referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Arnold
Sobota, 1. októbra 2022
Sopečná činnosť
Dátum pridania: 26.07.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Cindushka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 492
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 10.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 16m 50s
Pomalé čítanie: 25m 15s
 
ČO JE SOPEČNÁ ČINNOSŤ?
Hoci sa nám zemský povrch javí ako pevný, jeho časti sa neustále pohybujú veľmi malou rýchlosťou. Občas sa vyskytne aj náhly a prudký pohyb, čo sa prejaví zemetrasením alebo sopečnou činnosťou. Sila zemetrasenia sa prejavuje v miernych záchvevoch až po ničivé otrasy. Pri sopečných činnostiach sa zvnútra Zeme dostáva na povrch žeravá hornina dočervena roztavená magma.

AKO VZNIKLI SOPKY?
Pred miliónmi rokov tvorila Zem roztavená žeravá látka – magma. V ďalšom období magma postupne vychladla a vystriedala ju pevná zemská kôra. Zem nikdy celkom nevychladla, v jej vnútri sa vždy nachádzala magma. Tieto roztavené horniny prenikajú na povrch cez trhliny v zemskej kôre, ktoré sa nazývajú sopečnými komínmi. Pod každou sopkou sa nachádza magmatická komora a vulkanický krb. Komoru spája so zemským povrchom sopečný komín, ktorý vyúsťuje do hlavného kráteru. Vedľa neho môžu byť ešte aj sekundárne alebo bočné krátery. Sopky bývajú pokojné, dymia, sú neustále aktívne alebo vybuchujú. Prvé dve fázy sú typické pre vyhasnuté sopky. V prípade nepretržitej aktivity z kráteru ustavične vyteká láva a tento stav často narušujú výbuchy, striedajúce sa s upokojením sopky.

ČO JE VLASTNE SOPKA?
Výbuch sopečnej erupcie pracuje podobne ako fľaša so sódou po rozmútení. Podobne ako plyn uväznený v sódovej vode, aj plyn v roztavenej hornine nazývame magma. Neustálymi silnými výbuchmi roztrhne sopku a láva začne vytekať. Dno sopky leží desiatky až stovky metrov po zemským povrchom. Teploty sa pohybujú od 600°C do 1200°C.Niektoré horniny sa preto tavia. Roztavené horniny stúpajú k povrchu a hromadia sa v kôre v miestach ktoré nazývame magmatický krb. Hlavný komín (sopúch) spája zásobník magmy s kráterom na vrchole sopky. Niektoré vulkány majú jeden alebo viac vedľajších sopúchov. Para, popol a plyn, ktoré sopka chŕli, vytvárajú vysoký sopečný mrak. Niekedy sa tento mrak častíc zrazí a vznikne pyroklastický prúd horúci mrak plynu, popola a pemzy, ktorá sa valí po svahu krkolomnou rýchlosťou, pričom spaľuje všetko, čo mu stojí v ceste.Magma vybuchuje viacerými spôsobmi. Závisí to od jej zloženia. Ak obsahuje málo plynu, steká po svahu ako ohnivá láva. Ak je bohatá na plyn, prudko vybuchuje, pretože spútané plyny sa v atmosfére rozpínajú a drobia magmu na časti. Rozdrobená časti padajú späť na zem a vytvárajú pyroklastckú spádovú prikrývku.

KDE VZNIKAJú SOPKY?
Väčšina z približne 1400 činných sopiek na Zemi sa nachádza v mieste dotyku dvoch tektonických dosiek. Keď hustejšia oceánska časť jednej dosky narazí do ľahšej, suchozemskej časti druhej dosky, ponorí sa hustej hrana pod ľahšou doskou. Nazýva sa to subdukcia (podsunutie). Časť podsunutej hrany sa roztaví na magmu, ktorá stúpa v horúcich, mazľavých vankúšoch a prerazí cez dosku nad ňou. Takouto činnosťou sa v Južnej Amerike vytvorili Andy. Ak sa dve dosky navzájom vzďaľujú, v kôre sa vytvoria pukliny. V prípade, že sú pukliny pod hladinou mora, stúpa magma cez ne pozdĺž rozširujúceho sa hrebeňa, čím sa formuluje nové oceánske dno alebo sopečné ostrovy. Ak je hranica medzi dvoma tektonickými doskami a pevnine, magma vytvára sopky na dne riftového údolia. Sopka nad „Horúcimi bodmi“, ako napríklad sopky na havajských ostrovoch, sa nachádzajú v strede tektonickej dosky, nie na okraji. Ako plameň roztavuje vosk sviečky, tak je žeravý materiál plášťa Zeme v horúcom bode prepaľuje dosku nad ním.

TIPY SOPIEK
Podľa zloženia:lávové - sú tvorené lávoutufové - sú tvorené sopečnými vyvrhlinamistratovulkány - sú tvorené vrstvami lávy a sopečnými vyvrhlinamiPodľa činnosti:činné - ešte stále prejavujú sopečnú činnosťspiace - už dlhšiu dobu neprejavili sop. činnosťnečinné(vyhasnuté) - už niekoľko miliónov rokov neprejavili aktivitu.

ČO VYCHÁDZA ZO SOPKY?
Láva niekedy zo sopky vystrekuje a vytvára fantastickí úkaz v podobe ohňostroja. Láva však môže aj vytekať – pomaly alebo rýchlo, podľa toho, koľko kremeňa obsahuje. ( Kremeň je hlavnou zložkou piesku.) Kvapalná láva chudobná na kremeň vytvára do červena rozžeravený prúd, ktorý sa rozteká do vzdialenosti mnohých kilometrov, kým vychladne a stvrdne.Láva s vyšším obsahom kremeňa sa plazí ako mazľavá, lepkavá, asfaltu podobná hmota. Prúd lávy dokáže zničiť domy a iné objekty, ale väčšinou sa pohybuje pomaly, takže ľudia pred ním ujsť. Veľmi zriedkavo sa stáva, že láva tečie dolu svahom rýchlosťou 100km/h. Oveľa smrtonosnejšie sú výbuchy sopiek, pri ktorých sa vytvárajú horúce, rýchlo sa pohybujúce pyroklastické prúdy popola, plynu a horniny. Niektoré veľmi divoké sopky vymrštia popol viac ako 40km výšky dvojnásobnou rýchlosťou zvuku. Mohutné erupcie popola dokáže zmeniť počasie na Zemi. Popol a sírové plyny vymrštené vysoko do atmosféry sa pohybujú okolo planéty, zacláňajú slnečné svetlo a znižujú teplotu.

ČO JE TO LÁVA
?Láva je magma, ktorá sa dostane na povrch. Stuhnutím magmy a jej kryštalizáciou vznikajú vyvreté magmatické horniny. ČO JE TO MAGMA?Magma je tavenina s teplotou 1000° C. Je zložená s oxidu, kremíka, hliníka, železa, vodnej pary a plynov. Hromadí sa v magmatickom krbe.MAGMATICKÉ (VYVRETÉ) HORNINYMagmatické horniny (angl. igneous rocks) vznikajú chladnutím a kryštalizáciou tekutého (roztaveného) horninového materiálu. Predstavujú záznamy termálnej histórie zemskej kôry. Ich pôvod je väčšinou úzko spätý s pohybom litosférických platní. Magmatická aktivita hrá významnú úlohu pri rozpínaní oceánskeho dna a formovaní novej oceánskej kôry, pri vzniku pohorí a vývoji kontinentov.Vyvreté horniny majú charakteristické štruktúry i minerálne zloženie. Kryštalizáciou jednotlivých minerálov z magmatickej taveniny vzniká sieť navzájom tesne prerastených minerálnych zŕn, ktoré nevykazujú ani znaky opracovania charakteristické pre minerálne zrná niektorých sedimentárnych hornín, ani dôkazy o tlakovom postihnutí, ktoré sú charakteristické pre štruktúry metamorfovaných hornín.Zrná, ktoré tvoria vyvreté horniny sú väčšinou silikátové minerály, ktoré kryštalizujú pri relatívne vysokých teplotách v rozsahu od 650° C do 1200° C.

Najznámejšie príklady magmatickej aktivity sú vulkanické extrúzie, pri ktorých je roztavený horninový materiál prenikajúci k zemskému povrchu vyvrhovaný z vulkanických sopúchov a trhlín, alebo sa vylieva v podobe lávových prúdov.Rovnako významné sú obrovské objemy roztavených hornín, ktoré sa nedostanú priamo na zemský povrch. Ostávajú "uväznené" hlboko v zemskej kôre. Postupne chladnú a zmenia sa na pevné horniny. Najbežnejším príkladom tohto typu vyvretých hornín sú granity, ktoré na dnešnom povrchu vystupujú v mnohých jadrách hlbšie erodovaných pásmových pohorí a koreňových zónach starých horských systémov odkrytých v štítoch (v najstarších častiach kontinentov).
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Sopečná činnosť 2.9200 192 slov
Sopečná činnosť GYM 2.9611 459 slov
Sopečná činnosť 2.9349 450 slov
Sopečná činnosť 2.9847 349 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.