Z funkčného hľadiska možno dýchaciu sústavu rozdeliť na dve časti:

1. Dýchaciu rúru, ktorá z nosa a úst privádza kyslík do pľúc.
2. Pľúca (pulmo), v ktorých dochádza k výmene dýchacích plynov.

Dýchacia rúra

Dýchacia rúra je tvorená z nosovej dutiny, nosohltana, hrtana, priedušnice a priedušiek. Vo všetkých oddieloch má rovnaký výstavbový plán. Jej základ tvorí chrupavkový skelet, ktorý zabraňuje zúženiu dýchacích ciest. Na chrupavkovitom základe je uložené podsliznicové väzivo, ktoré obsahuje uzlíky miazgových buniek a je silne prekrvené. Vnútorný povrch dýchacej rúry vystiela sliznica mukóza pokrytá riasinkovým epitelom. Sliznica tvorí značné množstvo hlienu zachytávajúceho nečistoty vdychovaného vzduchu.

Nosová dutina

Nosová dutina (cavum nasi) je nosovou priehradkou rozdelená na dve polovice. Nosová dutina je spojená s prínosovými dutinami umiestnenými v čelovej, čuchovej a klinovej kosti. Dutinu nosa vystiela sliznica, ktorá obsahuje veľa hlienových žliazok. V hornej časti nosovej dutiny je čuchové pole, ktoré tvoria čuchové bunky. Vzduch sa prechodom cez nosovú dutinu prehrieva, zvlhčuje a zbavuje prachu.

Nosohltan

Nosohltan (nasopharynx) je horný oddiel hltana, do ktorého ústia choány nosovej dutiny. Z oboch strán ústi do nosohltana Eustachova trubica, ktorá ho spája s dutinou stredného ucha. Pri vyústeniach Eustachových trubíc sú uložené nosohltanové mandle tvorené z miazgového tkaniva.

Hrtan

Hrtan (larynx) je asi 6 cm dlhý, rúrovitý. Tvorí ho súbor hrtanových chrupaviek (štítna, prstienková, hlasivkové chrupavky). Od hltana je hrtan oddelený hrtanovou príchlopkou (epiglotis), čo je chrupavka, ktorá sa pri prehĺtaní preklápa cez vchod do hrtanu a zabraňuje vniknutiu potravy alebo tekutín do ďalších častí dýchacej sústavy. Hrtanová dutina je v strede zúžená (v priereze má tvar presýpacích hodín). V zúženej časti sú napnuté hlasivkové väzy. Ich rozochvením vydychovaným vzduchom vzniká základný tón hlasu. Jeho výška závisí od rýchlosti prúdiaceho vzduchu a napätia väzov. Tento základný tón sa zosilňuje v rezonančných dutinách (hrtan, ústna dutina) a pomocou jazyka, zubov a pier vzniká artikulovaná reč.

Priedušnica

Priedušnica (trachea) nadväzuje na prstienkovitú chrupavku hrtana a je uložená pred pažerákom. Je asi 12 cm dlhá, asi 1,5 cm široká a tvorí ju 15-20 podkovovitých chrupaviek. Po jej oboch stranách sú laloky štítnej žľazy. Vo výške 4.-5. hrudníkového stavca sa rozdeľuje na priedušky (bronchy), ktoré vstupujú do pľúc. Tu sa mnohonásobne vetvia a tvoria bronchiálny strom.

Pľúca

Pľúca (pulmo) sú špongiovitý, párový orgán tvorený z pravých a ľavých pľúc. Medzi nimi je medzipľúcie, priestor, v ktorom je uložené srdce. Horná časť pľúc – pľúcne hroty, siaha až nad okraj kľúčnych kostí a dolná časť – báza pľúc, nasadá na bránicu. Pľúca sú hlbokými zárezmi rozdelené na laloky, pravé pľúca na 3 a ľavé na 2 laloky. Povrch pľúc pokrýva blana – popľúcnica. Priedušky sa po vstupe do pľúc vetvia na stále jemnejšie vetvy. Bronchy s priemerom asi 1 mm sa nazývajú priedušničky (bronchioly). V ich stenách sa už nenachádza chrupavka. Priedušničky sú zakončené polguľovitými vačkami – pľúcnymi mechúrikmi (alveoly). Ich stenu tvoria väzivové vlákna, medzi ktorými je spleť krvných vlásočníc. Dutinu alveoly vystiela vrstva respiračného epitelu. Tu dochádza k výmene dýchacích plynov medzi krvou a pľúcami.

Mechanizmus dýchania

Dýchanie delíme na 4 čiastkové procesy:

1. ventilácia pľúc – doprava vzduchu z ovzdušia do pľúc a opačne
2. vonkajšie dýchanie – výmena dýchacích plynov medzi alveolami a krvou
3. vnútorné dýchanie – výmena dýchacích plynov medzi krvou a tkanivami
4. bunkové (celulárne) dýchanie – rozklad živín v bunkách

Ventilácia pľúc

Pri normálnom, pokojovom dýchaní vymení dospelý človek jedným dychom a výdychom asi 500 ml vzduchu pri frekvencii 14-18 dychov/min. Minútový dychový objem je teda 7-9 l vzduchu. Vitálna kapacita pľúc je množstvo vzduchu, ktoré vymeníme pri maximálnom výdychu po maximálnom nádychu. U žien predstavuje asi 3,5 l a u mužov priemerne 5 l. Závisí od telesnej výšky a hmotnosti, od tvaru a rozmerov hrudníka, od spôsobu zamestnania a od trénovanosti. Celková kapacita pľúc sa skladá zo 4 zložiek:

1. respiračný (dychový) objem (500 ml) – množstvo vzduchu, ktoré prejde pľúcami pri jednom nádychu a výdychu v kľude
2. expiračný rezervný objem (1000–1200 ml) – množstvo vzduchu pri max. výdychu
3. inspiračný rezervný objem (3000 ml) – množstvo vzduchu pri max. nádychu
4. reziduálny (zvyškový) objem – zostáva v pľúcach i po max. výdychu – nedá sa ovplyvniť

Dýchanie je regulované z centier v predĺženej mieche. Činnosť dýchacieho centra ovplyvňujú aj podnety z kôrových a podkôrových oblastí mozgu. Vôľou môžeme preto regulovať frekvenciu dýchania aj hĺbku nádychu a výdychu. Pri prehĺbenom a zrýchlenom dýchaní sa môže v pľúcach vymeniť za minútu až 150 l vzduchu. Je to maximálny minútový dychový objem. Dýchanie sa však nesmie veľmi zrýchliť (horná hranica je asi 60 dychov za minútu), lebo potom sa stáva povrchným a ventilácia pľúc sa zhoršuje.

Obranné dýchacie reflexy

Dýchacie cesty sa bránia prítomnosti pevných čiastočiek, ako aj dráždivých látok, ktoré sa nádychom dostávajú do organizmu. Bránia sa určitými obrannými reflexami, ktoré pracujú na základe voľných nervových zakončení. Dráždenie sliznice nosa vyvoláva kýchanie, podráždenie sliznice hrtana, priedušnice a priedušiek kašeľ. Pri obidvoch reflexoch sa jedná o prudký hlučný výdych, ktorého cieľom je odstrániť tieto dráždivé látky z dýchacích ciest.

Choroby dýchacích ciest

Väčšina infekčných ochorení dýchacích ciest sa prenáša tzv. kvapôčkami. Sú to drobné kvapôčky hlienu a slín, ktoré pri reči, kašli a kýchaní prudko vydychujeme. Kvapôčky z úst chorých obsahujú choroboplodné zárodky. Najmenšie kvapôčky sa vznášajú vo vzduchu, takže ich ostatní ľudia vdychujú, väčšie padajú k zemi, vysychajú a miešajú sa s prachom. Kvapôčky sú zvyčajne zdrojom nákazy ľudí, ktorí prichádzajú do blízkosti chorého doma, v škole, v dopravných prostriedkoch, v kinách a pod. Pretože zostávajú vo vzduchu dlho, sú príčinou rozsiahlych epidémií. Kvapôčkovou infekciou sa šíri nádcha, chrípka, zápaly mandlí, mnohé detské infekčné choroby, tuberkulóza a pod. Najčastejšie sú chrípkové epidémie. Chrípka je akútne horúčkové ochorenie postihujúce najmä dýchacie orgány. Niekedy ju sprevádza ťažký celkový stav a často aj komplikácie. Chrípku zapríčiňujú vírusy. Vírusové ochorenia dýchacích ciest nezanechávajú imunitu. Na dýchacie orgány aj na obehovú sústavu má veľmi nepriaznivý vplyv fajčenie.