referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Júlia, Juliana
Streda, 22. mája 2024
Biologické vedy
Dátum pridania: 11.09.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: katharina
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 658
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 8m 20s
Pomalé čítanie: 12m 30s
 

1. Systematické vedy
A Mikrobiológia
- Prvé baktérie objavil Anthony van Leewenhoek ( Antony fan Lévenhúk ) v roku 1676, osemdesiat rokov po zostrojení prvého mikroskopu, keď ich spozoroval v čiernom korení. O najväčší rozmach mikrobiológie sa však zaslúžil v 19. storočí francúzsky chemik Louis Pasteur (Lui Pastér). Dokázal prítomnosť baktérií vo vzduchu, v r. 1855 objavil pôvodcu antraxu a cholery u hydiny. Objavil vakcínu proti antraxu a vírusu besnoty, zaviedol pasterizáciu – spôsob konzervovania kvapalín zohriatím na určitú teplotu, aby sa usmrtili mikroorganizmy. V jeho poznatkoch pokračoval Robert Koch, ktorý objavil pôvodcu tuberkulózy a cholery, vtedy smrteľných chorôb. V roku 1928 sa pán Fleming zaslúžil o objavenie penicilínu – látky, ktorá dokáže usmrtiť niektoré nežiaduce mikroorganizmy. No a odvtedy sa mikrobiológia stáva dôležitou oblasťou medicíny. Jestvujú však aj neškodné baktérie a vírusy, dokonca niektoré sú aj užitočné tak, že ich človek využíva. Háčik je len v tom, že si nemôžme vybrať, ktoré mikroorganizmy prijmeme a ktoré nie. Získavame ich zo vzduchu, z potravy i prostredníctvom dotyku, nebadane bez akýchkoľvek výstražných signálov. Nemajú chuť, nevoňajú ani nesmrdia. Najmenšie môžu merať len pár nanometrov. Na hlavičku špendlíka sa ich zmestí niekoľko tisíc. V nepriaznivých podmienkach dokážu prežiť tak, že sa uzatvoria do obalu, ktorý je odolný voči vysokým teplotám alebo UV žiareniu, ktoré by ináč tieto organizmy usmrtili. V črevách zasa nachádzame až 400 druhov mikroorganizmov, ktoré nám môžu pomáhať tráviť pokrm, alebo môžu vyvolávať nežiaduce problémy. Pomer medzi dobrými a zlými ale môžeme ovplyvniť. Mlieka, jogurty či iné probiotické výrobky obsahujú dobré baktérie, ktoré nám pomáhajú vstrebať viac živín z potravy. Naopak pri menej pestrej potrave sa môžu premnožiť baktérie, ktoré vyvolávajú črevné ťažkosti a v horšom prípade vznik rakoviny. Sú malé, ale ich vplyv na náš život nie je až taký malý….a) bakteriológia- Baktérie sú jednobunkové organizmy.(0,3 – 2 mikrometra)Zloženie bunky baktérií: Cytoplazma: ribozómy, bunkové inklúzie, funkcia jadra- molekula DNA poskladaná do slučiek, bakteriochlorofil pre fotosyntézu Bunková stena: (peptidoglykan)Baktérie v nepriaznivých podmienkach tvoria spóru s hrubostenným obalom.Rozmnožovanie:A. Pohlavne – priečnym delenímB. Nepohlavne – konjugáciou: dochádza k dočasnému spojeniu a výmene genetického materiáluRozdelenie podľa výskytuA. Pôdne- viažu dusík na koreňoch bôbovitých rastlín (hľúzkovité alebo nitrifikačné baktérie)B. Kvasné- nachádzajú sa v mliekuC. Cudzopasné- spôsobujú choroby (TBC, mor, tetanus..)Očkovanie : priame – do tela sa dostane protilátka nepriame – do tela sa dostanú oslabené baktérie, organizmus si protilátky vyrobí sámVyužitie :Potravinárstvo – výroba mliečnych výrobkov, masla, výroba octu z etanolu. Výroba antibiotík.b) virológia - Vírusy sú potencionálne aktívne organely, ktoré sú považované za najnižšie formy života. Najmenšie živočíšne a rastlinné víry sa skladajú iba z RNA (ribonukleotidu) a bielkovín.u vetších a zložitejších vírov nachádzame lipidy (tuky) a mukopolysacharidy zvyčajne vo väzbe s bielkovinou. Víry máme guľovité, tyčinkovité. V strede vírusu sa nachádza jadro ( nukleoid) .ktoré obklopuje puzdro tzv. kapsida. Vírusy baktérií sa nazývajú bakteriofágy, stručne fágy. Vírusy napádajú okrem baktérii tiež rastliny a živočíchy, preto ich možno rozdeliť na vírusy bakterijné, rastlinné, živočíšne, príp. ľudské. Môžu spôsobovať poruchy látkovej premeny, choroby, zápaly napr. zápal mozgových blán, mozgu, zápaly pľúc, srdca, hnačky, chrípku apod.

1B. Botanika- Štúdium rastlín ich znakov, rozdelenia a ich prispôsobovaniu sa podmienkam prostredia.

1C. Zoológia- Skúma charakteristické vlastnosti živočíchov podľa toho ich triedi: 1.heterotrofný spôsob výživy 2.E získavajú dýchaním (respirácia) 3.aktívny rast 4.rast je obmedzena 5.telo Ž je oveľa zložitejšie ako R 6.centralizácia riadiacej funkcie 7. správanie Ž (ako odpoveď na podnety z prostredia) 8. Ž sú druhovo bohatšia skupina ako R

1D Antropológia- Na prvý pohľad sa zdá nepochybné, že vedeckú odpoveď na otázku, čo je človek, je potrebné hľadať v antropológii, t.j. v náuke o človeku. Odpoveď sa však problematizuje pri konštatovaní, že jestvujú početné vedecké disciplíny, ktoré majú vo svojom názve termín antropológia. Antropológia vo všeobecnosti má viacero disciplín a možno ju modifikovať ku každej činnosti, kde ako denotát vystupuje človek. Tento pojem vo používa od 17. storočia , problematika človeka neobišla pozornosti ani predchádzajúcemu obdobiu to bolo už v antike avšak tam išlo skôr o jej filozofickú podstatu.

2. Morfologické vedy
2A Anatómia
- Skúma organizmy z hľadiska ich tvaru, veľkosti, vývoja, stavby a uloženia orgánov. Klasickou pracovnou metódou anatómie je pitva. Pitva je základným zdrojom poznatkovo makroskopickej stavbe ľudského tela.

2B Histológia- Skúma tkanivá a pletivá, skúma mikroskopickú stavbu orgánov epitelové (výstelkové), spojivové, svalové, nerv. epitel – neobsahujú cievy, živiny získavajú zo spodných vrstiev buniek dlaždicovyte epitel, kubický, cylindrický epitel podľa funkcie: krycí (pokožka), resorbčný epit. ( vstrebávačný /črevo/),zmyslový (čuchové...), žľazový (sekrécia – vylučovanie /slinné žľazy) obrvený (na vrchu buniek brvy (v dýchacích ciest.) -tkanivo =súbor buniek, ktoré majú rovnaký pôvod, tvar, funkciu (približne) -ekto –vonkajší, -meco, –medzi , -endo –vnútorný Podmienky existencie tkaniva: 1.kohézia (súdržnosť) 2.adhézia (priľnavosť)

2C Organologia- Skúma organy a proces v nich používa k tomu pitvu.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.