Botanická charakteristika

Rod pšenica (Triticum L.) patrí do čeľade lipnicovitých (Poaceae). Hlavné sú dva druhy: pšenica obyčajná (Triticum aestivum L.) a pšenica tvrdá (Triticum durum). Rod pšenica sa delí na tri podrody:

-diploidné pšenice so 14 chromozómami (napr. Triticum monoccocum)
-tetraploidné pšenice s 28 chromozómami (napr. Triticum durum)
-hexaploidné pšenice so 42 chromozómami (napr. Triticum aestivum)

Druhy príslušného podrodu sa medzi sebou ľahko krížia a poskytujú fertilné potomstvo. Každý podrod môžeme ďalej rozdeliť na tri typy:

-bezplevnaté, čiže nahé pšenice
-plevnaté pšenice-nekultúrne, plané pšenice

Planá jednozrnná pšenica – jednozrnka (Triticum urartum) je arménskeho pôvodu. Priamy, alebo nepriamy predok dnešných odrôd pšenica dvojzrnová – dvojzrnka (Triticum dicoccum), sa považuje za samičieho rodiča najpestovanejšej hybridnej pšenice letnej, známej v súčasnosti vo viac než 4000 odrodách (ŠPALDON, a kol., 1989).

Požiadavky pšenice na agroekologické podmienky

Pšenica patrí medzi najnáročnejšie obilniny z hľadiska agroekologických podmienok. Nároky na pôdu –z pestovaných obilnín je pšenica najnáročnejšia na pôdu. Súvisí to s jej pomerne málo vyvinutým koreňovým systémom a pomalším počiatočným rastom. Vyžaduje hlboké, ťažšie, ale pritom vzdušné, štrukturálne a bohato živinami a humusom zásobené pôdy. Najlepšie jej vyhovujú hlinité, ílovité, ílovito – hlinité pôdy s neutrálnou až slabo zásaditou reakciou – pH 6,2 – 7,5. Z pôdnych typov sú najvhodnejšie černozeme, ak netrpia suchom a ich subtypy, hnedozeme na sprašiach a sprašových hlinách. Vysoké úrody sa môžu dosahovať aj na ilimerizovaných, lužných a nivných pôdach pokiaľ hladina spodnej vody nie je vysoko. Za nevhodné považujeme pôdy piesočnaté, kyslé, plytké pôdy, zamokrené, kde hladina podzemnej vody je 1,1 m.

Poveternostné podmienky v našej oblasti vyhovujú na pestovanie pšenice, u nás sa pestuje najviac vo výrobnej oblasti repárskej, potom kukuričnej a zemiakárskej. Horná hranica pestovania sa zvýšila z 500 na 700 m nadmorskej výšky, kde vytláča z pestovania raž a ovos. Nároky na teplotu sa v priebehu vegetačného obdobia značne diferencujú-klíčenie začína už pri teplote 1 – 2 stupňov, ale vzchádzanie až pri 5 – 6 stupňoch-odumretie rastlín spôsobené chladom v dôsledku toho, že došlo k úbytku vody z protoplazmy a k vytvoreniu kryštálikov ľadu v medzibunkových priestorochvetre a slnečnom svite s prerušenou možnosťou prívodu vody do rastlín zo zamrznutej pôdy.

Vyzimovanie udusením – najmä prerastených porastov vplyvom dlhotrvajúcej snehovej prikrývky, ktorá vzhľadom na svoju hrúbku alebo zľadovatenie, spôsobila negatívnu energetickú bilanciu. Pšenica je náročná na vodu, pre obdobie mesiac pred a mesiac po vzídení je optimálny suma zrážok asi 120 mm. Vtedy sú dobré podmienky pre prípravu pôdy, vzchádzanie a počiatočný rast. Vysoké zrážky koncom jesene a počas zimy znižujú odolnosť proti vyzimovaniu a zvyšujú náchylnosť na choroby koreňov a päty stebla.

Zaradenie v osevnom postupe. Pšenica je náročná na predplodinu, z hľadiska striedania plodín, hlavne v kukuričnej výrobnej oblasti, je dôležitý vodný režim, ktorý ovplyvňuje výber predplodín pre pšenicu. V suchých oblastiach je potrebné prispôsobiť osevný postup tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu a nedochádzalo ku kumulácii plodín, ktoré zvyšujú vodný deficit. Najvyššie úrody sú po širokolistých predplodinách, ako sú viacročné krmoviny, strukoviny, repka olejná, kukurica na siláž. Kukurica na siláž ako predplodina pre pšenicu sa v praxi používa dosť často. Úrady pšenice v tomto prípade závisia od úrovne organického hnojenia pod kukuricu, aplikácie herbicídov a vplyvu od ich reziduálnych účinkov, termínu zberu a stavu pôdy po zbere kukurice. Pšenica veľmi citlivo reaguje na predplodiny, neodporúča sa ju pestovať po sebe. Ak nasleduje po jednej obilnine je nutné použiť eliminačné opatrenia: dôkladne namoriť osivá proti chorobám päty stebla, účinne podmietnuť a predsejbovo zaorať, zvýšiť dávku dusíka a v prípade, že bude potrebné ju pestovať po dvoch obilninách, je nutné okrem zvýšenej dávky dusíka zapraviť i organickú hmotu, zvýšiť výsevok a dôsledne kontrolovať choroby.

Základná predsejbová príprava

Za základnú požiadavku správneho obrábania pôdy sa pokladá dobre uľahnutá pôda, buď prirodzeným spôsobom alebo pri neskoršom obrábaní primeraným utláčaním oráčiny, najmä v suchšom období. Spôsob prípravy pôdy závisí na predplodine, stupni zaburinenia a stavu pôdy v období orby. Vlastná príprava lôžka pre osivo sa v súčasnosti najčastejšie robí sústavou smykov a brán. Moderné spôsoby prípravy lôžka však smyky a brány vylučujú, pole sa urovná orbou otočnými pluhmi, teda bez rozoru a skladu. Lôžko pre osivo sa pripraví aktívnymi bránami, za ktorými nasleduje valec utužujúce lôžko a za touto súpravou sa pripája sejací stroj.

Výživa a hnojenie

Pšenica má relatívne dlhé vegetačné obdobie a pri vysokých úrodách aj tomu zodpovedajúce nároky na dusík a na ostatné živiny. Príjem živín v jesenných mesiacoch je malý, vrcholí pred klasením a v období mliečnej zrelosti. V dynamike prijímania živín sú značné rozdiely. Kým prijímanie dusíka sa zvyšuje v období steblovania a vrcholí v mliečnej zrelosti, prijímanie draslíka nastupuje skoršie, maximum je vo fáze klasenia a kvitnutia. Fosfor prijíma počas celej vegetačnej doby rovnomerne, maximum je vo fáze žltej zrelosti.

Založenie porastu pšenice

Optimálne stanovenie termínu sejby a výsevku v rozhodujúcej miere ovplyvňuje organizácia a hustota porastu. Optimálny termín sejby pšenice v závislosti od odrôd a nadmorskej výšky sa pohybuje: v kukuričnej výrobnej oblasti od 25.9 – 15.10, v repárskej výrobnej oblasti od 20.9 – 10.10 a v zemiakárskej výrobnej oblasti od 10.9 – 30.9. Agrotechnický termín sejby úzko súvisí s teplotou a vlhkosťou pôdy. V mimoriadnych suchých podmienkach, keď je predpoklad, že osivo sa v pôde konzervuje suchom, možno určité oneskorenie sejby chápať ako agronomické opatrenie na nedostatok vody. Najvhodnejší termín pre sejbu pšenice ozimnej je taký, ktorý umožní rastlinám vytvoriť do zimy 2 – 3 odnože.

Výsevok

Optimum výsevkov v dobrých podmienkach pri väčšine odrôd sa pohybuje v rozpätí 4 – 5 mil. klíčivých zŕn na ha a v suchých oblastiach 5,5 mil. klíčivých zŕn na ha.

Hĺbka sejby

Optimálna hĺbka sejby pri pšenici je 40 – 60 mm. Pri jej prekročení rastliny pomaly vzchádzajú, sú oslabené a viac napádané chorobami. Plytká sejba je tiež škodlivá, zvlášť na ľahkých pôdach, kde môže zapríčiniť nedostatočný kontakt zrna s pôdnou vlhkosťou, čo sa prejaví v nízkej vzchádzavosti.Pre dosiahnutie optimálneho počtu rastlín i celkovú úrodu má značný význam aj vzdialenosť riadkov. V praxi sa používa vzdialenosť riadkov 75 mm, 125 mm, prípadne až 150 mm, alebo pásová sejba.

Zber a pozberová úprava

Zberová zrelosť zrna je charakterizovaná skončením ukladania rezervných látok v zrne. Odrodové rozdiely v procese dozrievania a ich zberová stabilita sú dôležitým ukazovateľom pre postup a organizáciu zberových prác. Termín zberu závisí aj od ekologických podmienok a stavu porastu. Predčasným zberom sa znižuje úroda, pretože sa ešte neukončil proces ukladania zásobných látok v zrne. Pri oneskorenom zbere sa znižuje úroda spôsobená stratami, vypadávaním zrna, znižuje sa množstvo lepku, objemová hmotnosť a zvyšuje sa nebezpečenstvo porastania zrna. Pšenicu zberáme priamo kombajnom na konci žltej a na začiatku plnej zrelosti, pri nižšej vlhkosti zrna pod 16 %. Potravinárske odrody a množiteľské porasty sa zberajú prednostne. Pri zbere treba venovať pozornosť nastaveniu kombajnu z hľadiska obmedzenia zberových strát i možnosti mechanického poškodenia zrna. Po zbere treba vykonať celý rad operácií, od ktorých do značnej miery bude závisieť kvalita zrna, jeho zdravotný stav a straty pri uskladňovaní. Medzi základné operácie pozberovej úpravy patria: predčistenie, sušenie, triedenie a príprava na skladovanie (POSPIŠIL, a kol., 2005).

Skladovanie zrna pšenice

Pre skladovanie zrnín v poľnohospodárskej prvovýrobe sa v súčasnej dobe využívajú tieto typy skladov:

- podlahové sklady s prevzdušňovaním mechanizované alebo nemechanizované s kapacitou až 5000 t, oceľové, bunkové vežové, sklady úplne mechanizované s aktívnym prevzdušňovaním alebo bez prevzdušňovania,
- vežové zásobníky s prevzdušňovaním s jednotkovou skladovacou kapacitou 200 až 1000 t.

Príjmové koše musia byt riešené tak, aby umožňovali sklápanie zrna z dopravných prostriedkov do boku a dozadu. Tieto zariadenia musia byt vybavené kontinuálnym uzáverom pre plynulú reguláciu toku zrna (spravidla šupátkovým uzáverom). Kapacita príjmových košov musí umožniť plynulý príjem zrna od obilných kombajnov napr. od 20 do 80 t (kapacita jedného koša). Ovládanie uzáverov u príjmových košov je najvhodnejšie riešiť zhora. Dĺžka príjmových košov sa volí podľa používaných dopravných prostriedkov. Riešenie spôsobu skladovania zrna závisí predovšetkým od vlastností skladovaných zrnín, od ekonomickej účelnosti, od konkrétnych výrobných podmienok a požiadaviek na rozsah a priebeh skladovania. Vlastnosti skladovaných významne ovplyvňujú technické riešenie samotných skladovacích priestorov, ale aj technických prostriedkov ktoré slúžiacich pre zabezpečovanie technológie skladovania čiže naskladňovanie, prevzdušňovanie a vyskladňovanie. Z hľadiska skladovania zrnín za hlavné vlastnosti zrnín možno považovať:

- objemová hmotnosť zrnín a medzerovitosť,
- sypkosť zrnín,
- rovnovážny obsah vody v zrninách,
- teplota zrnín,
- obsah nežiadúcich prímesí.

Objemová hmotnosť zrnín

Udáva, aký skladovací priestor je potrebný pre skladovanie zadaného množstva zrna, prípadne aké množstvo zrna možno skladovať v zadanom skladovacom priestore. Jednotlivé druhy zrnín sa vyznačujú rozdielnymi hodnotami objemovej hmotnosti. Medzizrnový priestor, označovaný ako medzerovitosť, je vyplnený vzduchom a ovplyvňuje objemovú hmotnosť zrnín.

Teplota skladovaných zrnín

Je významným parametrom, ktorý je ovplyvňovaný prístupom kyslíka. Pri skladovaní zrnín v uzavretom priestore v dôsledku intenzívneho dýchania dochádza k tvorbe oxidu uhličitého pri súčasnom úbytku množstva kyslíka. Tým postupne dochádza k obmedzovaniu intenzity dýchania zrna. Voľný prístup kyslíka do zrnovej hmoty však naopak vedie k zvyšovaniu intenzity dýchania a tomu zodpovedajúcemu nárastu teploty.K samozáhrevu zrnín dochádza potom vtedy, keď množstvo tepla vznikajúce v dôsledku dýchania prevyšuje množstvo tepla odvádzaného prevzdušňovaním. V priebehu skladovania zrnín je dôležité, aby prístup vzduchu s obsahom kyslíka zabezpečoval znižovanie teploty zrna. Prevzdušňovanie musí preto zabezpečovať prívod vzduchu s nízkou relatívnou vlhkosťou a teplotou aspoň 5°C nižšou než je hodnota teploty vetraných zrnín. Samozáhrev skladovaných zrnín je dôsledok pôsobenia samotného dýchania zrnín, ale aj životných pochodov mikróbov nachádzajúcich sa na povrchu zŕn.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Údržné produkty - Skladovanie pšenice