HISTÓRIA

Besnota patrí medzi najstaršie známe nákazlivé choroby. V Indii a v Číne je známa už niekoľko tisíc rokov. Aj Aristoteles v 3. storočí p.n.l. vedel, že besnota vzniká a prenáša sa po pohryzení besným psom. Starovekí učenci, ako D i o s c o r i d e s a P l í n i u s, prisudzovali vznik besnoty mrazu a horúčavám.

C o l u m e l l a vyslovil názor, že besnota vzniká zo smädu, z horúcej potravy alebo po vdýchnutí zlých výparov. Mnohí tvrdili, že besnota vzniká sama od seba, iní hľadali príčinu v zlých duchoch a démonoch. Celsus (100 n.l.) zistil súvislosť medzi chorobou človeka a psa a ako prvý navrhol liečbu, vypaľovať pohryznuté miesto. Neskôr sa myslelo, že pôvodcom besnoty je vretenovitý červík nachádzajúci sa na spodku jazyka, a preto postihnutý stále sliní. Z tohto názoru je odvodený ešte aj dnes používaný názov pre túto chorobu „lyssa“, čo znamená v gréčtine červíky.

Roku 1791 bolo dovolené robiť výpaly na čele kľúčom sv. Huberta ako ochranu pred besnotou. Ľudia verili, že nosenie rozličných amuletov a talizmanov (psie srdce, zub besného psa…) ich ochráni pred besnotou. Na diagnostikovanie besnoty sa vtedy predpisoval zaujímavý recept: „Rozkúskované vlašské orechy sa dajú na ranu a na druhý deň sa dajú zožrať hladným sliepkam. Ak sliepky po zožratí tejto potravy uhynú, znamená to, že pes bol besný“.

Tisícročia bolo ľudstvo bezmocné a bezbranné proti besnote. Epochálny objav francúzskeho učenca L. Pasteura a jeho spolupracovníkov v rokoch 1881 až 1890 urobil všetkým týmto mylným domnienkam, poverám a čarom o besnote koniec. Pasteur mal vyše 60 rokov, keď začal pracovať na problematike besnoty. So svojimi spolupracovníkmi (Galtier a Roux) adaptoval vírus besnoty získaného z chorého psa na králika. Po 100 pasážach získal vírus, ktorý za rovnaký čas a pri rovnakých príznakoch usmrtil králika. Tento vírus nazval virus fixe, na rozdiel od divého, uličného vírusu – virus de rues. Fixný vírus sušili pri izbovej teplote, čím získali oslabený preparát, až ten sa v stúpajúcich dávkach injikoval podkožne zdravým psom počas 10-tich dní. Takto očkovaný pes bol voči besnote imúnny.

V roku 1885 podaním takejto vakcíny vyliečil chlapca na besnotu. Tento pôvodný fixný vírus je aj dnes základom všetkých mozgových vakcín.

MORFOLÓGIA

Vírus besnoty patrí :ROD : RABIES , LYSSAVIRUS ČEĽAĎ : RHABDOVIRIDAERHABDOS (gr. – palica ) virióny tejto skupiny majú tvar projektilu alebo paličky, t.j. na jednom konci guľovitý, na druhom konci plochý. Jeho rozmer je 180 x 75 nm. Génom vytvára jednovláknová lineárna nesegmentovaná RNA, ktorej molekulárna hmotnosť je 3,5 až 4,6 x 106 a tvorí tak 2% hmoty viriónu. Z ostatných látok, bielkoviny tvoria 64% hmoty, lipidy 24% a pôvodom sú z hostiteľskej bunky, cukry 13% hmoty virionu. Virióny sú citlivé na vonkajšie fyzikálne a chemické vplyvy. Z fyzikálnych vplyvov je dôležitá teplota prostredia. Pri teplote +4 C sa udrží infekčný jeden týždeň, pri teplote pod bodom mrazu aj mesiace. Vysušený materiál v mrazenom stave udrží infekčný vírus aj roky ak bol uskladnený pri teplote 4 C. Vírus sa inaktivuje teplotou 50 C počas 60 min. pôsobenia, teplotou 60 C počas 5 min. Okrem teploty vírus inaktivuje UV žiarenie prípadne aj -žiarenie. Z chemických vplyvov vírus stratí infekčnosť pôsobením látok, ktoré zvyšujú, alebo znižujú pH (pri pH=5-10 sústabilné) t.j. silné kyseliny a zásady, okrem nich aj éter, tukové rozpúšťadlá, detergenty, lúhy, sublimáty, 1% deoxycholát sodný a tripsín. A naopak v roztoku glycerolu vydrží aktívny pri izbovej teplote aj niekoľko týžňov.

PRAMENE NÁKAZY

Vírus besnoty je rozšírený takmer po celom svete. Je patogénny pre všetky teplokrvné cicavce. Základným rezervoárom v prírode sú psovité, mačkovité a kunovité šelmy, primáti a netopiere, ktoré sú bezsymptonovými nosičmi vírusu, lebo netopiere cicajú krv a vírus u nich pretrváva v slinných žľazách celé mesiace, takže žiadne známky ochorenia u nich nie je vidieť. Rezervoár výskytu besnoty je závislý od geografickej oblasti, každá oblasť má iný druh pôvodcu nákazy. V strednej Európe a Ázii to sú vlci a líšky, môžu byť aj veverice, jazvec, krysy), v USA skunk, mýval, lemur alebo netopier, vampír (hlavne v Južnej Amerike a v Mexiku)
PRENOS PRIAMYM STYKOM

•pohryzením
•poslinením

V absolútnej prevahe sa besnota rozširuje pohryzením besným zvieraťom. Najnebezpečnejšie sú poranenia na hlave a na prstoch rúk. Najnebezpečnejšie sú miesta, z ktorých sa vírus besnoty nervovou dráhou čo najskôr môže dostať do mozgu, kde sa najpriaznivejšie rozmnožuje. Na miestach chránených odevom je nebezpečenstvo pomerne menšie, lebo veľa slín sa zachytí na odeve. Čím je rana hlbšia, tým viac vírusu besnoty sa dostane do tela poraneného. Besnota sa rozširuje aj poslinením čerstvých rán na obnaženom tele. Ochorenie môže vzniknúť aj streknutím nakazených slín na očnú, nosovú a ústnu sliznicu.

PRENOS NEPRIAMYM STYKOM

- požieraním mäsa zvierat uhynutých na besnotu
- vzdušnou cestou kvapôčkami slín
- predmetmi znečistenými čerstvými slinami besných zvierat (šaty, srsť, perie…)

PATOGENÉZA

Veľký význam má lokalizácia pohrýzenia. Najnebezpečnejšie sú pohrýzenia v oblasti hlavy, šije a nechtových phalangov prstov, lebo v týchto miestach sú bohaté nervové zakončenia. Vírus preniká perineurálne a centripetálne axoplazmou do CNS, kde poškodzuje neuróny hyppocampu, predĺženej miechy, sympatických ganglií,, thalamu, pyramidových bunkách mozgovej kôry a Purkyňových bunkách mozočka. V cytoplazme veľkých neurónoch sa tvoria acidofilné inklúzie, ktorých priemer je 2-10mikrometrov, tzv. Negriho telieska. Predstavujú matrix, v ktorom sú vírusový nukleokapsid aj celé virióny pripravené na opustenie bunky pučaním. Okolo úseku poškodených buniek vznikajú lymfocytárne infiltráty, tzv. uzlíky besnoty. Nekróza nervových buniek spôsobuje paralýzy, má ireverzibilný charakter, čo spôsobuje smrť chorého.

VÝSKYT VO SVETE

Besnota sa môže objaviť hocikde na svete. V niektorých štátoch sa ju vďaka prísnym karanténnym opatreniam podarilo zlikvidovať. K takýmto krajinám patrí Veľká Británia či Austrália, ktorú ešte donedávna sužoval pomerne hojný výskyt „besných“ netopierov. Medzi rizikové patrí predovšetkým územie Indie, Nepálu, celá juhovýchodná Ázia, rovnako tak Afrika a niektoré časti Strednej a Južnej Ameriky. Napr. v Bangkoku je asi šesť percent túlavých psov postihnutých besnotou (Obr.1).

VÝSKYT NA SLOVENSKU

Aj Slovenská republika je krajinou, kde sa táto nebezpečná choroba vyskytuje. V prvom štvrťroku roku 2001 sme zaznamenali 19 nových ohnísk besnoty líšok, 3 ohniská besnoty mačiek a 2 ohniská besnoty u psov. V súčasnom období práve túlavé neočkované mačky predstavujú riziko prenosu besnoty. V našich podmienkach sa poranenia besnými alebo z besnoty podozrivými zvieratami vyskytujú najčastejšie v máji až júli, najnižšia je ich frekvencia v zime. Viac ako 2/5 poranených zvieraťom pripadá na deti 5-9 ročné. Deti spolu s mladistvými tvoria viac ako polovicu všetkých poranení. Tak distribúcia poranení podľa veku, ako aj ich sezónne rozloženie súvisia predovšetkým so zvýšeným kontaktom detí najmä so psami a domácimi mačkami, ktoré spôsobujú najčastejšie ľudské poranenia (Obr.2).

PRÍZNAKY OCHORENIA U PSOV

Besnota psov má tri formy:
•zúrivú formu
•tichú formu
•atypickú formu

Zúrivá forma besnoty sa podľa príznakov rozdeľuje na niekoľko štádií, a to:

1.štádium zádumčivosti (melancholické)
2.štádium zúrivosti (excitačné)
3.štádium obŕn (paralytické)

Štádium zádumčivosti. Je to prvé štádium po uplynutí inkubačnej doby (3-6 týždňov). Pes sa stáva smutným, zádumčivým, ľakavým a nepokojným. Uchyľuje sa na tmavé miesta. Často bezdôvodne vyskočí a rozšteká sa, neustále si líha a opäť vstáva. Niekedy má zlú náladu a je nebezpečný. K svojmu pánovi je však ešte vždy dôverčivý a lichotí mu. Stráca hravosť. Spočiatku ešte žerie, ale ťažko hltá, lebo dostáva kŕče hltana. Býva veľmi smädný, lebo má horúčku. Začína sa u neho prejavovať „perverzná chuť“. Líže a žerie nestráviteľné veci ako sú kamene, hnoj, drevo, perie, handry, … Toto štádium trvá pol až tri dni.

Štádium zúrivosti. Nespokojnosť a rozčúlenosť sa stupňujú až do zúrivosti. Pre ochrnutie hrtana sa hlas psa stáva chrapľavým. Pes je veľmi zúrivý a neobmedzene hryzie všetko živé i neživé, čo mu príde do cesty. Pes si v zúrivosti často ohryzie aj časti vlastného tela ( chvost, nohu, pohlavné orgány). V tomto štádiu je besný pes najnebezpečnejší pre ľudí i zvieratá. Ľudí dohryzie tým viac, čím viac sa bránia. V tomto štádiu už napáda aj svojho vlastného pána a jeho rodinu. Štádium zúrivosti trvá 3 – 4 dni.

Štádium obŕn. Posledné štádium, kedy ochrnú čeľustné a jazykové svaly a sánka je ovisnutá. Jazyk visí z papule, je suchý a modrý. Z ústnej dutiny vyteká množstvo ťahavých slín. Postupne ochrnie celé telo. Nakoniec zviera za príznakov udusenia zahynie. Toto štádium trvá obyčajne pol dňa až dva dni.

Tichá forma besnoty sa vyznačuje tým, že z prvého štádia zádumčivosti prechádza nákaza hneď do štádia obŕn. Táto forma je najčastejšia u domácich psov, ktoré síce boli ochranne očkované proti besnote, ale ešte sa u nich nevytvorila dostatočná imunita ( mesiac po očkovaní ), alebo sa vyskytuje u psov po uplynutí určitého obdobia po očkovaní.

Atypická forma besnoty neprebieha za uvedených príznakov. Obyčajne sa prejavuje poruchami tráviaceho aparátu.

PRÍZNAKY OCHORENIA U ČLOVEKA

Nákaza sa na človeka prenesie predovšetkým slinami besného zvieraťa. Z človeka na človeka sa nákaza neprenesie (výnimočne pri záchvatoch). Inkubačná doba je u ľudí rôzna. Najkratšie inkubačné obdobie je 10 – 15 dní pri ranách na hlave a pri hlbokých poraneniach, ostatné poranenia majú dlhšiu inkubačnú dobu (3 týždne, 1-2 mesiace). Je nesmierne dôležité, aby sa hneď po poranení besným alebo na besnotu podozrivým zvieraťom aplikovala injekcia očkovacej látky, ktorá môže človeka uchrániť pred vypuknutím besnoty. Ak už besnota u človeka vypukne, neexistuje žiadna nádej na vyliečenie. Klinici rozlišujú 3 štádiá ochorenia.
Prvé – prodromálne štádium, charakterizujú bolesti v záhlaví, horúčka, nespavosť, nechuť do jedla a pitia, zmena nálady, nepokoj, pocit strachu, miesto poranenia je na dotyk bolestivé, páli a svrbí, často sa prenesie až na polovicu tela. Tento stav trvá niekoľko dní.

Druhé - exitačné štádium choroby sa označuje aj ako obdobie kŕčov, ktoré trvajú 2 – 3 dni. Nastávajú kŕče hltanových, hrtanových svalov a dýchacieho svalstva. Tieto kŕče sa stále viac opakujú, pacient má strach piť, dokonca aj pohľad na pohár vody či zvuk tečúcej vody mu vyvoláva strach tzv. hydrofóbia, rovnako aj závan vzduchu pri tvári - aerofóbia, hlasnejšia reč, to všetko mu spôsobuje obrovské utrpenie. Dostavujú sa záchvaty zúrivosti, v ktorých chorý zo seba trhá kusy oblečenia, napáda ľudí, škriabe a kuše. Kŕče mu znetvoria tvár, ktorá sa stáva cyanotickou – zmodrie a objaví sa aj namáhavé Cheyneho-Stokesovo dýchanie. Pretože pacient nemôže sliny pregĺgať, vytekajú mu z úst. Je v delíriu a má zvýšenú teplotu 39 - 40C. Občas má aj jasné vedomie, pričom si uvedomuje hrôzu svojho postavenia a duševne veľmi trpí. Väčšina pacientov umiera do troch dní na vyčerpanosť vo vysokej horúčke pri jednom z veľkých záchvatov dusenia.

V ojedinelých prípadoch možno pozorovať aj tretie – paralytické štádium. Toto štádium trvá len niekoľko hodín a pacient je pri plnom vedomí. Vymiznú kŕče hltana i hrtana a pacient môže zasa pregĺgať a napiť sa aj vody. Ale potom sa stáva nehybným, obrny čoraz viac postihujú všetky svaly a aj orgány, objavia sa paralýzy končatín. Smrť spôsobuje paralýza srdca, alebo dýchacieho centra, väčšinou na šiesty deň od vypuknutia choroby. Rovnako ako u zvieraťa, tak aj u človeka sa môže prejaviť tzv. tichá besnota, hlavne u žien a detí. V tom prípade hneď po prvom štádiu dochádza k paralýze. Vypuknutá besnota je u človeka beznádejná, lebo vírus besnoty veľmi silne poškodzuje ústredné nervstvo. Vtedy už nepomáhajú nijaké lieky ani séra. Na zmiernenie obrovských fyzických a morálnych útrap sa používajú silné narkotiká (morfium) a podkožne barbituráty.

DIAGNOSTIKA

Základom je anamnéza (uhryznutie) a klinické príznaky, podľa ktorých odlišujeme besnotu od nasledujúcich ochorení : tetanus, vírusová encephalitída, poliomyelitída, hystéria, neuróza, delirium tremens alkoholikov. Laboratórne môžeme diagnózu potvrdiť :

•Imunofluorescenčnou technikou – dôkazom vírusového antigénu v bunkách odtlačku rohovky, ústnej sliznice alebo svalového tkaniva,
•dôkazom Negriho teliesok, hlavne z buniek hyppocampu a z Purkyňovych buniek mozočka
•Serologickou diagnostikou – dôkazom špecifických protilátok z mozgomiechového moku (imunoglobulínov), z moču (bielkovina, cukor, acetón) a zo slín.

PREVENCIA

Prevencia besnoty sa zakladá na preventívnom očkovaní psov vakcínou, tzv. Hemptova vakcína z baraních mozgov, v ktorej sa nachádza fixný vírus inaktivovaný éterom. Keďže táto vakcína vyvolávala u 1/1600 recipientov postvakcinačnú encephalitídu, prestala sa používať. U človeka prevenciu besnoty vykonávame imunizáciou, ktorú delíme na aktívnu a pasívnu. Pasívna imunizácia je indikovaná u rozsiahlych poranení spôsobených pohrýzením, poškrabaním alebo poslinením chorým zvieraťom. Aplikuje sa preparát SERUM ANTIRABIKUM 1000 IU PASTEUR inj., Pasteur Merieux, Francie. Je to vysoko purifikovaný heterologný imunoglobulín pripravený zo séra hyperimunizovaných koní Pasteurovým kmeňom vírusu pomnoženým na tkanivových kultúrach. Preparát okrem imunoglobulínu obsahuje neutralizovaný vírus besnoty. Podáva sa s.c. alebo i.m.
Protilátky dosiahnu maximálnu koncentráciu za 24 hodín po aplikácii a chráni 3 týžne až 3 mesiace. K aplikácii nie sú kontraindikácie ani gravidita ani laktácia. Aktívna imunizácia sleduje cieľ profylaxie – preexpozičná vakcinácia u rizikových skupín osôb ( veterinári, chovatelia zvierat, niektorí laboranti a osoby, ktoré cestujú do endemických oblastí) alebo terapiu – postexpozičná vakcinácia.

Preexpozičná imunizácia : 3 dávky po 0,5 ml s.c. alebo s.m. Prvé dve dávky v mesačnom odstupe, tretia dávka po roku od 2. dávky. Posilňovacia (booster) dávka – každé tri roky po základnom očkovaní.

Postexpozičná imunizácia : prevádza sa v antirabických centrách, u osôb neimunizovaných proti besnote sa podáva 5 dávok po 0,5 ml s.c. alebo i.m. v dňoch D0, D3, D7, D14, D30 po kontakte s besným zvieraťom. Booster sa aplikuje v D90. Najnovšia vakcína proti besnote je vakcína s názvom : IMOVAX RABIES VERO, Pasteur Merieux, Francie. Obsahuje suspenziu neživého lyofilizovaného Pasteurovho vírusu pestovaného na Vero kontinálnej bunkovej línii, aplikuje sa hore uvedeným spôsobom. Ochrana nastupuje za 2 týždne po podaní najmenej 2 dávok a chráni 2 až 3 roky. Ďalším u nás dostupným preparátom, získaný pomnožením vírusu na kultúrach kuracích fibroblastov je RABIPUR (PCEC RABIES VACCINE) BEHRING inj. Podáva sa v množstve 1 ml i.m. opäť v 6 dávkach. Vzhľadom na veľké nebezpečenstvo ochorenia neexistujú žiadne kontraindikácie, čiže postexpozičné očkovanie môžeme previesť aj počas gravidity a laktácie. Ako nežiadúce účinky v súvislosti s podaním vakcíny sú popisované iba lokálne reakcie v 0,2 – 5% vznikajúcich v podobe začervenania a infiltrácie. Celkové (systémové) príznaky sa objavujú do 3 týždňov po aplikácii vakcíny a prejavujú sa teplotami, urtikou a artralgiami, sprevádzané aj nauzeou. Iné očkovania môžu pokračovať po 14 dňoch od poslednej dávky. Ochranný účinok vakcinácie je neistý u nemocných s imunosupresívnou terapiou a s imunodeficienciou.

PROTIEPIDEMICKÉ OPATRENIA

V našich podmienkach spočívajú najmä na tlmení besnoty medzi voľne žijúcimi zvieratami, najmä medzi líškami. Organizuje sa plošná vakcinácia líšok, ich redukcia na biologický primeraný stav, napr. plynovaním líščich nor. V niektorých štátoch sa zavádza aj aktívna imunizácia líšok pomocou atenuovaného vírusu, ktorý sa podáva na mäsových návnadách. V boji proti besnote domácich zvierat rozhodujúcu úlohu hrá kontumácia psov a mačiek a vakcinácia psov. Profylaxia besnoty u ľudí spočíva na včasnom a správnom chirurgickom ošetrení poranenia a na špecifickej profylaxii pomocou inaktivovaných vakcín, v indikovaných prípadoch kombinovanej s podaním antirabického séra alebo špecifického imunoglobulínu. Osobitné úlohy pripadajú aj zdravotnej výchove, zameranej na spoznanie besného, alebo z besnoty podozrivého zvieraťa a spôsobov ako sa chrániť pred ním.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk