Pôvod:
Rozšírená po celej Európe s výnimkou severnej polovice Škandinávie a najjužnejších oblastí Európy. Rastie tiež na Korzike, Kaukaze a Krymskom polostrove. Strom je často vysádzaný, a tak prekonáva svoje prirodzené geografické hranice. U nás rastie po celom území od nížin po nižšie hory.
Charakteristika:
Mohutný strom s pravidelnou korunou, vysoký až 30 m. Kmeň má hladkú borku, ktorá neskôr vo starobe puká a praská, korunu tvoria husté vetvy. Pri bázy kmeňa často zmladzuje výmladky. Letorasty sú načervenavé, lysé. Čepeľ listu je srdcovitá, po okraji pílovitá, na rubu šedo zelená, málo výrazná a nerovnobežná žilnatina. Kvety po 4–12 v odstávajúcim kvetenstvách ležiacich viac menej na listoch Kvitne od júna -júla, a to o cca 2 týždne . Plody sú guľaté, nevýrazne rebrovité a ľahko zmačknuteľné. Prirodzene rastie na humóznych a vlhších pôdach, v lesoch suťových, lužných, v dubinách.Lipa malolistá je už od pradávna často vysádzaná v kultúrnej krajine, pri ľudských sídlach ako strom, rodový, pamätný, jako súčasť alejí. Vyniká ako solitérny strom.
Využitie :
Jej mäkké drevo je využívané v rezbárstve. Kvet se zbiera pre liečivé účinky ručne (napr...do čajov)
Znečisťovanie:
Časté kyslé dažde, požiare ale aj ľudia páchajú škody na lesnom bohatstve.
Klimatické zmeny:
Od konca 19. storočia sa stredná globálna teplota na povrchu Zeme o 0,4 až 0,60 C .
Skleníkový efekt :
Je to jav, pri ktorom atmosféra telesa prepúšťa viac tepelného žiarenia smerom k povrchu než smerom von. Oteplenie klímy povedie k zvýšeniu vyparovania a následne k zvýšeniu priemerných globálnych zrážok. Pôdna vlhkosť v mnohých regiónoch pravdepodobne poklesne a intenzívne dažďové búrky budú pravdepodobne častejšie. Hladiny morí pravdepodobne vzrastú o 50 až 60 cm. Čo bude mať katastrofické dôsledky na pobrežné zóny. Zvýšenie globálnych teplôt môže mať negatívny vplyv na ľudské zdravie. Zmena teploty a zrážok povedie k zmene zloženia lesov. Niektoré živočíchy sa nestihnú prispôsobiť novým podmienkam a zahynú.
Skleníkové plyny:
K základným skleníkovým plynom radíme oxid uhličitý a metán bez nich by bolo podnebie na Zemi o 30 až 40 Celzia chladnejšie. Ďalšími skleníkovými plynmi sú freón 11 a freón 12. Oxid uhličitý je významným skleníkovým plynom. Počas miliónov rokov rastliny odčerpali z atmosféry bilióny ton uhlíka a zakonzervovali ho v sedimentoch, ktoré sa v konečnom dôsledku stali ložiskami uhlia, ropy a zemného plynu.
