Sú hmotným základom dedičnosti, lebo poradie nukleotidov určuje vlastnosti bunkových bielkovín. Do molekúl NK sú zapísané všetky vlastnosti, ktoré sa pohlavnými bunkami prenášajú z rodičov na potomkov. SACHARIDY - sa vyskytujú buď ako monosacharidy (glukóza, fruktóza), disacharidy (sacharóza) alebo polysacharidy (škrob a celulóza). Význam: pri energetickom metabolizme. Fotosyntézou sa pri vzniku glukózy premieˇna slnečná energia na chemickú. Glukóza je najpohotovejší zdroj energie. Pospájaním viac molekúl monosacharidov vznikajú polysacharidy, ktoré sú dôležitou zásobou energie: škrob v rastlinných bunkách a glykogén (živočíšny škrob). Sú aj dôležitou stavebnou súčasťou buniek. BS rastlí obsahujú celulózu, huby chitín. TUKY - sú estery karboxylových kyselín s glycerolom. Sú najbohatším zdrojom energie. človek a väčšina živočíchov má najväčšiu zásobu energie v tukovom tkanive, rastliny v semenách. Fosfolipidy, čiže tuky, na ktoré je naviazaný zvyšok kyseliny fosforečnej, sú súčasťou biomembrán. ŠTRUKTÚRA BUNIEK

Bunka je útvar veľmi malý, voľným okom pozorovaný len výnimočne, musíme preto používať mikroskopy. Svetelným mikroskopom môžeme pozorovať okrem tvaru bunky len niektoré jej vnútorné štruktúry, napr. jadro, vakuoly a chloroplasty. To, čo pozorujeme pomocou svetelného mikroskopu nazývame mikroskopická štruktúra bunky. Ak použijeme elektrónový mikroskop, hovoríme o submikroskopickej štruktúre alebo ultraštruktúre bunky (štruktúry, ktoré sú menšie ako 0,2 mikrometra).

Všeobecná štruktúra bunky

Princíp stavby všetkých buniek je rovnaký. V každej bunke rozlišujeme cytoplazmu, jadro a bunkové povrchy. Cytoplazma sa skladá z veľkého množstva drobných bunkových štruktúr (cytoplazmatických organel). Stavebným základom vačšiny týchto organel sú veľmi tenké membrány, ktoré sa jednotne nazývajú biomembrány. Sú zložené z dvoch vrstiev fosfolipidov a molekúl bielkovín. Bunkové membrány, ktorých základom sú biomembrány, sa všeobecne nazývajú membránové organely alebo membránové štruktúry bunky. Ďalšou zložkou cytoplazmy sú ribozómy. Sú to zrniečka zložené z ribonukleovej kyseliny a bielkovín. Na ribozómoch s atvoria nové bielkoviny. Treťou dôležitou zložkou cytoplazmy sú tzv. cytoskeletné sústavy. V cytoplazme väčšiny buniek sú uložené aj zásobné látky (bielkoviny, tuky, škrob, glykogén) alebo odpadové látky (soli, pigmenty) vo forme zrniečok, kryštálikov alebo kvapôčok. Nayzývame ich bunkové inklúzie. Hlavnou zložkou bunkového jadra sú chromozómy. Každý chromozóm obsahuje jednu veľkú molekulu DNA.