4 Vedy o vývoji
4A Ontogenéza- Predstavuje zmeny, ktorých výsledkom je zväčšovanie organizmu a jeho štrukturálna zložitosť. Majú kvalitatívny aj kvantitatívny charakter. Kvantitatívnym je rast a kvalitatívnym je diferenciácia, pri ktorej sa vytvárajú organy a tkaniva.
4B Embryológia – Je odbor študujúci vývin oplodneného vajíčka a vývin zárodku. Skúma makroskopickú i mikroskopickú štruktúru zárodku, zákonitosti jeho vývinu a vzťahy medzi zárodkom a materským organizmom (u cicavcov), ako aj zárodkom a vonkajším prostredím.
4C Fylogenéza – Skúma najmladšie regulačné mechanizmy, ktoré sa vyvinuli v dôsledku postupnej adaptácie živočíchov na rýchlo sa meniace podmienky prostredia, ako sú obranné mechanizmy a imunita.
4D Paleontológia- Náuka, ktorá sa podľa vykopávok zaoberá rastlinstvom a živočíchmi uplynulých dôb.
5. Samostatné biologické vedy
5A Cytológia- Skúma tvar a štruktúru buniek, bunkových organel, no čoraz viac študuje aj procesy prebiehajúce v bunke → bunková biológia
5B Molekulárna biológia- Je vedný odbor zaoberajúci sa biológiou na úrovni molekúl. Skúma zmeny v molekulárnej stavbe zložiek organizmu a ich účinky na životné procesy. Jej pole pôsobnosti sa prekrýva s inými oblasťami biológie a chémie, konkrétne najmä s genetikou a biochémiou. Molekulárna biológia sa zaoberá predovšetkým porozumením vzťahov medzi rôznymi bunkovými systémami, zahŕňajúc napríklad vzájomné vzťahy medzi DNA, RNA, proteosyntézou (tvorbou bielkovín), biosyntézou enzýmov, porozumeniu ako sú tieto interakcie regulované a skúma aj zákonitosti genetickej regulácie a genetický kód.
5C Genetika- Je veda o dedičnosti a premenlivosti organizmov. Študuje schopnosť organizmov odovzdávať dedičné vlohy potomstvu a podiel týchto vlôh na vytváraní morfologických i fyziologických vlastností organizmov. Skúma dedičné a nededičné príčiny premenlivosti. Lekárska genetika študuje aj príčiny niektorých chorôb a možnosti ich prevencie.
6. Spojovacie vedy
6A Biofyzika- Študuje fyzikálne zmeny, ktoré sprevádzajú činnosť buniek tkanív i organizmov. Skúma pôsobenie fyzikálnych vplyvov na organizmy, napr. účinky žiarenia. Je to hraničný odbor medzi biológiou a fyzikou.
6b Biochémia- Je vedný odbor, ktorý sa zaoberá chemickým zložením organizmov, premenami a funkciou látok v organizmoch, ako aj pôsobením chemických látok na živé organizmy. Je hraničný odbor medzi biológiou a chémiou.
7. Aplikované biologické vedy
7A Ekológia- Pre ekológov, ktorých predmetom skúmania sú živé organizmy a ich spätosť so životným prostredím, sú zelené rastliny výrobcami (producentmi) a rezervoárom energie, živočíchy sú jej spotrebiteľmi (konzumentmi), zatiaľ čo organizmy, ktoré sa živia produktmi rozkladu, sú reducentmi. Producenti, konzumenti a reducenti žijú spolu v určitom prostredí, kde sú navzájom pospájaní rozličnými väzbami.
7B Bionika- Moderná bionika rieši problémy lekárskej elektroniky, automatizovaných meracích a monitorovacích systémov, zaoberá sa problémami zobrazovania (tomografie), spracovania medicínskych obrazov, počítačového modelovania biologických objektov a štruktúr, výskumom senzorických systémov, neurónových sietí, umelou inteligenciou, biomechanikou.
7C Medicína- Vychádza z presvedčenia, že väčšina chorôb človeka je liečiteľná a tým že sa aj predlží priemerná dĺžka života. Biologicky sa považuje dĺžka života za druhove špecifickú - Američania udávajú že sa blížia k priemernému veku 85 rokov.
