Akupunktúra

Slovo akupunktúra sa skladá z dvoch slov: acus je po latinsky ihla a punctura pichnutie, bodnutie. Voľne preložené to znamená čosi ako napichávanie ihlami. Akupunktúra vznikla a rozvíjala sa v starovekej Číne ako preventívna a diagnostická metóda, používajúca vpichy ihiel do určitých, presne stanovených bodov v podkožnom tkanive. Vznik akupunktúry je opradený legendami. Hovorí sa o náhodnom poranení sa na určitom bode, po ktorom nasledovalo vyliečenie z dlhotrvajúcej choroby alebo bolesti. Keď sa chorobný príznak opakoval, postihnutý si náhodou objavené miesto nabodol sám a bolesti či choroba pominuli. Tajuplnosť akupunktúry umocňovala snaha Číňanov neprezrádzať jej podstatu nikomu, ani vlastným ľuďom. Bolo to skôr remeslo strážené majstrami, ktorí ho predávali len najoddanejším žiakom alebo členom rodiny. Pri praktikovaní používali oveľa viac bodov, aby sa utajili znalosti a žiaden žiak či pacient sa túto prax nemohol ľahko naučiť. Platiť lekára si mohli dovoliť len majetné rodiny, keďže lekár od nej dostával honorár stále. V čase choroby mu bol pozastavený a znova vyplácaný, až keď sa pacient uzdravil. Nebolo to povolanie bez rizika. Ak zomrel vysoko spoločensky postavený pacient, liečiteľa trestali rozmanitým spôsobom. Nechýbalo dokonca ani uvarenie za živa v horúcom oleji. Akupunktúra nebola nikdy jedinou zbraňou v rukách čínskeho lekára. Tradiční lekári využívali akupunktúru, moxu, akupresúru, fytoterapiu, irisdiagnostiku, homeopatiu, aurikuloterapiu, masáže, jógu a rôzne dychové cvičenia. V modernej medicíne sa používa okrem tradičnej ihličkovej akupunktúry aj laseropunktúra, mikrovlná rezonančná liečba (MRT) a elektroakupunktúra. Celá liečba je založená na dráždení akupunktúrnych bodov. Čínski bádatelia vypozorovali, že 50% všetkých akupunktúrnych bodov sa nachádza priamo nad hlavnými nervovými dráhami. Ostatné akupunktúrne body majú nervové body v dosahu 0,5cm. Súčasná veda uznáva 692 bodov, z čoho sa najčastejšie využíva 150. Akupunktúrne body ležia na akupunktúrnych dráhach- meridiánoch. Tieto dráhy ani body neboli anatomicky dokázané, preto je lepšie ich vnímať ako didaktickú pomôcku na zorientovanie sa. Kedysi sa aktívne body dráždili všetkým, čo bolo ostré- kamennými, kostenými či drevenými hrotmi, pravdepodobne s uspokojivým účinkom. V súčasnosti je väčšina ihiel z ocele nestálej kvality. Má to výhodu z hľadiska ľahkej manipulácie a istotne aj bezpečnosti, pretože oceľové ihly sú pružné a len tak ľahko sa nelámu.

Štandardné ihly na akupunktúru sa skladajú z troch častí: držadielko, driek a hrot. Driek býva rozličnej dĺžky od 1-8cm, ale aj viac. V Číne sa niekedy používajú až 50cm ihly. Ich účelom je jediným vpichom zasiahnuť celý rad bodov, no nie preniknúť do hĺbky. Tieto dlhé ihly sa zavádzajú takmer vodorovne pod kožu, pod ktorú sa akoby zasúvajú. Priemer ihly býva rôzny od 0,5-1mm. Menšie ihly však bývajú oveľa tenšie: od 0,2-0,3mm. V zásade platí, že sa má aplikovať čo najmenší počet ihiel pričom všeobecne je doporučovaný vpich od 4-8mm, ale môže sa u dospelých prevádzať aj na niekoľko cm. U detí sa ihly aplikujú do menšej hĺbky. Pri prvej návšteve môžete očakávať, že akupunkturista bude od vás žiadať informácie o prekonaných chorobách, okrem toho si vás však dôkladne prezrie. Aby si vedel utvoriť celkový obraz o pacientovi, zapisuje si farbu a stav pokožky, lesk prípadne chorý výraz očí, dýchanie, spôsob ako pacient chodí, stojí a sedí, jeho gestá a tón hlasu.. Z neho bude potom vychádzať pri stanovení diagnózy. Pred vbodnutím ihiel je nutné pacienta upozorniť, čo sa bude diať. Vpich sám o sebe môže trochu bolieť, a to len pri prenikaní ihly kožou. V podkoží už bolesť necíti. Ihly sa aplikujú buď v sede alebo v ľahu, nikdy nie postojačky. Po vpichnutí ihly dochádza pri dosiahnutí správnej hĺbky k tzv. lokálnym pocitom: pocit napätia, tupého tlaku, tiaže, mravenčenia, pocit tepla, el. výboja. Pacient môže cítiť závrate, točenie hlavy. V mieste vpichu najskôr dochádza k zblednutiu a potom k zružoveniu až sčervenaniu. Po vpichu pod uhlom 90° ihla stojí väčšinou kolmo a potom, keď sa behom 5-20 min skloní, sedenie je skončené. Pri aplikácii do menšej hĺbky než 4mm môže dôjsť k vypadnutiu ihly. Počet ošetrení nevyhnutne vyplýva z charakteru a vážnosti choroby a z toho, ako pacient na akupunktúru reaguje. Niekedy jediné ošetrenie prinesie fantastické úspechy, bežne ich treba asi 6-10. Po šiestich stretnutiach by sa už mali prejaviť výsledky. Je pravda, že akupunktúra nedokáže vyliečiť všetky choroby. Okrem iného pomáha v boji s návykom. Dá sa ňou liečiť prejedanie, fajčenie, alkoholizmus.. Silná toxicita si ale vyžaduje zákrok špecialistu- psychiatra. Na mnohých lekárskych strediskách sa namiesto narkózy využíva akupunktúra. Pacienti môžu počas operácie komunikovať s lekármi, smiať sa, v niektorých prípadoch aj jesť či piť a nepociťujú pritom nič nepríjemné iba pocit ťahu a tlaku v operovanom mieste. Po operácii pacient sám alebo podopieraný zdravotným personálom odchádza na lôžko. Tzv.

pooperačné komplikácie, tu podľa správ z Číny, neexistujú. Nie sme však v Číne a naši ľudia sa asi nechcú zúčastňovať na svojich operáciách pri plnom vedomí a radšej volia spánok. Akupunktúra je považovaná za nadštandardnú službu pacientovi, preto si ju musí každý pacient hradiť sám. Za jedno sedenie zaplatí pacient v priemere 200-240,- Sk, ale je známe, že jedno sedenie nestačí. Mnohí si tak túto liečbu nemôžu dovoliť. Pritom akupunktúra je služba, ktorá nemôže pacientovi uškodiť. Pacienta vidí ako liečebný celok, pretože jednotlivé dráhy sú v tele prepojené- organizmus sa stimuluje, aby sa sám liečil. Ak by spolupracovala východná medicína so západnou, vyriešili by sa niektoré otázky z oblasti zdravia. .