referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Anežka
Utorok, 2. marca 2021
Nižšie rastliny (Protobionta)
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mondeo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 947
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 6m 20s
Pomalé čítanie: 9m 30s
 
Eukaryotické sú prevažne autotrofné rastliny, ktoré majú v tylakoidoch chloroplastov okrem chlorofylu a ešte niektorý ďalší druh chlorofylu: b, c, d. Telo nižších rastlín tvorí jednobunková alebo mnohobunková stielka; v stielke nikdy nie sú cievne zväzky. Podľa prítomnej dvojice chlorofylov rozoznávame:

1. "červenú vývojovú vetvu" s chlorofylmi a, d; jediné oddelenie: Červené riasy (Rhodophyta);
2. "hnedú vývojovú vetvu" s chlorofylmi a, c; 4 oddelenia, z ktorých najdôležitejšie sú: chromofyty (Chromophyta);
3. "zelenú vývojovú vetvu" s chlorofylom a, b; 2 oddelenia červenoočká (Euglenophyta); zelené riasy (chlorofyty) (Chlorophyta).

Medzi nižšie rastliny sa pôvodne zatrieďovali len autotrofné eukaryotické organizmy a nazývali sa riasy (Algae). Podľa najnovších štúdií sa medzi nižšie rastliny zaraďujú aj niektoré heterotrofné organizmy, napr. trieda oomycéty (Oomycetes).

Fylogenetický vývoj stielky:
Najjdenoduchšiu stielku má napríklad chlamydomoáda. Druhy tohto rodu sú bežne rozšírené v sladkých vodách, od najčistejších až po veľmi znečistené a vo vlhkej pôde. Bunka má celulózovú bunkovú stenu. Aktívne sa pohybuje pomocou dvoch rovnako dlhých bičíkov (pri pohybe sú pred vlastnou bunkou). V blízkosti bazálneho telieska bičíkov sú dve pulzujúce vakuoly, ktoré sa v krátkych intervaloch napĺňajú a navonok vyprázdňujú. Stigma, červená očná škvrna, organela, ktorá vníma svetelné podráždenie, leží na chloroplaste. V bunke je jeden alebo viac chloroplastov. Bunka chlamydomonády je príkladom bičíkatého vývojového stupňa stielky: organizmy majú celulózovú bunkovú stenu alebo sú aj nahé, jeden alebo aj viac bičíkov, ktoré zabezpečujú pohyb v prostredí.
Na vyššom stupni sú druhy rodu chlorela. Bunky sa vyskytujú jednotlivo v planktóne a v pobrežných vodách, na vlhkých miestach a v pôde. V bunkách je často pyrenoid (bielkovinové teliesko obalené škrobom), prípadne olejové kvapôčky a nepulzujúce vakuoly. Vývojový stupeň, ktorý dosiahla chlorela, nazývame kokálny: stielku tvorí nepohyblivá bunka, ktorá má bunkovú stenu, bunka neobsahuje pulzujúce vakuoly, nemá ani stigmu. Bunky vlákna drobnozrnka sú rovnocenné, rozdielna je len bazálna bunka, ktorou vlákno prirastá na podklad. Druhy rodu drobnozrnko a kaderavka dosiahli vláknitý vývojový stupeň stielky: stielka má tvar rozkonáreného vlákna zloženého z jedného alebo viacerých radov buniek, prípadne aj z niekoľkých vrstiev buniek.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.