(* 11. december 1843  Klausthal  -  + 27. máj 1910  Baden-Baden)

Robert Koch sa narodil 11. decembra 1843 v Clausthal-Zellerfeld ako jedno z 13 detí banského inžiniera. Svojich rodičov ohromil vo veku 5 rokov, keď im povedal, že sa pomocou novín sám naučil čítať.  Navštevoval miestne gymnázium, kde sa ukázal jeho záujem o biológiu a, tak ako tomu bolo aj u jeho otca, chuť cestovať.V roku 1862 odišiel Koch na univerzitu v Göttingene študovať prírodné vedy najprv s cieľom stať sa učiteľom, neskôr však presedlal na medicínu. Profesorom anatómie tu bol Jacob Henle. Koch bol nepochybne ovplyvnený jeho názorom publikovaným r. 1840, že infekčné choroby sú spôsobované živými, parazitickými organizmami.

Po doktoráte r. 1866 Koch odišiel do Berlína na šesťmesačné štúdium chémie, kde ho ovplyvnil Virchow. Po krátkom období pôsobenia ako asistent vo všeobecnej nemocnici v Hamburgu si v roku 1867 založil všeobecnú prax najprv v Langenhagene, a čoskoro na to, v 1869 v Rackwitzi v provincii Posen. V roku 1870 slúžil vo francúzsko-pruskej vojne ako dobrovoľný lekár. V roku 1872 dostal miesto vo Wollsteine (Posen), kde pracoval ako obvodný lekár a pôrodník a uskutočnil svoje prevratné výskumy.V tom čase bola v tejto oblasti u farmárskych zvierat prevládajúcim ochorením ochorenie oviec sneť slezinná – antrax. Do jej štúdia sa pustil napriek zlým podmienkam. Nemal vedecké zariadenia, bol odrezaný od knižnice a ostatných vedcov, bol dosť vyťažený svojou praxou, laboratórium mal vo svojom 4-izbovom byte a okrem mikroskopu, ktorý mu darovala manželka, si všetko zaobstaral sám.

Bacillus Anthracis už predtým objavili Pollender, Rayer a Davaine, a Koch si zaumienil vedecky dokázať, že tento bacil je príčinou choroby. Pomocou drevených triesok nainfikoval myši bacilom antraxu získaným zo slezín zvierat, ktoré zahynuli na antrax. Zistil, že tieto myši boli zabité bacilom, zatiaľ čo myši, ktorým naočkoval krv zo slezín zdravých zvierat netrpeli touto chorobou. Tento experiment potvrdil práce iných vedcov, ktorí ukázali, že táto choroba môže byť prenášaná prostredníctvom krvi zvierat chorých na antrax. To však Kocha neuspokojilo.

Chcel tiež vedieť, či bacily antraxu, ktoré nikdy neboli v styku so žiadnym druhom zvieraťa, môžu spôsobiť ochorenie, alebo či sú len vedľajším javom ochorenia. Aby to zistil, vypestoval čisté kultúry bacila vo vodnatej tekutine z volieho oka. Štúdiom, kreslením a fotografovaním týchto kultúr zaznamenal ich rozmnožovanie a všimol si, že keď pre nich podmienky nie sú priaznivé, produkujú spóry, ktoré dokážu odolávať škodlivým podmienkam, najmä nedostatku kyslíka. Keď sa obnovia vhodné podmienky pre život, vzniknú opäť bacily. Koch pestoval bacily v týchto čistých kultúrach niekoľko generácií a ukázal, že hoci nemali kontakt so žiadnym druhom zvieraťa, stále môžu spôsobiť nákazu.

Výsledky tejto snaživej práce predviedol Koch Ferdinandovi Cohnovi, profesorovi botaniky na univerzite v Breslau, ktorý zvolal stretnutie svojich spolupracovníkov ako svedkov Kochovej demonštrácie. Medzi nimi bol i profesor patologickej anatómie Cohnheim. Tak Cohn ako i Cohnheim boli hlboko zaujatí Kochovou prácou a keď Cohn r. 1876 publikoval Kochovu prácu v botanickom časopise, ktorého bol editorom, Koch sa ihneď stal slávnym. Koch pokračoval vo svojej práci vo Wollsteine ďalšie štyri roky, počas ktorých vylepšil svoje metódy farbenia a fotografovania baktérií a urobil ďalšie dôležité výskumy chorôb spôsobených bakteriálnymi infekciami rán, ktorých výsledky publikoval v r. 1878. V tejto práci položil praktický a vedecký základ pre kontrolu týchto infekcií.

Koch bol napriek tomu stále bez adekvátnych podmienok pre svoju prácu, a to až do r. 1880, keď bol vymenovaný za člena Ríšskeho úradu pre zdravie v Berlíne, kde mu bola poskytnutá najskôr úzka miestnosť, neskôr kvalitnejšie laboratórium. Mohol tu pracovať s Loefflerom, Gaffkym a inými ako svojimi asistentmi. Pokračoval v zdokonaľovaní bakteriologických metód, ktoré využíval vo Wollsteine. Objavil nové metódy  pestovania čistých bakteriálnych kultúr na tuhej látke, na zemiaku a na agare (polysacharid, rôsolovitá substancia vyrobená z morských chalúh) nachádzajúcom sa v Petriho miske. Taktiež vyvinul nové metódy farbenia baktérií za účelom lepšej viditeľnosti a ľahšieho identifikovania baktérií. Výsledkom celej tejto práce bolo zavedenie metód, pomocou ktorých môžu byť patogénne baktérie ľahko a jednoducho vypestované v čistej kultúre bez ostatných organizmov, a teda zistené a identifikované.

Koch taktiež formuloval tzv. Kochove postuláty, ktoré musia byť splnené predtým, než môže byť daná baktéria považovaná za pôvodcu daného ochorenia.

Zhruba o dva roky po svojom príchode do Berlína Koch objavil bacila tuberkulózy Mycobacterium tuberculosis a taktiež spôsob jeho pestovania v čistej kultúre. V r. 1882 publikoval svoju prácu o tomto bacilovi. Ešte ho zamestnávala práca na tuberkulóze, keď bol r. 1883 vyslaný do Egypta ako vedúci nemeckého cholerového výboru, aby skúmal šírenie sa cholery. Tu objavil vibrio cholerae, ktoré spôsobuje choleru, a jeho čistú kultúru si priniesol naspäť do Nemecka. Skúmal choleru tiež v Indii. Na základe svojich biologických poznatkov a poznatkov o šírení vibria cholerae, formuloval pravidlá pre kontrolu epidémií cholery, ktoré boli schválené v Drážďanoch r. 1893. Jeho práca v súvislosti s cholerou, za ktorú mu bola udelená odmena 100 000 nemeckých mariek, mala taktiež dôležitý vplyv na plánovanie ochrany vodných zdrojov.