalokov, ale aj hlavové nervy a ciavy.Pri PREDOZADNOM náraze nastáva horizontálny posun tkanív vnútrolebkového priestoru- kontúzia frontálnych lalokov, môže nastať krvácanie. Pri ZADOPREDNOM náraze je ohrozená oblasť frontálnych a temporálnych lalokov a mozgový kmeň. Náraz LIKVOROVEJ VLNY poškodzuje sppodinu III: komory.

Osciláciou sa môžu poškodiť obe opačné strany mozgu (contre coup mechanizmus). Pri rotačných posunoch mozgu okrem nárazu na kostený kryt sa môže poškodiť tkanivo aj torziou. Vznikajú trhlinky na rozhraní bielej a sivej hmoty s možným poškodením ciev a hrozbou vzniku intracerebrálneho krvácania. Pri otrase mozgu postihuje mechanické napätia mozog v centripetálnom smere. So zvyšujúcou sa intenzitou úrazu sa poškodenie len povrchových štruktúr mozgu (ĽAHKÝ stupeň) rozširuje aj na hĺbkové štruktúry (STREDNÝ a ŤAŽKÝ stupeň). Najčastejším prípadom otrasu mozgu s poruchou vedomia je pri zasiahnutí ascendentného retikulárneho aktivačného systému formatio reticularis (ARAS) mozgového kmeňa. Pri ťžších formách je porušená až oblasť diencefalomezencefalická. Nezasiahnuté ARAS- „KOMÓCIA NA NOHÁCH“- bez poruchy pamäti, ľahká alterácia, a bez straty motorickej kontroly. Otras mozgu- porucha funkčná, poškodenie membránových funkcíí je reverzibilné. Po opakovaných otrasoch sa nachádzajú kvalitatívne zmeny pyramídových buniek.

Tieto zmeny sú už ireverzibilné, kompenzácia je možná len vďaka plasticite nervového systému ako celku. Rozsah a lokalizáciu vyšetrujú pomocou EEG(elektroencefalografia) zápisu a pomocou mozgových kôrových evokovaných potenciálov. Angiografia dokázala už v prvých minútach po úraze výrazné spomalenie prietoku krvi mozgom a vznik edému. Spolu s cievnymi spazmami spôsobujú zhoršenie krvného zásobenia mozgu v prvých minútach. Spontánne sa tieto zmeny upravujú. V klinickom obraze sa otras mozgu popisuje krátkodobím bezvedomím (ľahký stupeň do 15 min., stredný stupeň do 60min., ťažký stupeň viac ako 60 min.) Bezvedomie je spojené s retrográdnou amnéziou( nepamätá si udalosti pred úrazom), alebo anterográdnou amnéziou( v čase už po úraze si nepamätá udalosti). Sprievodné znaky: vegetatívne poruchy- nauzea, vracanie, závrate, bolesti hlavy. V ťažších prípadoch hypotalamické príznaky: poruchy močenia, slinenie, potenie, poruchy regulácie glykémie, poruchy spánku, leukocytóza...Dôležité príznaky: poruchy krvného tlaku, ortostaticá hypotenzia, ortostatická tachykardia. V období rekonvalescencie sa objavujú problémy so spánkom, znížená schopnosť sústredenia, bolesti hlavy, závrate.

Následné komplikácie:Objavujú sa o niekoľko hodín alebo dní. 1, Krvácanie: extradurálny hematóm- objavuje sa ako komplikácia pri lineárnych fraktúrach lebky, keď je poškodená väčšia meningeálna artéria. V dôsledku nakrvácania sa odlupuje dura mater od kosti a stláča mozgové tkanivo- vznik hematómu. subdurálny hematóm- môže byť na ktoromkoľvek mieste, je extenzívny. Vzniká ruptúrou malých premosťujúcich vén. intracerebrálne krvácanie- najčastejšie v temporálnej alebo frontálnej oblasti v dôsledku úrazu. Môže vzniknúť aj hlbšie v tkanive, poškodenie ciev nebýva veľké. 2, Edém mozgu- opuch mozgu, zvýšenie obsahu tekutín v mozgovom tkanive. 3, Vytekanie cerebrospinálneho moku (a krvi) z nosa a z ucha býva koplikáciou zlomeniny bázy l lebky. Trvá niekedy aj dlho a je vstupnou bránou pre infekciu. 4, Infekcie- komplikujú hojenie zlomenín a môžu zasiahnúť aj ďalšie štruktúry. Neskoré komplikácie:1.Zjazvovatenie a epilepsia. Pri procese hojenia vznikajú pigmenové jazvy. Môžu pôsobiť ako spúšťače epileptického výboja. 2.Chronický subdurálny hematóm – výskyt hlavne u starších ľudí a alkoholikov. Hrubšia vrstva tekutiny a čiastočne zrazenej krvi sa postupne nazhromaždí medzi zhrubnutou dura mater a archnoideou. V priľahlej oblasti vzniká atrofia z kompresie. Často je príčina veľmi banálna.