5. Kontrola úžitkovosti HZ – princípy, ciele, využitie

Plodnosť hospodárskych zvierat a jej hodnotenie.

Pri hodnotení plodnosti volíme ukazovatele, ktoré umožňujú organizovať reprodukčný proces tak, aby sa dosiahla čo najvyššia efektívnosť reprodukcie. Plodnosť samíc posudzujeme podľa pravidelnosti koncepcie a schopnosti rodiť do vysokého veku dobre vyvinuté mláďa, plodnosť samcov hodnotíme podľa kvality a množstva produkovaného ejakulátu, oplodňovacej schopnosti spermií, podľa počtu skokov potrebných na oplodnenie zdravej samice v období ruje.

Medzidruhové rozdiely - Plodnosť: schopnosť pravidelne zabrezávať a rodiť zdravé, životaschopné mláďatá a u býkov schopnosť oplodnenia (h2=0,10-0,20).

Vplyvy: plemeno, kondícia, vek, výživa, chovná dospelosť.

Ruja: časť pohlavného cyklu sprevádzaný vonkajšími prejavmi pri pripúšťaní kráv.

Ovulácia: oocyt I. a II. radu, grafov folikul, vyplavovanie vajíčka

Mliekovú úžitkovosť kráv hodnotíme podľa týchto ukazovateľov: absolútna produkcia mlieka, priemerná tukovosť, abs. produkcia tuku, priem % bielk, abs produkcia bielkovín, priem % laktózy, FCM a relatívna úžitkovosť dojnice. Hodnotenie mliekovej úžitkovosti oviec sa robí na 1. laktácií na zákl. 4 kontrolných meraní množstva mlieka pri večernom a rannom dojení. 1. kontrolné meranie sa robí za 14 dní po odstave jahniat +/- 5 dní. 2. a 3. kontrolné meranie sa robí v rozpätí 25-35 dní po predchádzajúcej kontrole. 4. kontrolné meranie sa robí 14 dní pred zasušením bahnice.

Mäsovú úžitkovosť charakterizujú ukazovatele výkrmovosti a jatočnej hodnoty. Výkrmovosť je schopnosť zvieraťa pre intenzívnu tvorbu telovej hmoty a efektívne pretváranie živín krmiva na jatočný produkt (mäso). Poukazuje na kvantitatívnu a ekonomickú stránku mäsovej úžitkovosti. Jatočná hodnota je súhrnný ukazovateľ kvalitatívnych a kvantitatívnych znakov vyjadrujúcich hodnotu zvieraťa po zabití. Základným ukazovateľom jatočnej hodnoty u všetkých hospodárskych je jatočná výťažnosť. Jatočná výťažnosť - udáva % podiel vyťaženého mäsa (jatočného produktu) zo živej hmotnosti zvieraťa pred zabitím

Hydina - Vplyv na jedn. druhy úžitkovosti: Vplyv genetických faktorov, genetické aspekty akostných chýb mäsa, vplyv výživy, cudzorodé látky a liečivá, vplyv spôsobu chovu, vplyv pohlavia, vplyv veku, predporážkové a porážkové vplyvy na kvalitu mäsa, zdravotný stav.

Hodnotenie výsledkov výkrmu hydiny: za účelom hodnotenia a možnosti porovnania výsledkov výskumu sa uvádza najmä základné parametre výskumu: obdobie výkrmu, dosiahnutá živá hmotnosť, spotreba krmiva na 1kg prírastku živej hmotnosti, životnosť alebo % úhynu z počiatočného stavu. Index výkrmu (IV)=priemerný denný prírastok v g x životnosť % / spotreba krmiva na 1kg prírastkov živej hmotnosti v kg x 100. Index efektívnosti (IEV)=životnosť v % x primerná živá hmotnosť v % zatriedených na konci výkrmu v kg v 1. akostnej triede / počet dní výkrmu x spotreba krmiva na 1kg prírastkov živej hmotnosti v kg. Životnosť v %=100. počet vyskladnených zvierat/počet naskladnených zvierat.

2 hodnotenie na jatkovú výtažnosť: podiel hmotnosti vypitvanej hydiny spolu s použiteľnými vnútornostami zo živej hmotnosti pred zabitím. Vyjadruje sa v %. Jednotková vyťažnosť v%=100.hmotnosť vypitvanej hydiny + hmotnost použivatelných vnútorností /hmotnosť pred zabitím

vlnová úžitkovosť - najdôležitejšia fyz a techn vlastnosť vlny: Jemnosť vlny, Vyrovnanosť vlny, Oblúčkovitosť (kučeravosť) a vernosť vlny, Pevnosť, ťažnosť a pružnosť vlny, Hebkosť a plstnatosť vlny, Hygroskopickosť vlny, Vlnotuk, Výťažnosť vlny, Dĺžka vlny.

Vplyvy pôsobiace na produkciu a kvalitu vlny: Plemenná príslušnosť, Výživa oviec, Vek oviec, Vplyv pohlavia, Klimatické podmienky, Zlé ustajnenie a ošetrovanie, Rôzne choroby oviec.

6. Reprodukcia HZ – význam, hlavné medzidruhové rozdiely, metódy hodnotenia plodnosti, reprodukcia je najdôležitejší predpoklad pre pravidelnú živočíšnu produkciu. Reprodukciou sú ovplyvňované selekčné možnosti stáda, doba úžitkovosti, počet teliat za rok a účinnosť produkcie mlieka a mäsa. Najdôležitejšie komponenty reprodukcie môžeme zhrnúť následovne:

nastúpenie pohlavnej zrelosti s aktiváciou fyziologických funkcií reprodukčnýchorgánov, schopnosť samičích pohlavných orgánov k zabreznutiu, uskutočňovať brezivosť dokončenou pôrodom životaschopného jedinca, schopnosť samčích jedincov k pripúšťaniu a oplodneniu vajíčka, obnovenie reprodukčných schopností po pôrode, schopnosť pôrodu teliat s ich odchovom.

Hlavnými vlastnosťami reprodukcie sú plodnosť, správanie kráv pri telení a doba úžitkovosti kráv, pričom je možno plodnosť rozdeliť na samčiu a samičiu.

Plodnosť hospodárskych zvierat a jej hodnotenie.

Pri hodnotení plodnosti volíme ukazovatele, ktoré umožňujú organizovať reprodukčný proces tak, aby sa dosiahla čo najvyššia efektívnosť reprodukcie. Plodnosť samíc posudzujeme podľa pravidelnosti koncepcie a schopnosti rodiť do vysokého veku dobre vyvinuté mláďa, plodnosť samcov hodnotíme podľa kvality a množstva produkovaného ejakulátu, oplodňovacej schopnosti spermií, podľa počtu skokov potrebných na oplodnenie zdravej samice v období ruje. 

7. Mlieková úžitkovosť HZ a jej hodnotenie pri HD a ovciach, laktácia.

Mlieková úžitkovosť je kvantitatívna a kvalitatívna produkcia mlieka v období od otelenia dojnice až po zasušenie. Kvantita je produkcia mlieka v kg a kvalitu určuje obsah tuku, bielkovín a laktózy. Základom produkcie mlieka je genetická informácia pre túto vlastnosť vytvorená v procese fylogenézy druhu a prenášaná pohlavným rozmnožovaním. Pri determinácii produkcie mlieka sa rozlišujú 2 úrovne:

- dedičné založenie pre produkcie,
- potenciálna produkčná schopnosť dojnice, ktorá predstavuje spolupôsobnosť genotypu vývoja činiteľov.

Za objektívne hodnotenie mliečnej úžitkovosti sa považuje množstvo mlieka a jeho zložiek poskytovaných za života dojnice, alebo v priemere za 1 deň. Mliekovú úžitkovosť kráv hodnotíme podľa týchto ukazovateľov: absolútna produkcia mlieka, priemerná tukovosť, abs. produkcia tuku, priem % bielk, abs produkcia bielkovín, priem % laktózy, FCM a relatívna úžitkovosť dojnice. Hodnotenie mliekovej úžitkovosti oviec sa robí na 1. laktácií na zákl. 4 kontrolných meraní množstva mlieka pri večernom a rannom dojení. 1. kontrolné meranie sa robí za 14 dní po odstave jahniat +/- 5 dní. 2. a 3. kontrolné meranie sa robí v rozpätí 25-35 dní po predchádzajúcej kontrole. 4. kontrolné meranie sa robí 14 dní pred zasušením bahnice.

Laktácia – je obdobie v ktorom je mliečna žľaza v sekrečnej činnosti. (od otelenia po zasušenie). U kráv má 2 fázy : fáza vzostupu a fáza zostupná. Z plemenárskeho hľadiska poznáme laktáciu: normovanú, skutočnú, neštandardnú. Pri laktácii hodnotíme: dĺžku laktácie, množstvo mlieka, zložky mlieka, perzistencia laktácie.

8. Kontrola mliekovej úžitkovosti – výkon, systém kontroly, char., AT1, AT4

KMÚ sa vykonáva podľa STN a vykonáva sa v dvoch stupňoch. Najvyšší I stupeň: sa vykonáva v najvyspelejších chovoch, ktoré sa zúčastňujú na zošľachťovaní plemien HD. Všetky práce vykonávajú pracovníci Štátnych plemenárskych organizácií. II stupeň: vykonávajú pracovníci výrobných podnikov – kontrolujú sa všetky dojnice v stáde, ktoré sú zaradené do kontroly úžitkovosti. Kontrolu môžu vykonávať osoby vyškolené. Údaje zistené pri výkone KÚ sa používajú na posúdenie úžitkovej rodokmeňovej a plemennej hodnoty zvierat. Všetky dojnice, ktoré podliehajú KMÚ mali by byť umiestnené v jednom objekte. V KMÚ u kráv sa zisťuje: dojivosť, dojiteľnosť.

Výsledky sa použ pri selekcii kráv, otcov kráv, dedičnosti býkov. Kontrola sa vykonáva 2 metódami: metóda A – zahŕňa obsah dojnosti a obsah tuku, bielkovín. Vykonáva sa 2 variantmi.: Variant A4: kontrola sa vykonáva v priemerných intervaloch od 28 dní do 30 dní pomernou vzorkou zo všetkých dojení za 24 hodín v kontrolnom dni pri 12-13 kontrolách za rok Variant AT: kontrola sa vykonáva v priem 30 dňových intervaloch z jedného dojenia striedavo 1 mesiac ráno, druhý mesiac večer pri 12 kontrolách za rok. Metóda B – zahŕňa zisťovanie dojnosti a obsahu tuku bielkovín, prípadne ďalších zložiek mlieka.

9. Mäsová úžitkovosť hosp zvierat a jej hodnotenie

Produkcia mäsa a tuku patrí medzi najdôležitejšie úžitkové vlastnosti HZ, ktoré majú rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní plnohodnotnej výživy obyvateľstva. Na produkcii mäsa v našich podmienkach sa podieľajú hlavne ošípané cca 50 - 55%, hovädzí dobytok cca 28 - 32%, hydina cca 12 - 14%, ovce 2% a ostatné 2 - 3%. Porážková hmotnosť a vek súvisia s intenzitou rastu a teda aj s ekonomikou výroby mäsa a tiež s dosiahnutím jatočnej zrelosti. Jatočná zrelosť je stav jatočného tela, kedy je dostatočne osvalené s optimálnym chemickým zložením (podiel bielkovín - tuku -popolovín a vody) a organoleptickými vlastnosťami charakteristickými pre daný druh. Po dosiahnutí jatočnej zrelosti začínajú zvieratá vo zvýšenej miere ukladať medzisvalový, podkožný a vnútorný tuk, ktorý zvyšuje náklady na prírastok a znehodnocuje (okrem husí a kačíc, kde je požadovaný) jatočnú hodnotu produktu. Mäsovú úžitkovosť charakterizujú ukazovatele výkrmovosti a jatočnej hodnoty.