Slovo akupunktúra sa skladá z dvoch slov: acus je po latinsky ihla a punctura pichnutie, bodnutie. Voľne preložené to znamená čosi ako napichávanie ihlami. Akupunktúra vznikla a rozvíjala sa v starovekej Číne ako preventívna a diagnostická metóda, používajúca vpichy ihiel do určitých, presne stanovených bodov v podkožnom tkanive. Vznik akupunktúry je opradený legendami. Hovorí sa o náhodnom poranení sa na určitom bode, po ktorom nasledovalo vyliečenie z dlhotrvajúcej choroby alebo bolesti. Keď sa chorobný príznak opakoval, postihnutý si náhodou objavené miesto nabodol sám a bolesti či choroba pominuli. Tajuplnosť akupunktúry umocňovala snaha Číňanov neprezrádzať jej podstatu nikomu, ani vlastným ľuďom. Bolo to skôr remeslo strážené majstrami, ktorí ho predávali len najoddanejším žiakom alebo členom rodiny. Pri praktikovaní používali oveľa viac bodov, aby sa utajili znalosti a žiaden žiak či pacient sa túto prax nemohol ľahko naučiť. Platiť lekára si mohli dovoliť len majetné rodiny, keďže lekár od nej dostával honorár stále. V čase choroby mu bol pozastavený a znova vyplácaný, až keď sa pacient uzdravil. Nebolo to povolanie bez rizika. Ak zomrel vysoko spoločensky postavený pacient, liečiteľa trestali rozmanitým spôsobom. Nechýbalo dokonca ani uvarenie za živa v horúcom oleji. Akupunktúra nebola nikdy jedinou zbraňou v rukách čínskeho lekára. Tradiční lekári využívali akupunktúru, moxu, akupresúru, fytoterapiu, irisdiagnostiku, homeopatiu, aurikuloterapiu, masáže, jógu a rôzne dychové cvičenia. V modernej medicíne sa používa okrem tradičnej ihličkovej akupunktúry aj laseropunktúra, mikrovlná rezonančná liečba (MRT) a elektroakupunktúra. Celá liečba je založená na dráždení akupunktúrnych bodov. Čínski bádatelia vypozorovali, že 50% všetkých akupunktúrnych bodov sa nachádza priamo nad hlavnými nervovými dráhami. Ostatné akupunktúrne body majú nervové body v dosahu 0,5cm. Súčasná veda uznáva 692 bodov, z čoho sa najčastejšie využíva 150. Akupunktúrne body ležia na akupunktúrnych dráhach- meridiánoch. Tieto dráhy ani body neboli anatomicky dokázané, preto je lepšie ich vnímať ako didaktickú pomôcku na zorientovanie sa. Kedysi sa aktívne body dráždili všetkým, čo bolo ostré- kamennými, kostenými či drevenými hrotmi, pravdepodobne s uspokojivým účinkom. V súčasnosti je väčšina ihiel z ocele nestálej kvality. Má to výhodu z hľadiska ľahkej manipulácie a istotne aj bezpečnosti, pretože oceľové ihly sú pružné a len tak ľahko sa nelámu.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie