Krvný tlak

Srdce každou systolou vháňa vo veľmi krátkom čase do veľkých tepien určitý objem krvi. Vzhľadom na odpor, ktorý kladú úzke tepny a tepničky, nestačí celé množstvo krvi odtiecť okamžite do žíl a pružné steny veľkých tepien sa napnú. Tento tlak na steny, ktorý spôsobuje ich pružné napätie, sa nazýva tlak krvi. Ako tlak krvi označujeme u človeka tlak v ramennej tepne, ktorý meriame pomocou tlakomeru (tonometra). Normálne hodnoty zdravého dospelého človeka sú systolický tlak 14-16 kPa, diastolický 8-11 kPa (100-120 a 60-80 mm Hg).

Tlak krvi sa mení vplyvom mnohých činiteľov. Je to predovšetkým telesná práca a vek. Pri veľkej námahe stúpa systolický tlak. Tlak sa zvyšuje s vekom, najmä v starobe, keď sa zmenšuje pružnosť tepien a zvyšuje sa tak ich odpor. Muži majú tlak o niečo vyšší ako ženy.

Tep

Pri každej systole sa vypudenou krvou rozšíri začiatok aorty. Tento kmit postupuje ako tzv. tepová vlna po stene aorty a prechádza aj na jej vetvy. Na povrchových tepnách môžeme tep - pulz - hmatať, najlepšie na vretennej tepne na zápästí. Pri telesnom pokoji má zdravý dospelý človek priemerne 70 tepov/min. Pri telesnej práci, v teple, pri horúčke, pri rozčúlení sa činnosť srdca, a teda aj tep zrýchľuje.

Krvné cievny

Krvné cievy predstavujú uzavretý systém rúrok, ktorými prúdi po tele krv. Stena ciev je zložená z troch vrstiev:

1. endotelová vrstva - vnútorná, je dokonale hladká
2. svalová vrstva - je tvorená kruhovito a špirálovito usporiadanou svalovinou
3. vonkajší väzivový obal - prechádzajú z tadeto nervy do hladkej svaloviny

Cievy delíme podľa funkcie na 3 skupiny:

1. tepny (artérie)
2. žily (vény)
3. vlásočnice (kapiláry)

Tepny

Tepny (artérie) sú krvné cievy, ktoré vedú okysličenú krv zo srdca ku cieľovým tkanivám - výnimku tvorí pľúcna tepna, ktorá vychádza z PK srdca a vedie odkysličenú krv do pľúc. Najmohutnejšou tepnou tela je srdcovnica (aorta) vychádzajúca z ĽK srdca, ktorá vytvára oblúk doľava dozadu a otáča sa k chrbtici. Z oblúka aorty vystupujú smerom ku hlave tri tepny: ramenohlavová tepna, ľavá spoločná krčnica a ľavá podkľúčna tepna. Oblúk aorty pokračuje smerom nadol ako hrudníková aorta, a tá ako brušná aorta, z ktorej vystupujú ďalšie a ďalšie menšie tepny.

Žily

Žily (vény) sú krvné cievy, ktoré vedú odkysličenú krv z tkanív do srdca - aj tu tvoria výnimku pľúcne žily, ktoré vedú z pľúc do PK srdca okysličenú krv. K najväčším žilám ľudského tela patria horná a dolná dutá žila. Osobitnú časť žilového obehu tvorí vrátnica, ktorá zbiera krv z orgánov tráviacej sústavy a vedie ju do pečene, kde sa opäť rozvetvuje na sieť vlásočníc. Niektoré žily vytvárajú na niektorých miestach chlopne, ktoré zabraňujú spätnému toku krvi.

Vlásočnice

Vlásočnice (kapiláry) nemajú vytvorenú svalovú ani vonkajšiu väzivovú vrstvu. Majú dôležitú úlohu pri výmene dýchacích plynov v tkanivách. Ich plocha v tele dosahuje vyše 6000 m2.

Choroby ciev

Najčastejšou zmenou, ktorá postihuje tepny, je artérioskleróza. U starých ľudí je to sprievodný jav starnutia, môže však postihnúť aj osoby mladšie. Pri artérioskleróze stena tepien hrubne, pretože sa do nej ukladajú najmä látky tukového (ale aj anorganického) charakteru. Tepny sa tým zužujú a strácajú pružnosť. Zúžením tepny klesá prietok krvi postihnutou oblasťou a znižuje sa tak aj zásobenie kyslíkom a živinami. Z toho vyplývajú poruchy činnosti príslušného tkaniva alebo orgánu (napr. mozgu). Zdravý spôsob života, striedma strava bohatá na ovocie a zeleninu, telesný pohyb a šport sú najlepšou prevenciou pred artériosklerózou. Riziko vzniku artériosklerózy zvyšujú faktory, ako vysoký krvný tlak, tučnota, fajčenie a ochorenie na cukrovku.

Častým ochorením žíl (10% obyvateľstva nad 18 rokov) sú kŕčové žily (varixy). Sú to vakovité rozšírenia povrchových žíl na dolných končatinách. Príčnou je menejcennosť žilových stien. Vznik varixov podporuje všetko, čo zvyšuje tlak v žilách dolných končatín, zamestnanie v stoji, gravidita a pod. Na mieste kŕčovej žily môže vzniknúť krvná zrazenina a upchanie žily, jej zápal alebo pre poruchu výživy kože vred predkolenia.

Angina pectoris. Postupné zužovanie niektorej vencovitej tepny vedie k tomu, že prísun okysličenej krvi k určitej oblasti srdcového svalu je síce dostatočne v pokoji, ale pri veľkej námahe už nepostačuje. To sa prejaví zníženým výkonom srdcového svalu a subjektívne vznikom tlakovej, zvieravej a pálčivej bolesti, ktorá po prerušení námahy rýchlo ustúpi.

Cyanózou nazývame modravé sfarbenie pier, niekedy i špičky nosa a posledných článkov prstov, predovšetkým nechtov a nechtových lôžok. Vzniká tým, že sa krv nedostatočne okysličí pri prietoku pľúcami, alebo sa v srdci mieša okysličená krv s neokysličenou. U dospelých osôb je úmrtnosť na choroby srdca a ciev vyššia ako na rakovinu, úrazy a infekčné choroby spolu.