Telo mäkkýšov je nečlánkované, skladá sa obyčajne z hlavy, vnútornostného vaku (na chrbtovej strane s plášťom) a svalnatej nohy. Produktom plášťa je vonkajšia schránka (ulita, lastúra). Cievna sústava je dobre vyvinutá, otvorená. Centrom je srdce s dvoma predsieňami. Krv sa voľne vylieva do plášťovej dutiny, kde obmýva jednotlivé orgány. Dýchacím ústrojom vodných mäkkýšov sú žiabre, suchozemské druhy dýchajú pomocou pľúcneho vaku. Tráviaca sústava začína ústnym otvorom, prechádza do hltanu a pažeráka. Niektoré druhy majú vysúvateľný hltan s radulou, čo je vápenatý útvar, ktorým mäkkýše strúhajú potravu. Priestranný žalúdok pokračuje črevom. Do žalúdka ústi pár pečeňových žliaz. Nervová sústava je uzlová.
Pôvodných 5 párov (ulitníky) sa zrastením redukuje na 3 páry (lastúrniky). Hlavonožce majú už vyvinutý primitívny "mozog". Zo zmyslových orgánov má väčšina mäkkýšov oči (rôzne zložité). Mäkkýše sú aj hermafrodity. Vývin prebieha cez larvu (vodné druhy) alebo je priamy (suchozemské druhy).
Mäkkýše obývajú suchú zem a rôzne typy vôd. Sú bylinožravce i dravce. Mnohé druhy sú hospodársky veľmi významné. Tvoria potravu pre ľudí, pestujú sa pre perly a iné.
ULITNÍKY majú vyvinuté všetky tri časti tela. K našim bežne sa vyskytujúcim ulitníkom patrí : slimák záhradný – je jedlý, chová sa aj umele. Telo slimáka nesie pravotočivú ulitu. Je pokryté slizom, ktorý je produktom slizových žliaz. sliz uľahčuje slimákom pohyb. Na hlave sa nachádza ústny otvor a za ním ústna dutinaZa ústnou dutinou nasleduje hltan, pažerák a žalúdok obklopený lalokami pečene. Črevo vychádzajúce zo žalúdka sa obracia späť ku hlave a ústi análnym otvorom. Ako dýchací ústroj slúži vnútorná strana plášťa, v ktorej je bohatá sieť ciev a vlásočníc označovaná ako pľúcny vak. Na stenách pľúcneho vaku dochádza k výmene dýchacích plynov. Cievna sústava je otvorená srdce je tvorené jednou predsieňou a jednou komorou. Odpadové látky ukladá v sebe ako kôpky vápenatých solí kyseliny močovej. Žľaza sa vyprázdňuje raz za 2 – 3 týždne. Jej vyústenie je vedľa análneho otvoru. Nervová sústava je tvorená pármi navzájom pospájaných nervových uzlov v hlave, vaku a v nohe. Na hlave na dlhších tykadlách sú oči, kratšie tykadlá sú sídlom hmatu. Slimák je hermafrodit. Pohlavná sústava: Spermie dozrievajú skôr ako vajíčka. V pohlavnej dutine sa každý rok vytvorí asi 1 cm dlhý kopulačný orgán. Pri kopulácii je zavedený do pohlavného otvoru druhého jedinca a tak dôjde k vzájomnej výmene spermii. Slimák kladie oplodnené vajíčka do jamky v zemi. Vývoj je priamy, z vajíčok sa liahnu mladé jedince.
LASTÚRNIKY sú väčšinou morské, menej sladkovodné mäkkýše. Vonkajšiu schránku tvorí dvojdielna lastúra. Plášť je v tvare dvoch lupeňov, hlava nie je vyvinutá. Noha sa vysúva z plášťovej dutiny. Okraje plášťa k sebe tesne priliehajú a sú medzi nimi len tri otvory. V prednej časti tela je otvor na vysúvanie nohy a dva otvory v zadnej časti tela slúžia na prívod a odvod vody. Spodný otvor je prívodný, ním vniká voda do tela lastúrnika. Na jeho okraji je množstvo zmyslových buniek. Voda preniká do tela, obmýva žiabre, čím dochádza k okysličeniu. S vodou prichádza do tela aj potrava (planktón). Horný otvor je vývodný a obklopuje koniec tráviacej trubice. Odkysličená voda ním opúšťa telo a vynáša so sebou výkaly a v čase rozmnožovania aj pohlavné bunky. Žiabre sú uložené medzi lupeňmi plášťa a bokmi tela. Väčšinou sú oddeleného pohlavia, polhavné žľazy vyúsťujú do plášťovej dutiny. Vyvíjajú sa cez larvu. Častým obyvateľom sladkých vôd je korýtko rybničné. Z morských druhov t.j. ústrica jedlá žijúca v pobrežných vodách prichytená na skalnom podklade. V prímorských krajinách je obľúbenou potravou podobne ako slávka jedlá. Perlotvorka morská žije v subtropických a tropických moriach. Ak sa jej medzi telo a plášť dostane cudzí predmet (zrnko piesku, cudzopasník), obalí ho rôsolovitou hmotou, do ktorej vylučuje kryštáliky uhličitanu vápenatého obalené perleťou. Takto vytvorí niekoľko vrstiev až vznikne perla. Perlorodka riečna sa v našich vodách vyskytuje len veľmi vzácne. Vytvára perly podobne ako perlotvorka morská.
HLAVONOŽCE sú morské mäkkýše s rôznym počtom ramien okolo ústneho otvoru (8,10 i viac). Na ramenách sú prísavné terčíky. Noha nie je vyvinutá, je premenená na lievikovitý útvar. Vnútornostný vak je vyliačený na chrbtovej strane tela. Schránka je potlačená, alebo sa nevyvíja vôbec. Nervová sústava je tvorená veľkou párovou chrbtovou uzlinou. Ďalšie veľké nervové uzly sú uložené pod hltanom a pri nich je aj orgán rovnováhy. Hlavonožce sú oddeleného pohlavia, často s pohlavným dimorfizmom – jedinec toho druhu alebo orgán toho istého jedinca sa objavuje v dvoch rôznych tvaroch alebo funkciách. U samcov sa jedno z ramien mení na kopulačný orgán. Vývin je priamy. K známym zástupcom patria : sépia obyčajná a osmonoh pobrežný.
