Delfín je najznámejší a najobľúbenejší zo všetkých morských cicavcov. Napriek tomu však život delfínov pri pobrežiach všetkých svetových morí zostáva neustále veľkou nevylúštenou hádankou.Delfíny skákavé, ktoré nás upútajú svojím oceľovo sivým chrbtom a krátkou vytiahnutou papuľou, sú inteligentné zvieratá. Zvuky, ktoré vydávajú, sú určitým druhom reči.

SPOSOB ŽIVOTA
O sociálnych zvykoch delfínov žijúcich v oceánoch vieme len málo, pretože štúdium v ich prirodzenom prostredí, vo vode, je veľmi náročné. Výskumy však ukazujú, že druhy, akými sú delfín skákavý, žijú v tesne previazaných skupinách.Delfíny sú spoločenské tvory, žijúce v skupinách najrozličnejšieho zloženia: alebo spolu žijú zvieratá jedného pohlavia, alebo sú samice a samce spolu so svojimi mláďatami. Navzájom si pomáhajú pri love, pri pôrode aj v chorobe. Táto priateľská spolupráca je pre ich život nevyhnutná.Stádo delfínov býva rôzne veľké a môže mať dvoch, ale aj tisíc členov.

Počet jedincov sa neustále mení, lebo niektoré skupiny opúšťajú stádo a iné sa k nemu, naopak, pripájajú. Príčiny takéhoto javu sú rôzne. Napríklad dostupné množstvo potravy, vzdialenosť od pobrežia alebo počet jedincov, ktorý je potrebný na ochranu pred nepriateľmi, napríklad žralokmi. Veľkosť skupiny môže závisieť aj od ich aktivity a miesta výskytu. Napríklad, počas dňa odpočívajú delfíny v malých skupinkách neďaleko brehu, v bezpečí pred dravcami. K večeru sa začnú zhromažďovať vo väčšom počte, čo je prejavom ochoty vyraziť na lov do hlbších vôd. Ich aktivita sa začína zvyšovať, Vyskakujú z vody, otáčajú sa okolo svojej osi a rýchlo spoločne plávajú, náhle meniac smer. Menšie skupiny uprostred stáda predstavujú trvalé spoločenské jednotky, kde jestvuje najdôležitejší vzťah medzi matkou a mláďaťom, ktoré približne 18mesiacov cicia mlieko.

POTRAVA A SPOSOB LOVU
Delfíny žerú najrôznejšie druhy rýb a spôsob ich lovu zodpovedá druhu koristi. Pretože lovia jednotlivé ryby, za normálnych okolností nevyhľadávajú malú korisť. V ich potrave sa iba v malej miere vyskytujú menšie hlavonožce alebo iné bezstavovce, prípadne aj na vodnú hladinu sadajúce vodné vtáky.Pri zachytení a spozorovaní veľkého kŕdľa rýb sa na spoločný rybolov zhromaždia až stovky delfínov. Ryby sa pred blížiacimi delfínmi snažia rozpŕchnuť, tie sa však navzájom zvolávajú a vytvoria pevnú hradbu. Voľná hladina tvorí pre ryby prekážku, ktorú nie sú schopné prekonať. Existujú domnienky o tom, že delfíny znepokojujú ryby hlasitými zvukmi, ktoré pri tom vydávajú. Pokiaľ ryby tiahnu v kŕdľoch alebo voľne plávajú vo vode, delfíny ich lovia počas celého dňa.Pri love vytvoria rad a plávajú vedľa seba. Keď nájdu húf rýb, predsunutá skupina sa odpojí a obkľúči potenciálnu koriť, plávajúc okolo nej v čoraz väčšmi sa zmenšujúcich kruhoch. Keď sa vyplašené ryby priblížia k hladine, všetky delfíny sa začnú kŕmiť. Ale nie sú jediné . Hurhaj priláka aj morské vtáky, ktoré sa vrhajú nadol, aby sa zapojili do hodovania. Útočia na chytené ryby zhora, zatiaľ čo dolu ich delfíny hltajú plnými dúškami.

KOMUNIKÁCIA
Delfíny sa navzájom dorozumievajú mľaskavými a cvakavými zvukmi. Nie je presne známe, koľko znakov táto “reč“ obsahuje, rozhodne však niet pochýb o tom, že delfíny navzájom spoznávajú a odpovedajú si.Delfín vydáva zvuky z dvoch dôvodov- pri komunikácii so svojimi druhmi a pri získavaní informácií o svojom okolí, predovšetkým o prítomnosti rýb, ktoré loví. Delfíny využívajú celý rozsah svojho repertoáru na dorozumievanie. Každý jedinec ja schopný vydať okolo 30 rôznych zvukov vrátane individuálneho pískanie, ktoré, hoci sa podobá pískaniu matky, je neopakovateľné. Ďalšie zvuky zahŕňajú zúrivé cvakanie, často sprevádzajúce stretnutie agresívnych samcov, a dôverný chichot maznajúcich sa samcov a samičiek. Delfíny okrem vysokofrekvenčných hvizdov používaných na vzájomné dorozumievanie sa vydávajú cvakavé zvuky, ktoré sa odrážajú od predmetov a podávajú informácie o okolitom mori. Tento proces sa nazýva ECHOKOLÁCIA .Keď zviera vydá celý rad vysokých cvakavých tónov, vytvorí sa zvuková stena, ktorá putuje vodou. Ak narazí na pevný objekt, vytvára spätne odraz.Mozog delfína je prispôsobený na vnímanie odrazu, ktorý sa k nemu vodu spätne vracia. Interpretuje ho ako určitý „obraz zvuku“ vo svojom okolí. Podľa neho potom urči nielen veľkosť koristi, ale aj jej smer a vzdialenosť.Všetci sa pokúšali zostaviť slovní zvukov delfína, ale mnohé zostávajú pre ľudí naďalej záhadou. Snažili sa odhaliť aj presný mechanizmus, ktorý delfíny využívajú na vytváranie týchto veľmi rozdielnych zvukov.

ROZMNOŽOVANIE
Delfíny skákavé sa zvyčajne pária na jar alebo v lete, samice potom o desať až dvanásť mesiacov brezivosti porodia jedno mláďa.Matke pri pôrode pomáhajú dvaja, často aj viacero delfínov, ktoré fungujú ako „pôrodné baby“. Tie ju chránia pred útokmi žralokov, ktoré by mohli prilákať krv vytečená pri matkinom pôrode. Po narodení mláďaťa sa celá skupina dáva do pohybu a „pôrodné baby“ sprevádzajú novonarodeného delfína na jeho prvej ceste za vzduchom k vodnej hladine. Delfíny sú pri pôrode veľmi závislé od pomoci týchto pôrodných asistentiek. Rovnakú pomoc poskytujú delfíny aj akémukoľvek zranenému jedincovi. Ihneď po volaní o pomoc priplávajú ostatné delfíny k zranenému zvieraťu a snažia sa obeť vo vode rôzne nadnášať alebo postrkovať, aby sa mohlo na vodnej hladine nadýchnuť.Matka kojí svoje mláďa najmenej 16mesiacov, takže ďalšie mláďa môže priviesť na svet o necelé dva až tri roky. Pravdepodobne sa pári zakaždým s iným samcom.