Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Nižšie rastliny (Protobionta)
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | mondeo | ||
Jazyk: | Počet slov: | 947 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.8 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 6m 20s |
Pomalé čítanie: | 9m 30s |
Viacjadrové bunky, ako napríklad žabí vlas, sú všeobecným znakom rúrkovitého vývojového stupňa stielky: stielka má tvar veľkých vláknitých alebo guľovitých útvarov. Stielka žabieho vlasu patrí do príbuzného vývojového radu: rastlina je mnohobunková, vláknitá, bunky sú viacjadrové.
Chary majú pletivové stielky: stielka sa skladá zo súborov odlišných buniek, ktoré majú aj rozdielnu fyziologickú funkciu. Rovnakými vývojovými stupňami stielky prechádzali aj iné triedy rias z iných vývojových vetiev.
Vývojová vetva - organizmy sa zaraďujú v takom poradí, v akom sa postupne vyvýjali.
Vývojový stupeň - skupina organizmov, ktoré patria do paralelných vývojových vetiev a ktoré v určitom znaku alebo skupine znakov dosiahli rovnakú úroveň.
V nižších vývojových stupňoch si všetky bunky stielky zachovali schopnosť deliť sa. V pletivových stielkach sa bunky rozlíšili na delivé a na bunky, ktoré túto schopnosť nemajú (trváce pletivá). Rast sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom jednej koncovej bunky rastového vrcholu.
Chlorofyly a a b nachádzajúce sa v "zelenej vývojovej vetve" sa vyskytujú aj v podríši vyššie rastliny. To dokazuje ich vývojový vzťah. K "zelenej vývojovej vetve" patria aj červenoočká, ktoré ustrnuli na bičíkatom vývojovom stupni stielky. Naproti tomu do oddelenia zelené rastliny patrí veľa druhov, ktorým sa vyvinuli aj pletivové stielky. Vyššie rastliny sa z nich vyvinuli pri prechode na suchú zem. Zmena životného prostredia bola nevyhnutne spojená s rozsiahlou prestavbou pôvodnej stielky, predovšetkým s vývojom sústavy vodivých pletív (cievnych zväzkov), ktoré umožnili rozvádzanie živín.
Oddelenie: Červené riasy
Chlorofyly a, d prekrývajú rovnaké farbivá (fykocyanín, fykoeritín), ako majú sinice. Okrem iných znakov (napríklad tvar tylakoidov) to dokazuje ich vývojový vzťah. U červených rias vzniká pri fotosyntéze látka odlišná od škrobu. Vývojová vetva má iba vláknité a pletivové stielky. Červené riasy žijú prevažne v moriach. Červené farbivo umožňuje pre fotosyntézu využiť aj krátkovlnné žiarenie, ktoré už chlorofyl nemôže zachytiť a táto vlastnosť umožňuje červeným riasam život vo väčších hĺbkach (až do 200m).
Oddelenie: Chromofyty
Chlorofyly a, c v rozličnej miere prekrýva hnedé farbivo (fukoxantín). Má podobný význam ako fykocyanín a fykoerytrín červených rias. Nie je však také účinné, preto najmä chaluhy sa nevyskytujú v moriach do takých hĺbok ako červené riasy. Produktom fotosyntézy u chromofytov v každej tiede je rozdielna látka. Bunka zástupcov meňavkovitého vývojového stupňa stielky nemá bunkovú stenu a utvára si výbežky nazývané panôžky.