Samička znáša až milión ikier vo viacerých dávkach. Pri nerese ju sprevádza vždy niekoľko samcov. Vyliahnutá mlaď sa spočiatku živí planktónom. V dospelosti sa kapor živí faunou dna. Obýva mierne tečúce rieky a ich inundačné zóny; žije i v jazerách. Pri ústí riek zostupuje i do mora. Vyskytuje sa v riekach úmoria Stredozemného, Čierneho, Kaspického a Aralského mora, žije tiež v jazere Issyk-Kul. Výborné vlastnosti a kvalitu mäsa kapra poznali už starí Rimania, ktorí mali pri Dunaji v prvom storočí pr. n. l. početné osady a tábory. Oni prví začali prechovávať kapry v osobitných rybníkoch a ich zásluhou sa dunajské kapry dostali aj do nových akvatórií. Po úpadku Rímskeho impéria pokračovali v domestikácii kapra stredovekí mnísi. Vyše tisícročným chovom a šľachtením vznikol rybničný kapor, ktorý sa od divého líši vyšším telom a tiež tým, že sa prispôsobil životu v stojatých vodách. Rozoznávame niekoľko foriem domáceho kapra, predovšetkým však šupinatú, zrkadlovú a lysú formu. Kapor je hospodársky najvýznamnejšou európskou rybou. Ročný úlovk divého i domáceho kapra v Európe je okolo 190 000 t.
· Karas zlatistý:
Karas zlatistý je menší ako kapor, dosahuje veľkosť až 400 mm a hmotnosť 1 kg, bežne však máva len do 600 g. V dobrých podmienkach môže narásť až do dĺžky 150 mm a hmotnosti 3 kg. V závislosti od podmienok života sa mení vonkajší vzhľad karasov. V silne zabahnených vodách s veľmi nepriaznivými životnými podmienkami vytvára veľkohlavú a pomaly rastúcu formu s nízkym telom. V dobrých podmienkach má vysoké telo a rýchlo rastie. Je všežravý. V zime sa zahrabáva do bahna a vyžije i v tom prípade, keď voda zamrzne až po dno. Za letných horúčav, keď močiare a jazerá, v ktorých žije, úplne vysychajú, zahrabáva sa do dna (až 700 mm hlboko) a bez úhony prečkáva nepriaznivé podmienky. Je to veľmi nenáročná ryba. Vyžije aj v takých vodách, v ktorých sa v dôsledku zahnívania vegetácie vytvára sírovodík a je v nich úplný nedostatok kyslíka. Uprednostňuje pomaly tečúce, ale najmä stojaté, dobre zarastené, bahnisté vody. Je rozšírený v strednej a východnej Európe, ale i v Británii, v Škandinávii a na Sibíri.
· Lieň sliznatý:
Lieň sliznatý dorastá do veľkosti 600 mm a hmotnosti 8 kg. Telo má pokryté pevne sediacimi drobnými šupinami. Jeho zafarbenie závisí od prostredia, v ktorom žije. Dáva prednosť stojatým a mierne tečúcim vodám, zdržiava sa najmä v zárastoch. Je nenáročný na obsah kyslíka vo vode. V zime dokáže prečkať v bahne nepriazeň počasia. Je rozšírený takmer po celej Európe a sev. Ázii. Má kvalitné mäso.