Dedičnosť
Dedičnosť sa dá vysvetliť mnohými spôsobmi. Napríklad: prenos vlastností z rodičov na potomkov alebo schopnosť organizmu uchovávať súbor génov určujúcich rôzne vlastnosti a prenášať tento súbor génov na potomstvo. Význam týchto viet je úplné rovnaký. Je iste že zo semien duba bude dub, že z mláďaťa mačky bude mačka. Potomkovia sa môžu od svojich rodičov líšiť ale môžu sa aj podobať. Sú to prejavy dedičnosti. Každý rodič odovzdáva svojim potomkom vlastnosti svojich rodičov, svojich prarodičov atď. Keď že sa tieto vlastnosti kombinujú vznikajú rozdiely medzi potomkami. Skúmaním dedičnosti sa v 19. storočí zaoberal prírodovedec Johan Gregor Mendel pôvodom z Česka. Narodil sa v roku 1822 a zomrel v roku 1884.V kláštornej záhrade v Brne skúmal až 10 rokov prenos dedičných vlastnosti siateho hrachu, vtedy urobil niečo cez 30 000 pokusov. Pri pestovaní hrachu vybral 2 vlastnosti a zisťoval ich prenos na potomkov. Spojil biológiu a matematiku, písal si záznamy a ich obsahom boli základne zákonitosti o dedičnosti. Tie sa momentálne nazývajú Mendelové zákony. Mendel okrem základov dedičnosti položil základ genetiky.
Genetika
Genetika je veda o dedičnosti (heredite) a premenlivosti (variabilite) organizmov. Gény ležia na dvoch rôznych chromozómoch. Chromozóm je stála štruktúra jadra zložená z nukleoproteínových vlákien a ich základom je DNA čiže deoxyribonukleová kyselina. Každý organizmus ma v bunkovom jadre určitý počet chromozómov. Človek má v každej telovej bunke 46 chromozómov (okrem pohlavných buniek ). Chromozómy majú nekonečné množstvo génov. DNA je zložená z úsekov a tie majú niekoľko zložiek. V chromozómoch má DNA tvar dvojzávitnice ktorá sa správa ako zips. Kopírovaním DNA sa vytvárajú molekuly DNA.V genetike je dosť časté slovo gén. Je to časť molekuly DNA a ma v sebe celú genetickú informáciu o každom tvare znakov. Zhluk týchto génov sa volá genotyp.
Okrem genotypu poznáme fenotyp a haplotyp. Fenotyp je vlastne vonkajší prejav a tiež je ovplyvnený okolitým prostredím a vonkajšími faktormi. Haplotyp je podobne ako genotyp zhluk génov ale nenachádzajú sa vedľa seba. Konkrétna forma spomínaného génu, ktorá určuje štruktúru a funkciu spomínaného génu sa nazýva alela. Vyskytujú sa 2 rovnaké alely génu – homozygot, alebo 2 rôzne alely génu-heterozygot. V dosť zjednodušenej podobe sa môže vyskytovať genetická informácia napríklad štrbavosť a to vo forme AA alebo aa. Veľké A označuje nahradenú (dominantnú) alelu, dominancia sú fyzické znaky, napríklad tmavé oči, vlasy...
Kríženie
Malé a označuje podradenú (recesívnu) alelu. Podľa Mendelovho zákona krížením AA s aa vznikne Aa a to sa u potomka prejavý v podobe štrbavosti (napríklad).Krížením Aa s Aa vznikne aa a tým vzniká potomok u ktorého sa štrbavosť neprejaví. Kríženie je pohlavne rozmnožovanie nejakých dvoch jedincov pri ktorom sledujeme výskyt určitých znakov aj u rodičov a aj u potomkov.Dedičnosť sa delí podľa kvalitatívnych znakov na autozomálnu a genozomálnu. Podľa kvalitatívnych znakov znamená že sa ovplyvňujú iba jedným génom a preto sa nazývajú aj monogénne znaky. Sú to napríklad: farba oči, vlasov, pleti atď. Autozomálna dedičnosť je že gény sú umiestnené v chromozómoch ktoré neurčujú pohlavie – v antozómoch.
Dedičnosť genozomálna sú gény ktoré sú v genozómoch a pohlavie určujú.Morganove pravidlo kríženia znie: dcéry dedia znaky po otcovisynovia po matke.Okrem kvalitatívnych znakov sa dedičnosť delí aj podľa kvantitatívnych znakov.To sú znaky ako telesná výška, rasa človeka a podobne. Majú vyšší počet génov ale s malým účinkom, tie sa navzájom ovplyvňujú a vytvárajú polygénny systém. Skladajú sa z neutrálnych (neovplyvňujú kvantitatívne znaky) a aktívnych (kvantitatívne znaky zvyšujú alebo znižujú) alel.
