Pomocou nich sa bunka jednak premiestňuje, jednak pohlcuje potravu (baktérie, riasy). Niektoré druhy žltohnedých rias sa živia heterotrofne. Žltohnedé riasy tvoria významnú zložku jarného a jesenného fytoplanktónu.
Vo vývojovej vetve rozsievok bičíkatých vývojový stupeň stielky nie je zastúpený. Rozsievky ustrnuli na kokálnom vývojovom stupni stielky a utvorili také tvary rastlinnej bunky, s akými sa inde nestretneme. Bunková stena rozsievok je prestúpená oxidom kremičitým. Nazývame ju schránka. Tvoria ju dve časti, ktoré do seba zapadajú ako dno a veko škatuľky. Rozsievky, ktoré majú v smere pozdĺžnej osi na schránke štrbinu (rafé), sa aktívne pohybujú v smere štrbiny. Pohyb bunky podmieňuje prúdenie cytoplazmy v pozdĺžnej štrbine. Pohybom cytoplazmy nastáva trenie o vodné prostredie, a tým sa rozsievka dostane do pohybu; prúdenie cytoplazmy v pozdĺžnej štrbine môžeme porovnať s pásom, ktorým sa pohybuje pásové vozidlo.

Oddelenie: Červenoočká
Tylakoidy chloroplastov obsahujú chlorofyly a, b. Druhy z oddelenia zelené riasy - rovnako ako vyššie rastliny - utvárajú pri fotosyntéze škrob. Červenoočká utvárajú pri fotosyntéze látku podobnú škrobu. Kým červenoočká vo vývoji ostali na bičíkatom vývojovom stupni stielky, v oddelení zelené riasy sa vyvinuli takmer všetky vývojové stupne stielky. Medzi najrozšírenejšie druhy patrí červenoočko štíhle. Jeho telo pokrýva peikula (spevnená plazmatická membrána). V prednej časti tela je preliačina s 1 - 2 bičíkmi. Do preliačiny sa vyprázdňujú pulzujúce vakuoly. Neďaleko je uložená stigma. Bunky červenoočiek obsahujú chloroplasty, existujú však aj druhy, ktoré ich neobsahujú. Druhy s chloroplastmi, napríklad červenoočko štíhle, v tmavom prostredí, v ktorom je organický zdroj dusíka, strácajú farbivá nevyhnutné na fotosyntézu a vyživujú sa heterotrofne. Rozmnožujú sa pozdĺžnym delením bunky, ktorému predchádza miotické delenie jadra bunky.