Lymfatický systém je tvorený sústavou lymfatických ciev s lymfatickými uzlinami a lymfatickými orgánmi ( týmus, slezina, tonzily ). Základnou úlohou je transport tekutín a látok z medzibunkového prostredia organizmu do krvnej cirkulácie, čím sa významnou mierou zúčastňuje na udržovaní dynamickej rovnováhy tkanivových tekutín v organizme. Transport tekutín a mnohých najmä vysokomolekulových látok zabezpečujú lymfatické cievy. Takto sa transportujú predovšetkým proteíny, ktoré sa za fyziologických podmienok namôžu vstrebávať späť do krvných vlásočníc. Ďalšou dôležitou úlohou lymfatického systému je jeho účasť na imunologických reakciách organizmu proti cudzorodým látkam prirodzeného alebo umelého prostredia, ktoré sa dostali do vnútorného prostredie. Významnú úlohu v obranných reakciách organizmu majú lymfatické orgány a tkanivá. Uskutočňujú ju prostredníctvom imunokompetentných lymfocytov. T- lymfocyty diferencované v týme sú zodpovedné za bunkovú imunitu ( zničenie baktérií a vírusov, odvrhnutie transplantovaných buniek ), B- lymfocyty tvorené v lymfatických tkanivách niektorých orgánov ( kostná dreň ) reagujú po opätovnom styku s príslušným antigénom formou látkovej imunity.

Tvoria protilátky- imunoglobulíny, ktoré ničia alebo poškodzujú antigén.Iniciálne lymfatické cievy sa začínajú voľne z intersticiálneho priestoru. Vytvárajú prakticky vo všetkých orgánoch a tkanivách vo viacerých rovinách husté kapilárne siete. Nevyskytujú sa, podobne ako krvné kapiláry, v epiteli kože a slizníc, v kostiach iba v perioste, v bielku, rohovke, sklovci a šošovke oka, ale ani v CNS a v placente. Lymfatické kapiláry sú tvorené jednou vrstvou endotelových buniek, bazálna membrána je na rozdiel od krvných kapilár prerušovaná, ich lúmen je veľmi nepravidelný. Z kapilárnych sietí sa formujú zberné lymfatické cievy ( collectores lymphatici ) s dobre vyvinutým chlopňovým systémom. Do ich priebehu sú zaradené početné lymfatické uzliny. Vasa aferentia privádzajú lymfu do uzlín, prostredníctvom vasa efferentia lymfa z uzlín odteká. Lymfatické uzliny filtrujú lymfu, zachytávajú a fagocytujú rôzne cudzorodé častice, tvoria imunitné protilátky proti preniknutým infekčným agensom a sú aj miestom tvorby lymfocytov. Spojením viacerých postnodálnych zberných lymfatických ciev vznikajú lymfatické kmene ( trunci lymphatici ), ktoré prostredníctvom hlavných lymfatických kmeňov ústia do venózneho systému.

Ductus thoracicus je hlavným lymfatickým kmeňom. Odvádza lymfu z DK, panvy, splanchnickej oblasti, ľavej časti hrudníka, hlavy, krku. Ústi do venózneho systému v oblasti angulus venosus= sútoku v. jugularis interna sinistra a v. subclavia sinistra. Ductus thoracicus vzniká spojením trunci lumbales truncus intestinalis. Spoločne s aortou prechádza cez hiatus aorticus bránice do hrudníka. Má vzhľad tenkostennej cievy, 30- 40 cm dlhej, s luménom 3- 4 mm. Truncus lymphaticus dexter zbiera lymfu z pravej polovice hlavy, krku, hrudníka a mediastína, z veľkej časti pľúc, z časti hornej končatiny. Ústi ako 1- 1, 5 cm dlhý kmeň do pravého angulus venosus.Tvorba lymfy.Lymfa je tekutina, ktorá sa nachádza v lymfatických cievach. Zdrojom lymfy a príčinou jej prúdenia je kapilárny ultrafiltrát, ktorý vzniká na základe diferencie efektívnych transmurálnych a onkotických tlakov na kapilárnej membráne. Kapilárny ultrafiltrát na svojej ceste dosahuje reverzibilné ekvilibrium s tkanivovou gélovou substanciou a je obohacovaný látkami, ktoré vznikajú pri metabolizme buniek, takže tekutina vstupujúca do lymfatických ciev je mierne odlišná od pôvodného ultrafiltrátu. Lymfatická membrána je extrémne permeabilná. Obsahuje celý komplex prechodov, ktoré sa rozdeľujú na štrbiny bunkových membrán, medzibunkové prechody a neselektívne bunkové fenestrácie. Cez úzke štrbiny bunkových membrán difundujú najmä tekutiny.

Interendotelové chlopňové spojenia a kotvové filamenty sú základnými štruktúrami, ktoré umožňujú rýchly prestup tekutiny a rôznych látok do luménu lymfatických kapilár. Fyzikálne vlastnosti lymfy.Lymfa je belavožltá číra tekutina. Zráža sa podobne ako krvná plazma, pretože sú v nej zastúpené všetky frakcie bielkovín krvnej plazmy vrátane fibrinogénu a ostatných koagulačných faktorov. U človeka sa vytvorí za hodinu približne 1 ml na 1 kg hmotnosti. V ductus thoracicus prúdi nalačno asi 1, 5 ml lymfy za minútu. Celkové množstvo lymfy vytvorené u človeka za 24 hodín sa odhaduje na 2 až 3 litre.Orgány a tkanivá.Slezina- je neoddeliteľnou súčasťou lymfatického systému. Jej hlavnou funkciou je filtrovanie krvi a tvorba protilátok. Retikulárne bunky odstraňujú nielen staré a opotrebované bunky, ale aj všetky abnormálne bunky. Odstraňuje aj abnormálne telieska plávajúce v krvnom prúde, preto hrá dôležitú úlohu pri zbavovaní tela škodlivých baktérií. Pomáha pri tvorbe protilátok- proteínov- cirkulujúcich v krvi, ktoré sa viažu na cudzie bielkoviny a znehybnia ich, aby špeciálne biele krvinky- fagocyty- mohli zneškodniť. Protilátky sa tvoria v Malpigiho telieskach. Okrem toho má slezina veľký podiel na krvnom obehu plodu v maternici počas tehotenstva.Detská žľaza ( týmus )- výskumy v posledných dvoch desaťročiach ukázali, že detská žľaza leží v centre prepojenia významných orgánov a tkanív u detí, ktoré tvoria lymfatický systém a zúčastňujú sa na imunitnej odpovedi= na ochrane pred zdrojom infekcie. Presný spôsob, akým týmus funguje, nepoznáme.

Vieme však, že je nevyhnutný pre riadne fungovanie lymfatického systému a že najväčšiu úlohu zohráva v prvých piatich rokoch života. Potom sa jeho funkcia mení a v dospelosti zaniká. Po puberte sa týmus začína scvrkávať. Tento proces sa nazýva involúcia. U starších ľudí už neexistuje takmer nijaké tkanivo detskej žľazy okrem kúsku tuku spojivového tkaniva.Štruktúra a funkcia- týmus obsahuje mnoho lymfocytov, ktoré sú dôležité pri obrane tela proti chorobám. Tieto bunky sa nachádzajú v krvi, kostnej dreni, lymfatických uzlinách a slezine a pri zápale putujú do tkanív. Niet pochybností o tom, že v prvých rokoch života sa týmus spája s programovaním spôsobu, ktorým telo odoláva infekcii. V tele existujú dva hlavné druhy imunitných buniek a sú to dva odlišné typy lymfocytov. T lymfocyty sú riadené týmusom a sú zodpovedné za rozpoznávanie cudzích látok a za väčšinu obranných spôsobov, ktorými telo proti nim bojuje. B- lymfocyty sú zodpovedné za skutočnú tvorbu protilátok. Nepoznáme presne spôsob, akým týmus riadi T- lymfocyty, ale jeden dôležitý mechanizmus je jasný. Zdá sa, že 95 % nových typov lymfocytov, ktoré sa vytvárajú v týmuse, sú v skutočnosti deštruované prv, než majú príležitosť vyplaviť sa do tela.

Mandle a adenoidy- mandle ( tonzily ) sú súčasťou okruhu lymfatického tkaniva= Waldeverov okruh, v hrdle, ktorý obklopuje vstup pre potravu a priechody pre vzduch. Presná funkcia mandlí nie je známa, ale predpokladá sa, že hrajú dôležitú úlohu pri obrane tela proti infekcii. Sú ideálne umiestnené na to, aby kontrolovali požitý materiál a reagovali na ten, ktorý znamená pre organizmus ohrozenie. Túto odolnosť zabezpečujú lymfocyty, ktoré sa tvoria v mandliach. Navyše mandle tvoria protilátky, ktoré sa lokálne vysporadúvajú s infekciou.Adeniody- sú lymfatickí žľazy uložené na zadnej strane nosovej dutiny, v mieste, kde sa dýchacie cesty spájajú s hltanom. Lymfa, ktorá sa nachádza v tomto systéme, chráni organizmus pred infekciou a lymfatické uzliny, ako sú adenoidy, sú plné buniek bojujúcich s infekciou- bielych krviniek. Ak sú adenoidy poškodené, môže vyzniknúť chronická infekcia.