Lastúrniky
Lastúrniky /Bivalvia/ sú mäkkýše charakterizované dvoma lastúrami, spojenými na chrbtovej strane zámkom z pružného väzu a do seba zapadajúcich zubov. Príslušníci tejto veľkej skupiny živočíchov sa vyskytujú vo všetkých moriach. Viacero druhov /asi 20 %/ žije v sladkých vodách. Obe lastúry, v ktorých sa nachádza mäkké telo zvierat, zatvárajú a otvárajú mohutné svaly. Ak hrozí nebezpečenstvo, lastúrniky pritiahnu obe lastúry tesne k sebe – zavrú sa. Ak sú lastúry otvorené, nasáva sa voda k žiabram štrbinami v plášti, prípadne osobitnými nasávacími rúročkami /sifónmi/. Lastúra vylučuje mäsitý plášť. Pozostáva z viacerých vrstvičiek vápenných solí, získavaných z vody a z potravy. Kyslík potrebný na dýchanie získavajú lastúrniky z vody, ktorá prúdi okolo žiabier. Žiabre sú pôvodne orgánom slúžiacim na preciedzanie potravy z vody. Časť dýchacej funkcie obstaráva aj plášť.
Lastúrniky nemajú hlavu, preto sa niekedy označujú aj ako „bezhlavé“. Niektoré lastúrniky plávajú tak, že striedavo zatvárajú a otvárajú lastúry a vystrekovaný prúd vody ich potom posúva, takže sa zdá akoby skákali. Iné žijú v bahne alebo piesku a posúvajú sa nohou. Poznáme aj lastúrniky, ktoré vŕtajú do dreva, ba aj do kameňov. K pevným predmetom sa môžu prichytiť tým, že „pricementujú“ jednu z lastúr k ich povrchu, alebo sa k nemu prilepia rohovinovými vláknami, vylučovanými osobitnou byssovou žľazou. V mnohých zemiach stalo sa lovenie a spracúvanie lastúrnikov dôležitým odvetvím potravinárskeho priemyslu.
Ustrice pestovali v Európe už starí Rimania, ale aj iné lastúrniky sú dôležitou potravou. /hrebenatky, ustrice/ Niektoré druhy zas bývajú nebezpečnými škodcami. /vŕtačky/ Lastúrniky sú hlavným zdrojom perál a perlete. Ich veľkosť sa pohybuje od 1 cm až po mušľu obrovskú, ktorá má hmotnosť až 220 kg. Najstaršie fosílne lastúrniky sa vyskytujú v horninách starých 450 miliónov rokov. Ich lastúry sa však rozpustili, keď lastúrniky skameneli, takže dodnes sa zachovali zväčša len ich odtlačky. Počet rôznych typov lastúrnikov a ich množstvo výrazne vzrástlo počas druhohôr. Dovtedy síce prežilo niekoľko prvohorných foriem, ale nastúpilo aj veľa nových druhohorných typov. V treťohorách boli lastúrniky ešte stále hojné a dodnes predstavujú veľmi rozšírenú skupinu živočíchov s veľkým hospodárskym významom.
Zdroje:
Svet živočíšnej ríše, encyklopédia, OSVETA 1990 -
|