Kone sú štvornohé, bylinožravé cicavce s jedným kopytomna každej nohe. V dávnej minulosti boli divé, dnes sú všaktakmer všetky kone zdomácnené. Väčšina kopytníkovpatrí medzi párnokopytníky-ich nohy sú zakončené dvomaprstami s kopytami. Nohy koňa sú však zakončené jednýmveľkým kopytom. Táto vlastnosť spolu s dlhými silnými nohamirobí z koní rýchlych a neúnavných bežcov. Sú dokonale prispôsobené životu na šírych pláňach, kde sa nedápred nepriateľom ukryť. Kone sú spoločenské zvieratáa v prírode žijú v 10-až 20-členných čriedach. Kobyly súschopné od veku 2-3 rokov priviesť na svet 1 mláďa ročne.Kedysi sa na pláňach východnej Európy a strednej Áziepreháňali celé čriedy divých koní. Stávali sa korisťou vlkova iných nepriateľov, ale lovili ich aj ľudia pre potravu. Asipred 6000 rokmi ľudia po prvý raz skrotili kone. Odvtedy sa história koní dramaticky zmenila.

Domestikované kone čoskoro počtom prevýšili divé, ktoré sa stali veľmi vzácnymi.Pôvodne existovali 3 rôzne druhy divých koní. Koncom19.stor. však ostal už len jeden, kôň Przewalského, žijúciv odľahlých oblastiach Mongolska. Dnes žije v rôznych zoologických záhradách na svete asi 700 koní Przewalského.Kone boli šlachtené na rôzne účely. Niektoré plemená boli šlachtené pre svoku ťažnú silu a mali za úlohu ťahať pluhya vozy, skôr ako boli známe traktory. Dnes existuje asi 200rôznych plemien koní. Patrí medzi ne obrovský shirský kôň,ktorý v kohútiku dossahuje výšku až 2 m, ale i shetlandské poníky, vhodné aj pre deti, a falabella z Argentíny, ktorá je menšia ako mnohé plemená psov. Dnes sa kone používajú na celom svete okrem Antarktídy. V mnohých krajinách sú dodnes základým prostriedkom na dopravu a obživu obyvateľstva. V Severnej Amerike mali od polovice 19.stor.významnú úlohu pri chove dobytka a Austrálčania dodnespoužívajú kone vyšľachtené z odolného plemena waler,ktoré chovali prví prisťahovalci. Okrem toho sa kone dnes používajú aj v polícii, pri slávnostiach, športových udalostiach,pri poľovačkách a jazdení pre zábavu. Najpopulárnejšie súvšak konské dostihy. Na ne sa najčastejšie používajú anglické plnokrvníky, potomkovia arabských žrebcov krížených v 18. stor. s anglickými dostihovými koňmi.