Čo boli dinosaury?
V ďalekej minulosti žila pozoruhodná skupina živočíchov, ktoré voláme dinosaury. Pretrvali takmer 150 miliónov rokov potom zmizli z povrchu Zeme. Ich vymretie patrí medzi najväčšie záhady všetkých čias. Mnohé z nich boli obrovské, ale našli by sa medzi nimi aj maličké exemplárne - nie väčšie ako kura. Niektoré z nich boli mierumilovné a živili sa rastlinami, kým iné patrili k dravým, ostro zubým mäsožravcom. Dinosaury boli plazy tak ako jašter leguán. Mali šupinatú kozu a kládli vajíčka. Avšak na rozdiel od jašterice s jej krátkymi, rozchádzajúcimi sa nohami, mali dinosaury dlhé nohy, schované pod telom. Znamená to, že sa mohli pohybovať oveľa hospodárnejšie. V čase keď žili dinosaury, obývalo Zem aj mnoho iných plazov. Plávali v mori a lietali vo vzduchu, dinosaury však žili iba na súši. Dnes o nich vieme vďaka tomu, že ich kosti a zuby sa zachovali v horninách v podobe skamenelín.

Lietajúce plazy boli súčasťou sveta dinosaurov, ale nepatrili k nim. Ani jeden z dinosaurov nevedel lietať. Dávne objavyHoci vek dinosaurích pozostatkov sa ráta na milióny rokov až, do minulého storočia ľudia ani len netušili, že dinosaury existovali. Jedným z prvých obyvateľov dinosaurích kostí bol anglický doktor Gideon Mantell, ktorého koníčkom bolo zbieranie kameňov a skamenelín. Spolu s manželkou Mary Ann našiel roku 1820 niekoľko veľkých zubov trčiacich z kameňa. Nikdy predtým nevidel podobné zuby, takže keď našiel v ich blízkosti aj nejaké kosti, pustil sa do seriózneho výskumu náleziska. Po dlhom a namáhavom bádaní prišiel k záveru, že kosti a zuby patria istému druhu obrovského plaza. Pomenoval ho Iguanodon, čo v preklade znamená „zuby leguána“. Onedlho potom sa v Anglicku našli dva ďalšie plazy ; označili ich ako Megalosaurus a Hylaeo-saurus. Celá táto skupina však dostala spoločné meno až v roku 1841.Jeden z vynikajúcich vedcov tých čias - sir Richard Owen -navrhol, aby ich nazvali „dinosaury“ číže „hrôzostrašné jaštery“.

To všetko vyvolalo veľké vzrušenie vo vedeckom svete, a tak prepukol všeobecný lov na dinosaury. Krajina dinosaurovDinosaury žili na Zemi počas 150 miliónov rokov, a preto nás neprekvapí, že v priebehu tohto obdobia sa ich svet podstatne zmenil. Kontinenty, ktoré pôvodne tvorili jedinú obrovskú masu pevniny, sa postupne vzďaľovali, až kým nenabudli takú podobu, akú poznáme dnes. Znamená to, že sa súčastne menilo aj podnebie a oba tieto faktory ovplyvnili aj typy vtedajších rastlín. Zmeny pokračovali pomaly celé milióny rokov a zvieratá sa im postupne prispôsobovali. Na začiatku obdobia dinosaurov prevládali v krajine nízke rastliny pripomínajúce paprade, potom ich vystriedali rozľahlé ihličnaté pralesy a začalo sa dariť aj palmovitým cykasom. K najväčším zmenám prišlo neskôr, keď sa začali objavovať prvé kvitnúce rastliny. Mnohé z tých rastlín a kvetov, ktorými sa mohli živiť dinosaury, rastú ešte aj dnes.

Malé a veľké
Mnohí si predstavujú dinosaurov ako obrovské tvory, ktoré hravo dočiahli až na vrcholky stromov. Žili však aj maličké druhy, ktoré by vám nesiahali ani po kolená. Naj-väčšie zvieratá, aké kedy kráčali po povrchu Zeme, pred- stavuje skupina dinosaurov nazývaná Sauropoda. Boli to všetko bylinožravce. Najväčším sauropodom, o ktorom už dnes dosť veľa vieme, bol Brachiosaurus.V hmotnosti dosahoval asi 70 ton, bol 22 metrov dlhý a výška sa pohybovala okolo 12 metrov -bol teda vysoký asi ako troj- poschodový dom alebo mohutný dub. Nedávno sa našli kosti, patriace asi ešte väčším dinosaurom ako bol Brachiosaurus .Nazvali ich Supersaurus a Ultrasaurus a mohli byt až o celú tretinu väčšie ako Brachiosaurus! Živý Ultrasaurus mohol dosahovať hmotnosť dvadsiatich veľkých slonov. Protikladom týchto celkom mierumilovných obrov boli malé dinosaury podobného typu ako Compsognathus. Išlo o pohyblivé, úskočné mäsožravce, pričom niektoré z nich nevážili viac ako macka. Bránili sa chvostomChvost bol veľmi účinným prostriedkom obrany pre mnohé bylinožravé dinosaury, a to, čo im chýbalo pri zuboch a pazúroch, si nahradzovali práve svojimi dômyselnými chvostmi.

Niektoré dinosaury, najmä sauropody, mali dlhé a tenké chvosty, ktoré používali ako bič. Ak nehladíme na ich odstrašujúcu veľkosť, bol to hlavný spôsob obrany živočícha. Obrnené dinosaury číže ankylosaury mali na konci chvosta zhrubnuté kostné „kyje“ a okrem toho ich od hlavy až po päty chránil telesný pancier. Stegosaury- platnochrbté dinosaury vystavovali na obdiv impozantné chvostové ostne, ktoré používali proti útočníkom. Aj niektoré dnešné plazy používajú chvost ako obranu: krokodíly sa vyrútia na útočníka svojím ťažkým, šupinatým chvostom a aj niektoré jašterice majú dlhý, bičovitý chvost. Nijaký zo žijúcich plazov však nemá na chvoste také efektné a hrôzu naháňajúce hroty a kladivo vité výrastky, akými sa bránili niektoré dinosaury. Všetky dinosaury, ktoré používali chvost na obranu, patrili k štvornohým bylinožravcom. Dinosaury, ktoré chodili na dvoch končatinách, ako napríklad vtákopiskaté druhy, potrebovali chvost na udržiavanie rovnováhy. Potrava dinosaurovMnohí z nás si predstavujú dinosaury ako hrôzostrašné mäsožravé obludy.

Niektoré z nich však boli pokojné by- linožravce, ktoré jednoducho spásali vrcholky stromov, odtrhajúc z nich listy. Iné dinosaury mohli prijímať zmie- šanú potravu, podobne ako ľudia. Tie, ktoré neboli vege- tariánmi, sa neobmedzovali iba na mäso iných dinosa- urov, lovili všetko, čo sa pohlo, vrátane hmyzu a vtákov. Najdôležitejším kľúčom býva tvar i usporiadanie čeľusti a zubov. Už celkový tvar tela dinosaura nám dosť hovorí. Mäsožravce majú obvykle veľké hlavy a krátke, silné krky, umožňujúce odtrhať celé kusy mäsa z tela obete. Dlhé krky mnohých bylinožravcov sú užitočné pri získaní potravy z korún stromov. Král-„Tyranosaurus rex“ je očividne najznámejší z karnosaurov. Pri svojej impo- zantnej dĺžke 15 metrov mal masívnu lebku so silnými čeľusťami, vyzbrojenými zúbkovanými a až 18 centi- metrov dlhými zubami. Svoje zakrpatené paže pravdepodobne využíval pri vzpriamovaní tela z ležiacej polohy.

Zánik dinosaurov
Dinosaury zmizli z povrchu Zeme náhle, akoby má- vnutím prútika. Prečo sa to stalo, ostáva záhadou .Ešte pred 70 miliónmi rokov boli dinosaury vládcami Zeme. O päť miliónov rokov neskôr všetky vymreli, vari v prie- behu niekoľkých mesiacov. Vedci predložili verejnosti veľa teórií, pokúšajúcich sa vysvetliť ich náhle vymie- ranie. Mnohé z nich však ignorujú istý rozhodujúci mo- ment: dinosaury predstavovali iba jednu skupinu z mno- žstva tvorov, ktoré vymreli v tom istom čase, vrátane vše- tkých vodných a lietajúcich plazov. Preto každá teória, ktorá sa snaží vysvetliť vymieranie dinosaurov ,musí vedieť vysvetliť aj vymieranie spomínaných ďalších skupín živočíchov. Jedna z mnohých teórií tvrdí, že vajíčka dinosaurov požrali malé cicavce. Je to veľmi nepravdepodobné- nevysvetľovalo by to, prečo zmizli v tom istom čase aj iné druhy. Našli by sme dokonca aj také názory, že život ich unudil k smrti.