3.3 Vplyv alkoholu na život jednotlivca a spoločnosti

Narušenie medziľudských vzťahov ako jeden z následkov alkoholizmu sa prejaví najskôr v jeho najbližšom okolí, v rodine alkoholika. Jeho správanie a pitie deformuje manželský vzťah, narúša rovnováhu v rodine, negatívne vplýva na deti. Hlučnými návratmi (väčšinou) v neskorých nočných hodinách prebúdza celú rodinu zo spánku. Návraty bývajú často sprevádzané bitkami, hádkami, či už s manželkou, alebo deťmi, pričom ich niekedy ohrozuje tak, že rodina musí od neho v noci utekať. Nadáva, kričí, bez ohľadu na prítomnosť detí. Alkoholik dostáva záchvaty vychovávania, začne uplatňovať svoje otcovské práva a povinnosti. Pod výchovou chápe predovšetkým trestanie bez príčiny. Normálne však sa o výchovu a domácnosť nezaujíma.

Ani v období, keď je triezvy, nevládne v rodine pokoj. Je nevyspytateľný, náladový a podráždený, čo vedie k pravidelným menším alebo väčším hádkam. Keď je triezvy, ostatní členovia rodiny mu dohovárajú v súvislosti s jeho pitím. Konflikty sa postupne vyostrujú. Sám si vytvára v rodine situáciu, ktorou svoje pitie zdôvodňuje, no postupne čoraz ťažie hľadá dôvody. Ak jeho výhovorky rodina neprijíma, uchyľuje sa k násilnému chovaniu a konaniu. Obviňuje rodinu z neporozumenia a nepriateľstva voči nemu.

Finančná situácia nemusí byť vždy katastrofálna. Horšie je to v rodinách, kde manželka nekontroluje finančný príjem, kde nie sú bočné zdroje alkoholu, kde alkoholik v dôsledku porušenia pracovnej disciplíny málo zarába, alebo nepracuje vôbec. Najväčšie problémy vznikajú v rodinách, kde pijú obaja partneri.

Každý partner verí, že ak vytvorí dobrú manželskú atmosféru, nedôjde ku sklamaniu a jeho partner sa polepší v pití. Veľká láska však môže napomáhať v rozvoji choroby, odpúšťanie, verí sľubom o polepšení. Na druhej strane, ale láska partnera môže byť účinným prostriedkom pomoci alkoholikovi, za predpokladu, že sa úprimne snaží o liečbu. Pôsobenie alkoholizmu v partnerskom môžeme rozdeliť do týchto fáz: 

1. obdobie šoku a paniky - partner si uvedomí nadmerné pitie svojho partnera. Snaží sa preto naoko zakryť, že sa v rodine niečo deje, aby rodina neutrpela hanbu. Chodí za partnerom do krčmy, nosí mu alkohol domov. Snaží sa riešiť problém vlastnými silami, presviedča, dohovára, vyčíta, vyhráža sa rozvodom. Verí sľubom. Toto obdobie trvá rôzne dlho, postupne si partner uvedomuje, že nič nepomáha. Dochádza buď k rozvodu, alebo vzťah prechádza do druhej fázy. 

2. obdobie prispôsobenia sa - partner preberá na seba všetky úlohy, sústreďuje sa na deti. Môže uňho vzniknúť pocit nadradenosti. Rodina sa izoluje od okolia, nechodí a ani neprijíma návštevy. Partner sa ešte stále pokúša zvládnuť situáciu. Pomoc však hľadá u iných – pracovisko, rodičia, protialkoholická poradňa. Uvedomuje si, že partner svoju situáciu sám nezvládne. Ak nedochádza k zmene a partner ďalej pije, odmieta liečbu, dochádza k rozvodu, alebo vzťah prechádza do tretej fázy. 

3. obdobie rezignácie - partner prestáva aktívne bojovať s alkoholizmom, stará sa iba o materiálne zabezpečenie rodiny a výchovu detí. Zľahostajnie voči partnerovi, izoluje od neho rodinu. Môže si nájsť ďalšieho partnera. 

4. obdobie reorganizácie - ak sa alkoholik lieči a liečba bola úspešná, dochádza k reorganizácii vzťahu. 

Aj keď je požívanie alkoholu na pracovisku zakázané, často počuť tvrdenie: „keď si vypijem, ide mi práca ľahšie od ruky“ a nájdu sa pracoviská, kde je motivačný dúšok tolerovaný, čo je horšie, často aj podporovaný. V prvom štádiu opitosti môže mať človek pocit, že taká malá dávka alkoholu povzbudzuje jeho duševnú a telesnú činnosť. Skúšky vykonané meraním dokazujú opak. Čím zložitejší je pracovný výkon, tým horšie sa prevedie a tým viac zhoršuje výsledok aj malá dávka alkoholu.

Zníženie telesnej a duševnej výkonnosti po požití alkoholu je spôsobené oslabením pozornosti, znížením ostrosti a presnosti vnímania, spomalením reakcií, poklesom svalovej sily a vytrvalosti. Zvyšuje riziko úrazu v práci. U alkoholikov  dochádza  postupne k poklesu množstva vykonanej práce a neskôr i k poklesu jej kvality. Pokles produktivity práce súvisí aj so zvýšenou chorobnosťou, častejšou práceneschopnosťou a zvýšenou úrazovosťou. Vzťah k práci je narušený, znižuje sa úsilie o výkon, záujem o pracovný výsledok, prejavuje sa nespoľahlivosťou, náchylnosťou ku konfliktom na pracovisku. Prejavuje sa častá fluktuácia. Postupne s inými zmenami slabnú aj jeho morálne city, stráca pocit zodpovednosti voči spoločnosti a pracuje nesústavne, alebo vôbec.