1.BUNKA

Bunka je základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou všetkých živých sústav. Veda, ktorá skúma všetky javy na úrovni bunky, sa nazýva cytológia. CHEMICKÉ ZLOŽENIE BUNKY

Bunka obsahuje 60 - 90 % vody. Ak vodu odparíme, získame sušinu. Jej hmotnosť tvorí 10 - 40 % celkovej hmotnosti bunky. V sušine sa nachádzajú látky anorganické, asi 1 - 10 % a látky organické, ktoré tvoria väčšinu sušiny. Z organických látok sú najčastejšie zastúpené bielkoviny, potom sacharidy, tuky a vždy aj nukleové kyseliny. Význam vody v bunkách

Voda je základná podmienka života. Je to účinné rozpúšťadlo mnohých látok. Takmer všetky chemické reakcie, ktoré sú pre bunku dôležité, môžu prebiehať len vo vodných roztokoch. Tvorí hydratačný obal bielkovín a nukleových kyselín a umožňuje ich biologickú aktivitu. Má takisto dôležitú úlohu pri biochemických dejoch. Má termoregulačnú funkciu. Je reaktantom niektorých reakcií, napr. fotosyntéza, hydrolýza. Základné organické látky buniek

Všetky organické látky sú zlúčeniny uhlíka. Atómy uhlíka majú schopnosť sa navzájom sa viazať a utvárať rozlične dlhé reťazce, ktoré sú základom molekúl organických látok. Najdôležitejšie sú bielkoviny, nukleové kyseliny, sacharidy a tuky. BIELKOVINY - sú makromolekulové zlúčeniny, ktoré vznikajú spájaním AK peptidovou väzbou. Takto vzniknutý reťazec sa nazýva polypeptidový reťazec. Bielkoviny sú najčastejšie zložené z niekoľko 100 aminokyselín. Poznáme 20 druhov aminokyselín.
Funkcie bielkovín: sú stavebnou súčasťou všetkých bunkových štruktúr, tvoria koloidy v cytoplazme, pútajú vodu, všetky enzýmy, ktoré katalyzujú väčšinu chemických reakcií v bunke, sú enzýmy, majú význam pri metabolizme ostatných látok, takisto majú význam pri regulácii dejov v organizme, napr. hormonálne riadenie (niektoré hormóny sú bielkovinového charakteru) a imunitná ochrana (protilátky sú bielkoviny). V niektorých prípadoch sú bielkoviny aj zásobou energie a aminokyselín. NUKLEOVÉ KYSELINY - vznikajú spájaním nukleotidov. Každý nukleotid je zložený z dusíkatej organickej bázy, cukru s piatimi uhlíkmi (pentózy) a kyseliny fosforečnej. Niektoré NK majú cukor ako ribózu, preto sa nazývajú kyseliny ribonukleové - RNA. Druhým typom sú kyseliny deoxyribonukleové - DNA, ktoré obsahujú cukor deoxyribózu. RNA a DNA sú zložené zo 4 rozličných nukleotidov. Molekulu DNA tvoria dve vedľa seba prebiehajúce polynukleotidové reťazce. Množstvo NK je pomerne malé, ich význam je však prvoradý.