Liečba závislosti od alkoholu a jeho prevencia
Vyliečenie z alkoholickej toxikománie závisí od viacerých činiteľov. Do úvahy prichádza celková štruktúra osobnosti alkoholika, stupeň alkoholického chorobného poškodenia v telesnej i duševnej oblasti, fyzický stav, vek, prostredie, z ktorého alkoholik vyšiel a do ktorého sa po prepustení z protialkoholického liečenia vrátil, jeho profesia a pracovné prostredie, vzdelanie, kultúrna intelektová úroveň, najmä v tom smere, či a do akej miery je alkoholik schopný pripustiť, pochopiť a uznať svoj chorobný stav, akú dôležitosť prikladá skutočnosti, že pitím alkoholických nápojov si podkopáva telesné a duševné zdravie a že sa rúti do záhuby, a najmä či má úprimnú snahu a zvyšky pevnej vôle dostať sa z choroby a vyliečiť sa.
Dôležité sú aj faktory, ktoré alkoholizmus vyvolali, teda etiológia a patogenéza alkoholizmu.
Nemenej dôležitý je spôsob, ako sa pacient - alkoholik dostal do protialkoholickej liečebne. Rozlišujeme dobrovoľnú a nariadenú protialkoholickú liečbu. O prvú ide vtedy, keď sa podarí chronického alkoholika presvedčiť, že protialkoholické liečenie nevyhnutne potrebuje, a keď sa na liečenie sám prihlási. To dáva najväčšiu istotu, že na svojom vyliečení bude s lekármi spolupracovať, že bude abstinovať a plniť všetky príkazy lekárov a ostatného zdravotníckeho personálu.
Alkoholizmus je teda liečiteľná choroba, ak sa liečba prevádza správne a alkoholik má vôľu prestať piť. Úspešnosť je vcelku vysoká, až 60-70 percent abstinuje do dvoch rokov. Ak vydržia dva roky, môže sa im prinavrátiť zdravie i skonsolidovať rodina. Problém je však v motivácii. Chorý sa musí chcieť liečiť. Mnohí chorí si ani neuvedomujú, že majú nejaký problém a neprídu za lekárom požiadať o pomoc. Neraz svoju chorobu skrývajú. Pijú v súkromí, čo je často aj príčinou ich smrti.
Pri liečbe sa využíva terapia alebo poradenstvo v protialkoholických liečebniach alebo na psychiatrických klinikách. V začiatočnom skončení liečby v protialkoholickej liečebni štádiu sa môže liečba vykonávať ambulantne. Po hospitalizácii, ktorá trvá asi tri mesiace, je nutná doživotná abstinencia, inak v 99% vypukne závislosť opäť. Po týchto troch mesiacoch nie je pacient úplne vyliečený. Pacient je opätovne hospitalizovaní, ale iba na 5 dní, pričom sa využívajú sa pracovné terapie, psychoterapie.
Alkoholizmus je v súčasnosti liečený týmito spôsobmi:
- Protialkoholické zotavovacie programy
- Stretnutia anonymných alkoholikov
- Náboženská/duchovná podpora
Liečba depresie:
- Psychoterapia
- Antidepresíva
- Disulfiram (Antabuse) – neobľúbený preparát, lebo spôsobuje nevoľnosť a zvracanie po požití alkoholu
- Naltrexon – liek, ktorý pomáha znižovať túžbu po alkohole
- Ondansetron – má podobný účinok ako predchádzajúci preparát.
4.1 Priebeh liečby
Hlavnou starosťou psychiatrov je po privezení pacienta zistiť jeho zdravotný stav, stupeň alkoholického poškodenia v telesnej i duševnej oblasti. Pacient sa prijme a zistí sa jeho anamnéza a potom nasleduje po jeho vytriezvení a vykúpaní podrobné lekárske vyšetrenie - biochemické, interné, endokrinologické, psychiatrické, neurologické a prípadne ďalšie potrebné vyšetrenia. Ak má psychiatrická liečebňa aj klinického psychológa a ošetrujúci lekár uzná, že pacienta treba vyšetriť aj psychologicky, vyšetrí ho aj psychológ.
Cieľom psychologického vyšetrenia je psychodiagnostickými testami a inými metódami zistiť intelektovú úroveň pacienta, celkovú štruktúru jeho osobnosti, úroveň vzdelania, pacientovu schopnosť spoločensky sa uplatniť a rozličné ďalšie okolnosti, ktoré pomáhajú lepšie poznať jeho osobnosť, rodinné pomery, prostredie, z ktorého alkoholik vyšiel, a skutočnosti, ktoré podmienili vznik jeho alkoholizmu. Preto si psychológ v prípade potreby dopĺňa lekársku anamnézu aj ďalšími údajmi - predvolá ďalšie osoby, najmä príbuzných, prípadne si získavajúalšie potrebné údaje.
Dôležité je zistiť etiológiu a patogenézu alkoholizmu pacienta, sústrediť sa na hlavné príčiny vzniku choroby, na tie činitele, ktoré sú zodpovedné za vznik alkoholizmu, ako sa uňho alkoholizmus prejavuje v manželskej a rodinnej sfére, v pracovných vzťahoch a v prijímaní spoločenských konvencii. Skúsenosť ukazuje, že alkoholickí pacienti majú manželské a rodinné pomery rozhárané, väčšinu alkoholikov manželky opustili,alebo rozviedli sa s nimi.
Po zistení zdravotného stavu nasleduje vlastné liečenie pacienta, a to medikamentózne, psychoterapeuticky a prácou. Cieľom protialkoholického liečenia je odstrániť následky telesného poškodenia, pokiaľ je to možné, psychicky pacienta ovplyvniť a motivovať tak, aby svoju chorobu vyvolanú alkoholizmom uznal a aby sa úprimne a pevne rozhodol abstinovať, celkom sa vyhýbať pitiu alkoholických nápojov, vyliečiť sa a zaradiť sa opäť medzi slušných ľudí a dobrých pracovníkov.
Hlavná liečebná starostlivosť spočíva na lekároch-psychiatroch. Veľmi cenné služby v tomto smere môžu poskytovať aj psychológovia nielen psychodiagnostickými vyšetreniami, určovaním ich intelektovej úrovne IQ, ale aj pri psychoterapii. Hlavnou úlohou psychoterapie je aj v tomto smere preformovať osobnosť alkoholika, vytlačiť z jeho vedomia chorobné zmýšľanie, tendencie i predstavy zamerané na alkohol a nahradiť ich zdravými, spoločensky prijateľnými a potrebnými, aby prestal klamať, ospravedlňovať svoj alkoholizmus, aby uznával objektívne skutočnosti, a tým sa zaradil medzi zdravých ľudí.
Po uplynutí času určeného na protialkoholické liečenie alebo pri dobrovoľnej liečbe, keď sa už pacient cíti vyliečený, psychoterapeuticky ovplyvnený, prepustia ho s dávkou protialkoholických liečebných tabletiek do ambulantného liečenia, pričom sa mu súčasne určí, kedy má nastúpiť do práce. Vyliečenie alkoholika nie je len vec lekárov, ale vyžaduje súhru všetkých činiteľov, ktoré majú vplyv na jeho osobnosť a môžu nejakým spôsobom ovplyvniť jeho rozhodovanie, konanie, zmýšľanie tak, aby sa alkoholický pacient po prepustení z liečenia dostal do vhodného spoločenského i pracovného prostredia, ktoré by priaznivo ovplyvňovalo jeho predsavzatie a rozhodnutie trvalo abstinovať a začať celkom nový život.
Žiaľ, skúsenosti v tomto smere ukazujú, že nie vždy sa to stane. Najmä manželky, alkoholikmi mnohokrát sklamané a oklamané, svojim partnerom po prepustení z liečenia neveria, zaobchádzajú s manželmi tak, ako pred protialkoholickým liečením. Takýto postoj často zmarí všetko, čo psychiater i a psychoterapeuti počas liečenia u alkoholika vybudovali a dosiahli. Keď alkoholik prepustený z liečenia nájde vhodné rodinné a spoločenské prostredie, spoluprácu všetkých zložiek vo svojom okolí, má úprimné úsilie dostať sa z alkoholickej narkománie, je nádej, že jeho abstinovanie bude trvalé a že sa z neho stane osožný člen spoločnosti.
Najviac nám musí záležať na vyliečení mladých alkoholikov, lebo upadnutie do chronického alkoholizmu v mladom veku znamená veľké národohospodárske škody a znehodnotenie života, ktorý má človek pred sebou.
Protialkoholická liečba je u nás súčasťou psychiatrickej starostlivosti. Na to sú zriadené:
1. protialkoholické záchytné stanice,
2. protialkoholické poradne,
3. protialkoholické oddelenia v psychiatrických liečebniach a klinikách.
V ambulantnej liečbe sa najčastejšie používa disulfiram (Antabus) alebo akamprosát. Fungujú na princípe blokády enzýmov (napr. acetaldehyddehydrogenázy), ktoré likvidujú metabolity pri degradácii alkoholu v tele. Pri požití alkoholu potom dochádza k zvracaniu. Týmto spôsobom sa vytvára v organizme reflex alkohol=nevoľnosť. Pacient by potom už len vďaka tomuto reflexu mal alkohol odmietať. Antabus sa berie aj po konci hospitalizácie. Pokiaľ pacient pri terapii Antabusom vypije alkohol, hrozia mu tieto komplikácie: nevoľnosť, zvracanie, zrýchlenie tepu, pokles krvného tlaku a to už pri 10-20g alkoholu. Pri vyšších dávkach alkoholu môže prísť k poškodeniu cirkulácie a v závažných prípadoch môžu spôsobiť až smrť.
Ťažší stupeň alkoholovej závislosti vyžaduje najčastejšie hospitalizáciu, najlepšie v špecializovanom ústave. Často je potrebné liečiť kombinovanú závislosť: alkohol + drogy + lieky + hracie automaty. Po zvládnutí príznakov telesnej závislosti je dôležitá individuálna a skupinová psychoterapia. Dôležitá je zmena systému hodnôt, pracovná terapia a zdôraznenie výhod, najmä telesných, ktoré abstinencia umožňuje.
Ťažká jednorazová intoxikácia alkoholom môže skončiť i smrťou. Pri koncentrácii alkoholu v krvi nad 1g/l postihnutý neudrží rovnováhu, pri koncentrácií nad 2g/l je spavý a ak je koncentrácia vyššia ako 4g/l, hrozia poruchy vedomia a smrť. Pred poskytnutím lekárskej prvej pomoci je vhodné vyvolať zvracanie a uložiť postihnutého do polohy na boku, aby nehrozilo udusenie zvratkami. Ak sa pacient nepreberá a zhoršuje sa dýchanie, je potrebný prevoz do nemocnice, nevyhnutná je často i intubácia a asistované dýchanie. Po výplachu žalúdka sa podáva intravenózne 50% glukóza a tiamín.
Rehabilitácia a resocializácia je rozhodujúcou fázou liečby, pretože rozhoduje o zaradení chorého späť do rodiny, práce a spoločnosti. Pacient i okolie si musia uvedomiť, že celoživotná abstinencia je nevyhnutná. Dôležitá je motivácia, a pri správnej rehabilitácií sa 50 - 70 % alkoholikov trvale vylieči.
4.2 Prevencia
Pojem prevencia vo všeobecnom ponímaní znamená predchádzanie určitým problémom. Ide o opatrenia, ktoré majú zabrániť ich vzniku. Cieľom prevencie je predchádzať škodám, ktoré spôsobujú návykové látky-drogy. Karel Nešpor rozlišuje tri možné ciele prevencie:
1. predísť užívaniu návykových látok vrátane alkoholu a tabaku
2. posunúť stretnutie s návykovými látkami do neskoršieho veku, keď je organizmus a psychika dospievajúceho relatívne vyspelejšia a odolnejšia
3. znížiť alebo zastaviť experimentovanie s návykovými látkami, pokiaľ k tomu už došlo a predchádzať tak rôznym zdravotným poškodeniam vrátane závislosti, ktoré by vyžadovali liečbu
Aby preventívne programy zamerané na boj proti alkoholizmu boli účinné, musia byť dodržané určité zásady. Rozlišujeme 5 princípov prevencie:
1. vedeckosti: prevencia musí vychádzať z vedeckých výskumov a získaných poznatkov. Musí byť zabezpečená koordinácia medzi výskumom a preventívnou činnosťou.
2. plánovitosti: musí byť plánovaná, metódy, formy a stratégie musia byť volené optimálne so zameraním a na cieľovú skupinu alebo jednotlivca.
3. profesionalizácie: vyplýva z potreby pefesionalizovať činnosti v prevencii, kde sa predpokladá pružné vzdelávanie, získanie, spracúvanie a praktické využívanie poznatkov. Je potrebné prepojenie koordinačných centier a vzájomné vymieňanie si informácií a skúseností.
4. sústavnosti: jednou z podmienok je sústavná preventívna činnosť nakoľko jednorazové prednášky prípadne iné činnosti neprispejú k vytváraniu si správnych návykov v boji proti alkoholizmu.
5. účasti verejnosti: do preventívnych programov je potrebné zapojiť širokú verejnosť, nakoľko širšie masy môžu byť priamymi účastníkmi rôznych foriem prevencie. Ak sa podarí zapojiť veľa jedincov, je väčšie percento úspešnosti daných programov, nakoľko sa vytvára klíma odsudzujúca alkoholizmus.
Nezanedbateľnú úlohu v prevencii detí a mládeže má rodina a škola. Rodina je v našej spoločnosti považovaná za základnú bunku našej spoločnosti, a preto by mala prevencia vychádzať aj odtiaľto. Výchova detí je jedným zo spôsobov naplnenia života človeka. V rodinnom prostredí sa formuje charakter, postoje k ľudom, práci, spoločnosti. Je to miesto, kde dieťa trávi väčšinu svojho času. Prvé informácie o alkohole, drogách a závislostiach získava dieťa od svojich rodičov.
J. Melgosa uvádza niekoľko podnetov, ako postupne pripraviť deti na možný kontakt s alkoholom a vystríhať ich pred jeho následkami:
1. Dôležité je hovoriť s deťmi o alkohole už od útleho veku. Deti a mladiství by mali mať určité informácie o alkoholických nápojoch a ich vplyve na ľudský organizmus. Mali by poznať následky, ktoré pitie alkoholu prináša nielen tým, čo ho konzumujú, ale aj ich najbližším. Dôležité je hovoriť s deťmi o tejto téme reálne a nezastrašovať ich.
2. Je podstatné venovať deťom čas a pozornosť. To je najlepší a najjednoduchší spôsob, ako predchádzať nielen konzumácii alkoholu, ale aj mnohým ďalším problémom. Rodičia by mali so svojimi deťmi pravidelne komunikovať, organizovať s nimi rôzne akcie.
3. Rodičia sú pre deti osobným príkladom a vzorom. Preto je vhodné, aby sa príklad neobmedzil len na nekonzumáciu návykových látok, ale veľmi dôležite je aj vytváranie rodinnej pohody. Často rodinná kríza priviedla dieťa k tomu, že siaha po alkohole, alebo inej droge.
4. Výchovné metódy je nutné prispôsobiť vývinovým osobitostiam deti v puberte. Je oveľa jednoduchšie založiť vzťah na priateľstve a dôvere a doterajšiu autoritu nahradiť prívetivým dialógom, v ktorom si rodič skôr môže s deťmi pohovoriť a najmä vypočuť si ich.
5. Rodičia by sa mali zaujímať o dôvody, ktoré dieťa nabádajú, aby siahalo po alkohole.
6. Je vhodné, aby rodičia boli priateľmi nielen vlastných deti, ale aj ich kamarátov.
7. Rodičia by sa mali snažiť o posilňovanie sebadôvery detí. Niektorý adolescenti konzumujú alkohol preto, aby vyzerali dospelo, alebo sa chcú vyrovnať ostatným, či upútať na seba pozornosť. V rámci pedagogickej osvety je možné vykonávať prevenciu a to tým, že pri odovzdávaní vedomostí by mala u deti vytvárať pozitívne spoločenské normy ako prekážky asociálneho správania. Mala by posilňovať normy ako prekážky asociálneho správania.
Prevencia drogových závislostí a sociálno-patologických javov sa v rezorte školstva zameriava na realizáciu úloh v rámci troch základných úrovní jej uskutočňovania:
1. V primárnej prevencii, ktorú zabezpečujú školy a školské zariadenia, ide o cieľavedomé vytváranie optimálnych podmienok pre zdravý vývin detí, realizáciu súboru pedagogických a psychologických opatrení zameraných na redukciu príčin vyvolávajúcich poruchy psychosociálneho vývinu a realizácie aktivít zameraných na včasnú elimináciu problémov u detí a mládeže.
2. V sekundárnej prevencii na úrovni špeciálnej starostlivosti sa činnosť zameriava na odbornú prácu s deťmi a poruchami psychosociálneho vývinu a s poruchami správania. Cieľom preventívnych opatrení a programov je zabrániť fixovaniu sociálno-patologických javov pričom je veľmi potrebná spolupráca škôl a školských zariadení s rodinou a vecne príslušnými inštitúciami a zabezpečenie ambulantnej a sanatórnej starostlivosti s možnosťou umiestnenia dieťaťa v diagnostickom centre na krátkodobý diagnostický alebo liečebno-výchovný pobyt.
3. V terciárnej prevencii je riešená komplexná a odborná starostlivosť o deti so závažnými poruchami správania a sociálnym vývinom, u ktorých bola nariadená ústavná výchova. Deti sa v škole nachádzajú nielen počas vyučovania, ale vnej trávia veľa času aj mimo vyučovania v školských klubov a rôznych krúžkoch, kde je potrebné im vhodne organizovať čas. Nie sú to však len prednášky, ale je to aj dialóg, pri ktorom sa nenásilne formujú návyky. Úspech v danej oblasti nie je ani tak závislý od nejakého modelu, ako od osobnosti, ktorá ho realizuje. Z toho vyplýva, že o alkoholovej prevencii nemôže deťom prednášať človek, ktorý sám alkoholu holduje.
Cieľom prevencie je presadzovať zdravý spôsob života, preto je aby abstinujúci vedeli prečo majú vlastne zdravo žiť a čo im tento spôsob života môže priniesť. Je potrebné aby sa do boja proti alkoholizmu zapojila celá spoločnosť. Iniciatíva musí prísť od spoločnosti, ktorá vytvorí vhodné podmienky na tento boj.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Alkoholizmus – problém súčasnej doby
Dátum pridania: | 05.03.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | abes | ||
Jazyk: | Počet slov: | 14 907 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 43.3 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 72m 10s |
Pomalé čítanie: | 108m 15s |
Zdroje: Masár, O. Ondrejkovič, P.: Rozdelenie drog a ich účinky. Protidrogová závislosť. Bratislava, Vyd. SAV, 1999, Melgosa, Julián: Žiť naplno: Kniha o dospievaní. s. 136-137 1. vyd. Vrútky: ADVENTORION s.r.o., 2001. 191s. ISBN 80-88960-61-4, Kunda, S. et. al.: Klinika alkoholizmu, Martin, OSVETA, 1988. 248s., Kolbiáš, E., Novotný, V.,: Alkoholizmus a drogové závislosti. 1.vyd. Bratislava, Univerzita Komenského, 1996. 120s., s. 22-23 ISBN 80 223-1078-6, Kaplan, R., et. al.: Zdravie a správanie človeka, Martin: NEOGRAFIA, 1996. 450 s. ISBN 80-08-00332-4, Janík, Alojz et. al.: Drogy a společnosť. 1. vyd. Praha: AVICENUM, 1990. 344s. ISBN 80-201-0087-3, Handzo, Ivan: Naozaj na zdravie?, 1.vyd. Bratislava: SMENA, 1981. 157s., Gohlert, Fr. Chrisoph et al.: Falošné vedomie: Kompetentne o drogách. Banská Bystrica: IKAR, 2001. 142 s. ISBN 80-551-0207-4, Bútora, M.: Mne sa to nemôže stať: Sociologické kapitoly z alkoholizmu, 1. vyd. Martin: 1989. 340 s. ISBN 80-217-0076-9, Nešpor, Karel et al. 6s.: Zásady efektivní primární prevence. 1. vyd. Praha: SPORTPROPAG, 1999, 40 s., Ondruš, P.: Toxikománia strašiak, či hrozba, Bratislava, OSVETA, 1983, Skála, J., ...až na dno!? Fakta o alkoholu a pijáctví. 1vyd. Praha: Státní zdravotnícke nakladatelství, 1960. 112s., Šedivý, V. et. al.: Lidé, alkohol, drogy, 1. vyd. Praha, NAŠE VOJSKO, 1988. 160s., Petráčová, V. et. al: Slovník cudzích slov. 1. vyd. Bratislava, SNP, 1997.991 s. , Turček, Michal et. al.: Alkohol a deti. 2. dopl. Vyd. Martin: OSVETA, 1982, 160s., Tyler, A.: Drogy v ulicích mýty-fakta-rady. 1. vyd. Praha, NAKLADATELSTVO IVO ŽELEZNÝ, 2000, 349s., ISBN 80-237-3606, Zákon o ochrane pred alkoholizmom a inými toxikomániami č. 46/1989 Zb. §4 ods, 2, Primár, Psychológia, Víno Gurmánia, Pivo, Víno Obnova, Žena, Info drogy