Zdravie je nenahraditeľná hodnota, podmienka plnohodnotného a dlhého života i úspechov. Dnes vieme, že základom zdravia i úspechu každého nášho snaženia je správna životospráva. Životospráva človeka sa ma skladať:
- z dostatku pohybu, telesnej práce a cvičenia
- z primeranej duševnej činnosti, vzdelávania sa a čítania
- zo správnej výživy
- z dostatku spánku a regenerácie síl

Správna výživa
Brokolica „Kytica zdravia“
Brokolica je dnes vo svete jedným z najobľúbenejších druhov zeleniny. Brokolica je užitočná pre zdravie prinajmenšom zo štyroch dôvodov:
1.Pomáha organizmu brániť sa proti rakovine žalúdka a hrubého čreva
2.100 ml uvarenej nakrájanej brokolice obsahuje toľko vitamínu C, ako je zdravotníkom odporúčaná denná dávka.
3.Brokolica patrí tiež medzi bohaté zdroje vápnika, ktorý pomáha proti osteoporóze (najmä u žien po klimaktériu), ako aj pri spevňovaní kostí a zubov.
4.A ako posledné v brokolici je aj veľa draslíka, ochraňujúceho srdce.

Cesnak „Od pradávneho lieku k modernej potravine“
Celé stovky vedeckých prác sa už venovali štúdiu účinkov cesnaku na ľudský organizmus. V staroveku sa cesnak cenil ako liek na všetko, dokonca i na uštipnutie hadom. Ľudia ho považovali za čarovný prostriedok proti všetkému zlu - od mora až po upírov. Modernými pokusmi sa legendárna moc cesnaku v mnohom potvrdila (zostali len pochybnosti o upíroch).

Čo cesnak obsahuje:
- Alín- nezapáchajúca látka (pri poškodení - alicín - charakteristický zápach)
- antibiotické účinky
- znižuje krvný tlak
- znižuje hladinu cholesterolu a triacylglycerolov v krvi
- chráni organizmus pre infarktom
- povzbudzuje sekréciu žalúdočných a črevných štiav
- pôsobí antibakteriálne- látky, ktoré zabraňujú trombóze

Drobné bobuľové ovocie „Správna výživa rozmenená na drobné“
Krátka sezóna robí z každého druhu čerstvého bobuľového ovocia vzácnosť. Len ťažko možno uveriť, že čosi také prepychové môže byť zároveň aj zdravé. Drobné ovocie nielen pomáha v prevencii celého radu ochorení, ale je aj „veľmi výživné“ - tak hovoríme o potravinách, ktoré dodávajú viac živín v rámci menšieho energetického obsahu.Najbohatšie na energiu sú čučoriedky, ale aj v 100 gramoch je iba 180 kj. A navyše, drobné ovocie je naplnené vláknitým pektínom, ktorý znižuje cholesterol v krvi , a tak pomáha zvládať ochorenia krvného obehu. Okrem toho má každý druh drobného ovocia svoje vlastné miestečko v preventívnej medicíne.

Drobné ovocie je zdrojom:
- vitamín C a chinínová kyselina (brusnicová šťava - infekcie močového mechúra a močových ciest)
- čučoriedky a čierne ríbezle (najznámejší ľudový liek proti hnačke)
- latka, ktorá uvoľňujúco pôsobí na maternicu (zdroj - maliny)
- konzumovanie väčšieho množstva jahôd (menší výskyt rakoviny)

Jogurt „Zdravý mliečni výrobok pre človeka v každom veku“
Jogurt pochádza v Turecka. Je to mlieko (plnotučné alebo odstreté) so zvýšenou výživnou hodnotou, ktorá sa zabezpečila prostredníctvom rôznych aktívnych kultúr z ťažkými menami, ako Streptococcus thermophilus, Lactobacillus acidophillus. Tieto zložky fermentujú mlieko a vytvárajú z neho polotuhú potravinu s charakteristickou pikantnou chuťou a vôňou. Dospelí ľudia niekedy odmietajú piť mlieko, mnohí dokonca konštatujú že im nerobí dobre. Jogurt je ľahko stráviteľná potravina, ktorú možno rozlične ochutiť, že je chutná aj pre tých, ktorý mlieko nepijú.

Aminokyselina tyrozín v jogurte bohatom na bielkoviny stimuluje látky pôsobiace na mozog, a tak povyšuje jogurt na vynikajúcu pochúťku v náročných dňoch. Výskumy ukázali, že jogurt simuluje bunky organizmu, aby produkovali viac interferónu, zložku, ktorá patrí medzi ochranné, proti infekčné pôsobiace látky. Je známe, že jogurt pomáha proti hnačke spôsobené baktériami alebo užívaním antibiotík. Aj samotný jogurt pôsobí antibioticky a poskytuje ochranu pred takými baktériami, ako sú napríklad salmonely.

Olivový olej „Zlatý čarodejník z rastlinného kráľovstva“
Olivový olej zlatistej farby je vynikajúcim prostriedkom na podporu zdravia. Prvé olivové stromy sa kultivovali asi pred 6000 rokmi pred naším letopočtom v oblasti Sýrie a južného Iránu. Staroveký Židia ho nalievali do svojich posvätných lámp. V Egypte zasa Tutanchamon nosieval veniec z olivových ratolestí. Gréci vzdávali bohyne Aténe vďaku za zlatistý olej, ktorý symbolizoval svätosť a odvahu. Olivový olej je ľahšie stráviteľný ako iné tuky. V olivovom oleji sú antioxidačné zložky, ktoré pôsobia ochranne proti poškodeniu buniek, proti geneticky podmienenému sklonu k rakovine a rýchlemu starnutiu.

Orechy „Pochutina s vysokým obsahom energie a minerálnych látok“
Niektorí ľudia sa orechom vyhýbajú, pretože obsahujú veľa tukov, ide však väčšinou o nenasýtené tuky. Zdrojom mononenasýtených tukov sú mandle, lieskové orechy a pistácie. Najmenej tuku je v gaštanoch iba 5%, najviac v orechoch. Kokosové orechy obsahujú najvyšší podiel nasýteného tuku a takmer nijaký nenasýtený tuk.

Orechy sú zdrojom:
-mangánu (pomáha zabraňovať osteoporóze)
- je v nich veľa bielkovín (arašidy - najväčší obsah)
- vitamínu E (spolu so selénom - ochrana činnosti srdca)
- vitamínu B6 (vlašské orechy, arašidy)
- omega - 3 mastných kyselín (vlašské orechy)
- zinku (mandle)
- vlákniny a draslíka (pôsobia ochranne na srdce)

Odpočinok, regenerácia síl
Svetová zdravotnýcká organizácia (WHO) definuje zdravie ako stav telesnej, duševnej a sociálnej pohody. Tento stav je sprevádzaný nepríjemnosťou, prejavom choroby alebo poruchy (abnormality), či rizikových faktorov a pestovaním zdravého životného štýlu, ktorý vedie k udržiavaniu zdravia a prevencii ochorenia. Súčastním prejavom a predpokladom je duševné zdravie. Treba si uvedomiť, že ak sa práca stane jediným zdrojom životného šťastia, jediným zmyslom života, človek sa stáva „workoholikom“ (závislým na práci). Takýto človek nevie oddychovať, dovolenkovať...„Workoholizmus“ je stav pracovníka, ktorý sa dá zmeniť, treba sa však naučiť rešpektovať práva svojho okolia.

Pamätaj: Za svoje zdravie zodpovedáš sám. Na naše zdravie má vplyv spôsob života a prostredia, v ktorom žijeme. Vzťah človeka k vlastnému zdraviu Zdravie človeka je východiskom a základným predpokladom pre rozvoj všetkých pozitívnych, biologických, psychických a sociálnych životných prejavov.Ľudstvo zdokonalilo medicínu, vytvorilo množstvo zariadený na medicínsky výskum i na liečenie. V súčasnosti už medicína vie liečiť väčšinu infekčných chorôb, robiť zložité operácie, transplantácie. Pokrok techniky ale umožňuje človeku podmaňovať si a vyčerpávať stále viac prírodu. Televízia a počítače uberajú človeku aktivitu.

Telesná a duševná aktivita človeka sa znižuje. Človek sa spolieha na to, že moderná medicína „sa postará“ o jeho zdravie, že má právo na liečenie, ale sám nič nerobí pre svoje zdravie. Najviac možností venovať sa upevňovaniu zdravia poskytuje správne využívanie voľného času. Treba si osvojiť návyk venovať časť voľného času pohybovej aktivite, športu, cieľavedomému rozvíjaniu fyzickej a psychickej zdatnosti. Neoddeliteľnou súčasťou upevňovania zdravia je otužovanie a striedmosť v jedení a pití.

Človek nie je len biologická bytosť, žije v spoločnosti iných ľudí. Sociálne prostredie pôsobí na človeka priamo. Ale najmä nepriamo, podľa toho ako jedinec svoje problémy citovo (emočne) prežíva. Zdravý, telesne a duševne zdatný jedinec sa dokáže ľahšie vyrovnať so záťažovým a stresovými situáciami, ktorým sa v živote vyhnúť nedá (napr. skúškové obdobie, rôznosť názorov, strata blízkeho človeka, živelná pohroma a pod.).

V takýchto situáciách okrem celkového zdravia pomáha najmä schopnosť pozitívneho myslenia, t.j. cieľavedomé hľadanie pozitívnych stránok a východísk z danej situácie. Psychické zdravie a stres Na osobnosť človeka pôsobia rozličné podnety a kladú určité nároky na jej adaptáciu. Tieto nároky predpokladajú u osobnosti istú kapacitu na ich zvládnutie. Jedným z najdôležitejších predpokladov na zvládnutie nárokov je zdravie.

Stres a záťaž:
Schopnosť človeka vysporiadať sa s požiadavkami života môže byť ohrozovaná nepriaznivými faktormi. Stres – nešpecifická odpoveď organizmu na akúkoľvek požiadavku, ktorá je naň kladná. Záťaž – nadmerná námaha, vyvoláva všeobecný adaptačný syndróm(podľa autora stresu – H. Selyeho), t.j. reakciu žliaz s vnútorným vylučovaním, ktorá zvyšuje pripravenosť organizmu reagovať. Charakteristickou odpoveďou na záťaž je reakcia útok alebo útek.

Štádia stresu:
1. alarm organizmu je v stave zvýšenej pozornosti
2. rezidencia - stres trvá, fyziologická reakcia sa vracia do normálu, ale zásobáreň energie sa postupne načerpáva
3. exhaucia - úplné vyčerpanie

Dôsledky stresu na psychiku:
Adaptačné mechanizmy - chránia osobnosť na psychologickej úrovni. Maladaptácia - nepríjemná adaptácia - nesúhlas medzi potrebami jedinca a podmienkami prostredia. Ak ňou trpí sám jedinec, ide o neurotickú maladaptáciu, ak nesúhlas zasahuje do okolia, ide o sociálnu maladaptáciu.
Adaptácia - adekvátna - primeraná - aktivita jedinca. Ktoré sú v súlade s jeho potrebami a nezasahujú do potrieb iných ľudí. Tento súlad zabezpečujú demokratické mechanizmy.

Signáli stresu:
Symptómy - nevoľnosť, bolesti hlavy, chrbtice, kožné vyrážky, nespavosť...
Psychologické symptómy - napätia v nálade (úzkosť, depresie, hnev, podráždenosť) v správaní (narušenie spánku, prejavy agresie, emocionálne výbuchy)
Somatické - telesné symptómy - obhrýzanie nechtov, škrabanie sa vo vlasoch, škrípanie zubami.

Stratégie zvládania - spôsoby správania, ktorými človek dokáže stresu odolávať, alebo ho prekonávať. Ide o proces, na ktorom sa zúčastňujú dva komponenty: snaha o riešenie problému a snaha o emocionálnu reguláciu - snaha regulovať emocionálne dôsledky stresu.

Všeobecné kategórie stratégii zvládania:
1. stratégia hľadania informácii
2. priama akcia
3. inhibícia činnosti (utlmenie)
4. intrapsychická stratégia – popieraním stresora vyhýbaním sa mu
5. obracanie sa na druhých

Štýl zvládania - spôsob zvládania stresu, napr. hysterická reakcia alebo schopnosť reagovať vyrovnane (bez výraznejších emocionálnych prejavov)
Mentálna (duševná) hygiena - je prostriedkom prevencie rýchlych porúch, rozvíjania duševného zdravia a nadobúdania duševnej rovnováhy.

Faktory, ktoré sa zúčastňujú na prevencii: sféra medzi ľudských vzťahov - rodina, výchova, sebavýchova.Význam duševnej hygieny:
1.prevencia telesných a duševných porúch a ochorení
2. účinok na sociálne vzťahy jedinca
3. účinok na pracovný výkon
4. udržiavanie a dosahovanie subjektívnej spokojnosti a vyrovnanosti

Prostriedky duševnej hygieny:
1. životospráva – organická striedavá práca a odpočinok, režim spánku...
2. úprava sociálnych vzťahov – disciplína – príkazy, zákazy, konflikty...
3. úprava životného prostredia – správne osvetlenie, zvuková izolácia...
4. sebavýchova a autoregulácia – sebavýchova – cieľavedomí rozvoj vlastnej osobnosti (celoživotný proces) a autoregulácia – človek pôsobí sám sa seba napr. zbavuje sa zlozvyku

„Zdravie je ako perla v mori, ktorú si treba chrániť, ak sme zdraví nechýba nám nič ku šťastiu.“