HISTÓRIA
Besnota patrí medzi najstaršie známe nákazlivé choroby. V Indii a v Číne je známa už niekoľko tisíc rokov. Aj Aristoteles v 3. storočí p.n.l. vedel, že besnota vzniká a prenáša sa po pohryzení besným psom. Starovekí učenci, ako D i o s c o r i d e s a P l í n i u s, prisudzovali vznik besnoty mrazu a horúčavám.
C o l u m e l l a vyslovil názor, že besnota vzniká zo smädu, z horúcej potravy alebo po vdýchnutí zlých výparov. Mnohí tvrdili, že besnota vzniká sama od seba, iní hľadali príčinu v zlých duchoch a démonoch. Celsus (100 n.l.) zistil súvislosť medzi chorobou človeka a psa a ako prvý navrhol liečbu, vypaľovať pohryznuté miesto. Neskôr sa myslelo, že pôvodcom besnoty je vretenovitý červík nachádzajúci sa na spodku jazyka, a preto postihnutý stále sliní. Z tohto názoru je odvodený ešte aj dnes používaný názov pre túto chorobu „lyssa“, čo znamená v gréčtine červíky.
Roku 1791 bolo dovolené robiť výpaly na čele kľúčom sv. Huberta ako ochranu pred besnotou. Ľudia verili, že nosenie rozličných amuletov a talizmanov (psie srdce, zub besného psa…) ich ochráni pred besnotou. Na diagnostikovanie besnoty sa vtedy predpisoval zaujímavý recept: „Rozkúskované vlašské orechy sa dajú na ranu a na druhý deň sa dajú zožrať hladným sliepkam. Ak sliepky po zožratí tejto potravy uhynú, znamená to, že pes bol besný“.
Tisícročia bolo ľudstvo bezmocné a bezbranné proti besnote. Epochálny objav francúzskeho učenca L. Pasteura a jeho spolupracovníkov v rokoch 1881 až 1890 urobil všetkým týmto mylným domnienkam, poverám a čarom o besnote koniec. Pasteur mal vyše 60 rokov, keď začal pracovať na problematike besnoty. So svojimi spolupracovníkmi (Galtier a Roux) adaptoval vírus besnoty získaného z chorého psa na králika. Po 100 pasážach získal vírus, ktorý za rovnaký čas a pri rovnakých príznakoch usmrtil králika. Tento vírus nazval virus fixe, na rozdiel od divého, uličného vírusu – virus de rues. Fixný vírus sušili pri izbovej teplote, čím získali oslabený preparát, až ten sa v stúpajúcich dávkach injikoval podkožne zdravým psom počas 10-tich dní. Takto očkovaný pes bol voči besnote imúnny.
V roku 1885 podaním takejto vakcíny vyliečil chlapca na besnotu. Tento pôvodný fixný vírus je aj dnes základom všetkých mozgových vakcín.
MORFOLÓGIA
Vírus besnoty patrí :ROD : RABIES , LYSSAVIRUS ČEĽAĎ : RHABDOVIRIDAERHABDOS (gr. – palica ) virióny tejto skupiny majú tvar projektilu alebo paličky, t.j. na jednom konci guľovitý, na druhom konci plochý. Jeho rozmer je 180 x 75 nm. Génom vytvára jednovláknová lineárna nesegmentovaná RNA, ktorej molekulárna hmotnosť je 3,5 až 4,6 x 106 a tvorí tak 2% hmoty viriónu. Z ostatných látok, bielkoviny tvoria 64% hmoty, lipidy 24% a pôvodom sú z hostiteľskej bunky, cukry 13% hmoty virionu. Virióny sú citlivé na vonkajšie fyzikálne a chemické vplyvy. Z fyzikálnych vplyvov je dôležitá teplota prostredia. Pri teplote +4 C sa udrží infekčný jeden týždeň, pri teplote pod bodom mrazu aj mesiace. Vysušený materiál v mrazenom stave udrží infekčný vírus aj roky ak bol uskladnený pri teplote 4 C. Vírus sa inaktivuje teplotou 50 C počas 60 min. pôsobenia, teplotou 60 C počas 5 min. Okrem teploty vírus inaktivuje UV žiarenie prípadne aj -žiarenie. Z chemických vplyvov vírus stratí infekčnosť pôsobením látok, ktoré zvyšujú, alebo znižujú pH (pri pH=5-10 sústabilné) t.j. silné kyseliny a zásady, okrem nich aj éter, tukové rozpúšťadlá, detergenty, lúhy, sublimáty, 1% deoxycholát sodný a tripsín. A naopak v roztoku glycerolu vydrží aktívny pri izbovej teplote aj niekoľko týžňov.
PRAMENE NÁKAZY
Vírus besnoty je rozšírený takmer po celom svete. Je patogénny pre všetky teplokrvné cicavce. Základným rezervoárom v prírode sú psovité, mačkovité a kunovité šelmy, primáti a netopiere, ktoré sú bezsymptonovými nosičmi vírusu, lebo netopiere cicajú krv a vírus u nich pretrváva v slinných žľazách celé mesiace, takže žiadne známky ochorenia u nich nie je vidieť. Rezervoár výskytu besnoty je závislý od geografickej oblasti, každá oblasť má iný druh pôvodcu nákazy. V strednej Európe a Ázii to sú vlci a líšky, môžu byť aj veverice, jazvec, krysy), v USA skunk, mýval, lemur alebo netopier, vampír (hlavne v Južnej Amerike a v Mexiku)
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Besnota
Dátum pridania: | 11.07.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | kavilka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 171 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 8.9 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 14m 50s |
Pomalé čítanie: | 22m 15s |
Zdroje: Bednář M.,: Mikrobiológie, Marvil 1999, Bilčíková M., : Klinická virológia, SPN 1990, Blažkovič D., : Základy lekárskej virológie, SAV 1978, Čisláková, L.: Epidemiológia vybraných nákaz. Lekárska fakulta UPJŠ, Košice, 2001, 266s, Dieška, D a kol.: Vademecum medici. Osveta, Bratislava, 1985, Kmety, E.: Špeciálna epidemiológia. Osveta, Martin, 1985, 152s, Sutorisová, Ursíny: Besnota, Príroda, Bratislava 1970, Zeman M., : Chirurgická propedeutika, Grada Publishing 2000
Súvisiace linky