Dážďovky patria do radu máloštetinovcov, ktorý obsahuje vyše 2000 druhov suchozemských obrúčkavcov. Najväčšie druhy žijúce v Južnej Amerike a Austrálii bývajú vyše 2 m dlhé. U nás je najznámejšia dážďovka zemná, ktorá zriedka dorastá do dĺžky 15 cm.- Dážďovky majú zvyčajne ružovú alebo tmavočervenú farbu a ich telo môže mať až 200 článkov, ústa pritom majú na prednom konci tela, ale viditeľné zmyslové orgány im chýbajú. Reagujú však na intenzitu osvetlenia a na chvenie.- Každá dážďovka má samičie a samčie pohlavné orgány, ale nie je schopná samooplodnenia.

Po párení vylúči slizový kokón obsahujúci až 28 vajíčok, z ktorých sa asi o tri týždne vyliahnu malé dážďovky. Väčšina dážďoviek má asi v tretine dĺžky tela široký prstenec, ktorý nazývame opasok. Je to žľaznatý orgán, z ktorého toto kokónové „puzdro“ na vajíčka vzniká.- Potravu dážďoviek tvoria organické latky nachádzajúce sa v pôde. Dážďovky totiž vyžierajú chodbičky do pôdy a z nej tieto organické latky čerpajú. Dážďovka sa väčšinou pohybuje v horných vrstvách pôdy, no pri nebezpečenstve sa veľmi rýchlo premiestni do hlbších častí.Rýchly pohyb jej umožňujú pevne štetiny umiestnené po bokoch.- Dážďovkine chodbičky uľahčujú vnikanie vzduchu a vody do pôdy. Typickým znakom dážďovkinej činnosti sú kôpky „trusu“ na povrchu.

Tento „trus“ je vlastne pôda, ktorú dážďovky zhltnú, v čreve spracujú a zbavenú živín a humusu vylúčia z tela a vytlačia na povrch. -Dážďovky väčšinou žijú na lúkach, kde majú dostatok potravy, a narozdiel od obrábaných pôd viac „pokoja“. Druhy DážďoviekDážďovka zemná – je príbuzná pijavici, patria do spoločného kmeňa. Dážďovka obyčajná – Je to dazdovka zemna, ma len iny nazov.Dážďovka pobrežná – Tato dážďovka je zvláštna tým, že žije na pobreží morí a oceánov.