Zber a pozberová úprava obilia

Medzi základné suroviny mlyárenského priemyslu u nás patria pšenica, raž, jačmeň, ovos, kukurica, ryža, strukoiny a olejniny. Zberová zrelosť zrna je charakterizovaná skončením ukladania rezervných látok v zrne. Odrodové rozdiely v procese dozrievania a ich zberová stabilita sú dôležitým ukazovateľom pre postup a organizáciu zberových prác. Termín zberu závisí aj od ekologických podmienok a stavu porastu. Predčasným zberom sa znižuje úroda, pretože sa ešte neukončil proces ukladania zásobných látok v zrne.

Pri oneskorenom zbere sa znižuje úroda spôsobená stratami, vypadávaním zrna, znižuje sa množstvo lepku, objemová hmotnosť a zvyšuje sa nebezpečenstvo porastania zrna. Pri zbere treba venovať pozornosť nastaveniu kombajnu z hľadiska obmedzenia zberových strát i možnosti mechanického poškodenia zrna. Po zbere treba vykonať celý rad operácií, od ktorých do značnej miery bude závisieť kvalita zrna, jeho zdravotný stav a straty pri uskladňovaní. Medzi základné operácie pozberovej úpravy patria: predčistenie, sušenie, triedenie a príprava na skladovanie (POSPIŠIL, a kol., 2005).

Skladovanie

Sklady na skladovanie obilia sa rozlišujú podľa spôsobu uskladnenia a stupňa mechanizácie. Obilie možno uskladňovať v obaloch jako sú napr. Vrecia alebo voľne uložené na hromadách v dlážkových skladoch a obilných silách. Najmodernejšie uskladnenie je v obilných silách. Sú to veľkokapacitné sklady, ktorých uskladňovacie priestory sú tvorené silovými komorami najčastejšie s kruhovým alebo šesťuholníkovým prierezom. Priemer býva 5 – 8m, výška 20 – 40m a počet komor 18 – 21. Vedľa sila býva sušiareň na obilie.

Kedže obilie je živá hmota prebieha v ňom látková premena tj. dýchanie. Intenzitu dýchania ovplyvňuje hlavne vlhkosť obilia, teplota a prístup vzduchu. Zrno ustavične dýcha a za určitých podmienok sa preberá k životu, čo znamená, že sa musia sledovať rozne parametre ako napríklad teplota, vlhkosť, farba, voňa, napadnutie škodcami… Pri zvýšenej vlhkosti sa voda vzniknutá pri respirácii obilia hromadí a podporuje ďalšie dýchanie. Tým sa tvorí teplo, ktoré opeť zvyšuje intenzitu dýchania a nakoniec može poškodiť senzorické aj fyziologické vlastnosti obilia alebo može dojsť k samovznieteniu obilia.

Podľa vlhkosti delíme obilie:

1, mokré zrno: viac ako 20% vlhkosti
2, vlhké zrno: viac ako 15% vlhkosti
3, suché zrno: menej ako 15% vlhkosti

Obilie určené na dlhodobé skladovanie musí byť suché, tj. max. 14% vlhkosti. Pre skladovanie zrnín v poľnohospodárskej prvovýrobe sa v súčasnej dobe využívajú tieto typy skladov: -

podlahové sklady s prevzdušňovaním mechanizované alebo nemechanizované s kapacitou až 5000 t, oceľové, bunkové vežové, sklady úplne mechanizované s aktívnym prevzdušňovaním alebo bez prevzdušňovania,
- vežové zásobníky s prevzdušňovaním s jednotkovou skladovacou kapacitou 200 až 1000 t.

Vlastnosti skladovaných významne ovplyvňujú technické riešenie samotných skladovacích priestorov, ale aj technických prostriedkov slúžiacich pre zabezpečovanie technológie skladovania, čiže naskladňovanie, prevzdušňovanie a vyskladňovanie. Počas skladovania obilia dochádza k zložitým chemickým procesom. Tie môžu byť v konečnom dôsledku príčinou straty časti výživnej hodnoty. Časť strát je spôsobená prirodzenými reakciami (dýchanie obiliek), časť chemickými reakciami, ktoré sú dôsledkom nedodržiavania technologickej disciplíny pri pozberovej úprave a skladovaní obilnín (napr. hydrolýza niektorých živín).

Ďalšou kategóriou strát je pôsobenie plesní a živočíšnych škodcov (chrobáky, roztoče a motýle), veľmi často vo vzájomnej interakcii. Základnými ukazovateľmi, ktoré majú vplyv na priebeh úspešného dlhodobého skladovania obilnín, sú teplota a vlhkosť (nesmieme zabúdať ani na predčistenie a vytriedenie). Preto je dôležité tieto parametre dostať do optimálnych „koľají“. V prípade teploty je nutné jej čo najrýchlejšie zníženie. Doležal a kol., odporúča znížiť teplotu pod 10 °C. To je možné dosiahnuť najlepšie aktívnym vetraním skladovacích priestorov. Zníženie teploty má tiež priaznivý vplyv na znižovanie vlhkosti. Zníženie teploty o 5 °C zníži podiel vlhkosti v zrne o 1 %.

Jednou z alternatívnych možností je výmena vzduchu inertným plynom (napr. dusíkom). Je to však ekonomicky mimoriadne náročné, a teda v praxi prakticky nerealizovateľné. Zníženie obsahu vody v zrne sa uskutočňuje najčastejšie dosúšaním (vlhkosť nesmie prekročiť 15 %, Muchová a Frančáková, 2004 - uvádzajú skladovaciu stabilitu pri vlhkosti 12 %). Vzhľadom na značnú energetickú náročnosť a zvyšujúce sa ceny energií mnoho podnikov od tohto systému v súčasnosti ustupuje (najmä pokiaľ ide o kŕmne obilie).

K výhodám konzervácie vlhkých zrnín patrí najmä inaktivácia nežiaducej mikroflóry, lepšia aeróbna stabilita výsledného produktu, lepšia hygienická kvalita, vyššia chutnosť, zvýšenie stráviteľnosti a zlepšenie konverzie živín. Znižovaním skladovacej vlhkosti obilnín dochádza k stratám živín. Čím je sušenie rýchlejšie, tým je menšia šanca, že sa v ňom živiny viažu. Navyše, prirodzene vyšší obsah organicky viazanej vody má okrem priaznivého vplyvu na zdravie zvieraťa aj vplyv na nižšiu spotrebu vody z napájačiek.Prvou z alternatív je konzervácia celého zrna obilnín organickými kyselinami, resp. zmesami kyselín (propiónová a mravčia) a ich solí. Používa sa pri konzervácii kukurice s vlhkosťou 30-40 % (v niektorých prípadoch aj viac) a pri ďalších obilninách je vlhkosť 16-25 %. V zásade je možné povedať, že konzervácia kyselinami je rýchlejšia, soli sa totiž disociujú na kyseliny až vplyvom dosiahnutia prahovej vlhkosti. Navyše kyseliny môžu pôsobiť korozívne na kovové časti zariadení (soli kyselín nemajú korozívny účinok).

Zrno sa pred skrmovaním šrotuje alebo mliaždi. Ďalšou z metód je konzervácia mliaždeného (pre dojnice), resp. šrotovaného (pre ošípané) zrna organickými kyselinami. Túto metódu je možné využiť na konzerváciu kukurice i hustosiatych obilnín. Obsah sušiny sa pri tejto metóde pohybuje v rozmedzí 60-65 %. K výhodám patrí najmä preukazne vyšší obsah vodorozpustných cukrov, ktoré zlepšujú využitie bachorového dusíka. Využitím tejto metódy je možné v konečnom dôsledku znížiť náklady na jadrové krmivá o 30-50 % (Balázs, 2004). Konzerváciu narušených zrnín je tiež možné vykonávať pomocou biologických preparátov obsahujúcich baktérie mliečneho kvasenia. Tieto preparáty majú však nižšiu účinnosť ako chemické konzervanty.